Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Teória štátu a práva

vypracované otázky 22-25 (22_-25.doc)

22 Učlenenie štátu – pojem zložky

1. štát má svoju vnútornú a vonkajšiu formu
2. vnútornou formou štátu a teda spôsobom usporiadania obsahu štátu je vzťah obyvateľstva a štátnej moci z  hľadiska mechanizmu tvorby štátnej vôle, teda miera a formy účasti znamenajúca tiež stupeň demokratičnosti štátu
3. vonkajšou formou štátu je jeho inštitucionalizácia – možno ju skúmať horizontálne aj vertikálne
4. vertikálnu inštitucionalizáciu štátnej moci nazývame učlenenie štátu (územnoorganizačná štruktúra štátu)
5. učlenenie štátu možno skúmať ako právnu alebo ako politickú kategóriu, právna úprava sa ale nemusí zhodovať so skutočnosťou, stupeň zhody učlenenia ako politickej a právnej kategórie závisí

1. od kontrolných mechanizmov štátnej moci,
2. od miery demokracie,
3. od reálneho mocenského vplyvu občianskej spoločnosti na štátnu moc

6. územná pôsobnosť štátu – rozsah územia štátu, na ktorom štátny orgán uplatňuje svoju právomoc
7. možno rozlišovať:
8. všeobecnú územnú pôsobnosť ústredných orgánov a
9. špeciálnu územnú pôsobnosť miestnych orgánov
10. učlenenie štátu je systém vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami ako dôsledok územnej organizácie štátu
11. územné rozčlenenie je predmetom právnej regulácie, preto hovoríme o administratívnoprávnom členení štátu
12. niektoré štáty sa členia aj štátoprávne
13. základným kritériom skúmania vzťahov ústredných orgánov s celoštátnou pôsobnosťou a orgánov s miestnou územnou pôsobnosťou je miera participácie orgánov s miestnou územnou pôsobnosťou na suverenite štátu, štáty možno členiť na:
14. unitárne, zložené, zväzy štátov a zoskupenia štátov
15. ďalším kritériom klasifikácie je miera centralizácie, resp. decentralizácie štátnej správy, ako aj rozsah uplatnenia územnej samosprávy jednotlivých územných celkov

23 Unitárny štát

16. jednoduchý štát
17. každý štát je jednotný, aj unitárny, aj zložený, pretože jednota je výsledkom kvalitatívnych vlastností štátnej moci
18. vytvoriť jednotné právo môže iba jednotný štát
19. jednota štátu znamená, že na území štátu existuje a voči občanom platí len jedna suverénna a výlučná štátna moc
20. unitárny štát je tvorený jedným štátnym celkom členiacim sa na územné časti, ktoré majú administratívnoprávnu povahu a nie aj štátoprávny charakter;
21. štátne orgány týchto celkov neparticipujú na uskutočňovaní suverenity štátu, štát ako celok je prezentovaný ústrednými štátnymi orgánmi

22. znaky unitárneho štátu:
23. jedna ústava,
24. jedna sústava najvyšších štátnych orgánov,
25. jedna sústava zákonodarstva,
26. jedno štátne občianstvo,
27. jedny štátne symboly

28. právomoc územných orgánov je delegovanou mocou
29. autonómia je osobitným prípadom územného usporiadania, môže byť súčasťou unitárneho štátu, ale aj súčasťou členského štátu v zloženom štáte, je to len forma asymetrickej politickej, resp. administratívnej územnej decentralizácie štátu v rámci učlenenia štátu; vznik a pôsobenie územnej autonómie je odvodený od vôle vyššieho, suverénneho celku

