Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Verejné financie I.

4. prednáška (4._prednaskavf.doc)

4. prednáška                        Pokračovanie predošlej prednášky + Verejné výdavky                11. marca 2009

Štátny fond rozvoja bývania

1. účel: pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu,
2. ŠFRB je PO so sídlom v BA a je rozpočtovou organizáciou,
3. správa fondu: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR,
4. http://www. sfrb.sk/
5. Príjmy: transfer zo štátneho rozpočtu, splátky úverov, úroky, sankcie, výnosy z prostriedkov štátnej pokladnice, príspevky z FNM,..
6. Výdavky: úvery na podporu rozvoja bývania, správa fondu, bankové služby, peňažné príspevky.

Národný jadrový fond

7. účel: kumulácia finančných prostriedkov od prevádzkovateľa jadrovoenergetických zariadení
8. NJF je PO so sídlom v BA, má právnu formu: fondy,
9. správa fondu: Ministerstvo hospodárstva
10. http://www. economy.gov.sk/index/go.php?id=2675
11. Výdavky: určené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
12. Príjmy: povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení (350 000 SK ročne za každý MW inštalovaného elektrického výkonu, 5,95 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok), pokuty, úvery, úroky, dotácie, príspevky z fondov EÚ...

Environmentálny fond

13. účel: uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie,
14. EF je PO so sídlom v BA a je rozpočtovou organizáciou,
15. správa fondu: min. životného prostredia SR
16. http://www.envirofond.sk/
17. Výdavky: poskytovanie dotácií a úverov na podporu environmentálnych projektov, projekty zameraných na ochranu a využívanie vôd, odpadové hospodárstvo, ochranu ovzdušia, prírody a krajiny, environmentálnu výchovu a vzdelávanie, výskum a vývoj, na financovanie Programu obnovy dediny a na správu fondu.
18. Príjmy: administratívne poplatky (poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, za odber podzemnej vody a za znečisťovanie ovzdušia), úhrady za vydobyté nerasty, daň z úhrad za uskladňovanie plynov, vstupné do chráneného územia, pokuty...

VEREJNÉ VÝDAVKY

verejné výdavky, verejné výdavkové programy a verejné projekty

Verejné výdavky (VV) – tok finančných prostriedkov, ktoré sú v rámci rozpočtovej sústavy alokované na realizáciu funkcií štátu a to na princípe nenávratnosti a neekvivalentnosti.

VV          x 1OO = 36 %

HDP

19. vzťahy rozdelenia a použitia verejných rozpočtov a mimorozpočtových fondov v rozpočtovej sústave,
20. časť HDP, ktorá je spotrebovaná kolektívne na základe verejnej voľby,
21. zdrojom krytia VV sú verejné príjmy, dlhové financovanie.

Verejné výdavkové programy (VVP) – sú financované z verejných výdavkov s cieľom dosiahnuť efektívnosť (zvýšiť hospodárnosť a účinnosť VV) (napr. v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry,...).

Posilnenie významu programového financovania oproti financovaniu inštitucionálneho charakteru

22. vyžaduje si plánovať VV v dlhšom časovom horizonte (napr. strednodobá prognóza)
23. program má určený zámer, ciele, postup, časový harmonogram
24. komplexnejší pojem k označeniu rôznych činností, pozostáva z viacerých verejných projektov.

Verejné projekty – sú financované z VV, precíznejší účel, realizácia konkrétnych cieľov, konkrétna rozvojová aktivita (spravidla investícia) v rámci verejného sektoru.

Problémy, ktoré je potrebné riešiť:

25. stanovenie objemu VV
26. štruktúra VV
27. rast VV
28. posúdenie dôsledkov VV
29. efektívnosť VV
30. nájdenie zdrojov financovania VV

Verejné výdavky

Verejné výdavky =         vládne spotrebné výdavky    +    vládne investičné výdavky               +    transfery

        VV           =                Gc                    +                Gi                    +     Tr

                                                   G

Transfery sú špecif. VV, ktoré sú poskytované rôznym subjektom, pričom nevzniká žiadne protiplnenie. Predstavujú jednosmerný pohyb prostriedkov zo ŠR jednotlivcom a domácnostiam zvyšujú dôchodky ľudí a tým im umožňujú zvyšovať spotrebu. Ak sú poskytované firmám, zvyšujú investície firiem. Spájajú sa s redistribučnou funkciou. Dochádza k rastu podielu transferov na celkových VV, hlavne v priebehu posledného storočia.

VV sú nástrojom ovplyvňovania:

31. rozsahu verejného sektoru,
32. proporcií medzi verejným a súkromným sektorom,
33. agregátneho dopytu,
34. AD (agregátny dopyt) = C (spotreba) + I (investície)+ G (vládne výdavky) + NX (čistý export)
35. ekonomického správania subjektov

Členenie verejných výdavkov:

1. podľa rozpočtovej klasifikácie:

1. ekonomická (podľa času) – bežné a kapitálové
2. funkčné členenie (podľa účelu) – na školstvo, zdravotníctvo, kultúru...
3. kapitolné

2. podľa návratnosti:

1. návratné VV – medzi peňažnými fondmi v rámci rozpočtovej sústavy, výdavky súvisiace s finančným investovaním
2. nenávratné VV – rozhodujúca časť VV, financovanie netrhových činností štátu

3. z makroekonomického hľadiska – vládne výdavky a transfery
4. podľa toho, z akého peňažného fondu v rozpočtovej sústave sú vynakladané – výdavky verejných rozpočtov, mimorozpočtových fondov
5. podľa vládnych úrovní – výdavky ŠR, štátnych účelových fondov, výdavky rozpočtov územnej samosprávy
6. z hľadiska spôsobu alokácie – alokačné, redistribučné a stabilizačné
7. podľa plánovateľnosti – plánovateľné (najmä obligatórne), neplánovateľné (náhodné – živelné pohromy, sankčné výdavky) – nevyhnutnosť vytvárať rezervy pre krytie neplánovaných potrieb

Štruktúra VV:

1. menila sa v čase v závislosti na zmenách v ekonomickej a sociálnej štruktúry spoločnosti, úlohy štátu, v stabilizačnej (fiškálnej) politike štátu.

Ukazovatele pre porovnávanie objemu a štruktúry VV:

1. celkové VV a čiastkové VV
2. absolútna výška a relatívny podiel VV : elasticita VV = % zmeny VV/ % zmeny HDP
3. VV v bežných cenách a VV v stálych cenách
4. dlhodobý vývoj VV a krátkodobý vývoj VV

Rast VV:

2. od 19. st. VV rastú

Teórie zdôvodňujúce rast VV:        

1. Wagnerov zákon:

3. podiel VV na národnom dôchodku rastie s rastom dôchodku na jedného obyvateľa
4. je to umožnené rastom produktivity práce a ekonomickým rastom
5. rastúce dôchodky umožňujú vybrať viac prostriedkov na daniach a využiť ich na financovanie štátnych aktivít
6. Wagner predpokladal rýchlejší rast VV ako rast národného dôchodku (elasticita VV je väčšia ako 1)

2. teória prahových efektov:

7. spájaná aj s teóriou posunového efektu
8. je založená na maximálnom možnom daňovom zaťažení, ktoré je spoločnosť ochotná niesť vo vzťahu k vplyvu určitých krízových javov (vojna, hospodárska kríza) na rast VV
9. nárast je daňovým poplatníkom zdôvodnený a oni pochopia nutnosť rastu daní
10. Po skončení krízovej situácie však nedôjde k poklesu VV, ale mení sa ich štruktúra
11. vývoj VV má charakter skokov