24 Zložený štát

30. taký štát, ktorý sa okrem administratívnoprávneho usporiadania člení aj štátoprávne, jednotlivé územné celky majú povahu členských štátov
31. takýto štát sa nazýva aj spolkový či zväzový štát
32. existuje v podobe federácie alebo reálnej únie
33. federácia: termín je odvodený od lat. foedus – zväzok, spolok
34. v období gréckych mestských štátov možno rozlišovať dva typy spolkov: symmachia – vojenský spolok s hegemónom a politicky podriadenými partnermi a sympoliteia – vyššia organizačná forma, veľmi dôležité politické a vojenské funkcie vykonáva strategos
35. pod federalizmom ako určitou teoretickou koncepciou sa spravidla rozumie spojenie menších politických  jednotiek do väčšieho samostatného  útvaru, pri zachovaní samostatnosti týchto menších súčastí
36. federácia je alternatíva k impériu, pretože moc, ktorú vykonáva federácia sa v podstate opiera o súhlas a dohodu, zatiaľ čo v prípade impéria ide o donútenie – C. J. Friedrich
37. federalizácia sa môže vytvoriť spojením unitárnych štátov alebo rozpadom unitárneho štátu na časti, ktoré vytvoria federáciu
38. právny spôsob vzniku federácie predstavuje zmluva, ktorú uzatvárajú štáty vstupujúce do federácie; musí mať charakter konsenzu medzi štátmi
39. znaky federácie:
40. koexistencia suverenít – súčasne a vedľa seba majú suverenitu federácia ako celok a členské štáty, ktoré ako pôvodní suveréni sa zmluvne vzdali časti svojej suverenity a preniesli ju na spoločný útvar federáciu (do výlučnej právomoci federácie patrí predovšetkým obrana, zahraničné veci, štátne hmotné rezervy, peňažníctvo, mena, rozpočet)
41. dvojaká ústava (normatívne právne akty republikových orgánov majú nižší stupeň právnej sily)
42. dvojaké štátne občianstvo
43. dvojaká sústava najvyšších štátnych orgánov (personálne zloženie najvyšších štátnych orgánov federácie má odrážať zastúpenie členských štátov
44. členské štáty aj federácia majú svoje vlastné štátne symboly a hlavné mestá
45. najvyšší zákonodarný orgán federácie je dvojkomorový, druhá komora je zložená z rovnakého počtu zástupcov jednotlivých členských štátov bez ohľadu na rozdiely v počtoch obyvateľstva a vo veľkosti ich územia
46. reálna únia je jednou z monarchistických foriem štátu, ktorú charakterizuje spoločná hlava štátu a spoločná správa (zahraničná, vojenská, finančná oblasť)
47. neexistuje stály spoločný zákonodarný orgán, len dočasný spoločný orgán (delegácie zákonodarných orgánov členských štátov)
48. vo všetkých ostatných záležitostiach sú členské štáty samostatné
49. prechodným orgánom je moderná únia – po druhej svetovej vojne medzi veľmocou a koloniálnymi krajinami získavajúcimi suverenitu

25 Zväzky a zoskupenia štátov

50. zväzky štátov majú podobu personálnej únie alebo konfederácie
51. personálna únia sa prejavuje prežitkami feudálneho spojenia štátov,
52. je stupňom k zjednoteniu alebo k splynutiu;
53. ak niektorý štát nemá panovníka, pridružuje sa k inému štátu, členské štáty sú samostatné, spojujúcim činiteľom je len monarcha

54. konfederácia má stále spoločné orgány, ktoré spravujú spoločné záležitosti (tie, ktoré sa za také stanovili na základe zmluvy medzi členskými štátmi),
55. uznesenia orgánov konfederácie zaväzovali iba členské štáty, pre obyvateľstvo členského štátu sa stali záväznými až ich vyhlásením orgánom členského štátu,
56. orgány konfederácie nemajú imperatívnu právomoc, nie sú nositeľmi štátnej suverenity, pri rozhodovaní orgánov konfederácie platí zásada, že sa menšina podriaďuje väčšine, väčšinové rozhodnutia sú záväzné pre všetky členské štáty

57. zoskupenia štátov: v priebehu 20. st. vznikajú v podobe medzištátnych organizácii, ale sú tvorené aj nadštátne spojenia štátov
58. najvýznamnejšou inštitúciou v svetovom meradle je OSN, na základe Charty OSN možno pri riešení otázok vojny a mieru zasiahnuť aj do suverenity štátov
59. o nadštátne spojenie štátov ide, ak medzinárodné zoskupenie štátov získa prostredníctvom svojich orgánov možnosť mocensko-právne rozhodovať  priamo voči orgánom členských štátov (Maastrichtská zmluva o Európskej únii zo 7. 2. 1992)