Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Verejné financie I.

5. prednáška (5._vf.doc)

5. EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH VÝDAVKOV

Efektívnosť:

- hospodárnosť a účelnosť

Postup pri analýze verejných výdavkov (VVP) podľa Stigllitza:

1. hodnotenie potrebnosti a cieľov programu – či daný projekt je oprávnený pre financovanie z VF. Ak ho môžeme realizovať s použitím súkromných prostriedkov, tak nie je oprávnený.
2. definovanie druhu zlyhania trhu, ktorý je príčinou výdavkového programu
3. hľadanie použiteľných alternatív riešenia
4. analýza efektívnosti programu
5. analýza distribučných súvislostí programu – aký bude mať tento projekt účinok na obyvateľstvo
6. hodnotenie vzťahu medzi efektívnosťou a rovnosťou
7. komplexné zhodnotenie programu
8. analýza politických súvislostí programu

Analýza efektívnosti programu

Postup ekonomických analýz:

1. identifikovanie súboru možných projektov
2. identifikácia jednotlivých vstupov a výstupov
3. oceňovanie vstupov a výstupov – špecifiká VS – niektoré vstupy, ale najmä výstupy nie je možne ohodnotiť trhovými cenami
4. zohľadnenie faktoru času
5. výber projektu – špecifiká VS – zohľadniť širšie záujmy, napríklad sociálne dopady

Dôvody pre uplatnenie ekonomických analýz vo VS:

-  skvalitniť predpoklady efektívneho uskutočňovania verejnej voľby

- zvýšiť mieru informovanosti o predmete rozhodovania, možných variantoch a ich nákladoch a úžitkoch

- získať podporu verejnosti pre určité rozhodnutia či dôkazy o správnosti prijatého rozhodnutia

Metódy pre hodnotenie VVP (VP):

1. jednokriteriálne – hodnotenie variant prebieha na základe jedného kritéria, spravidla peňažného. CBA, CMA, CEA, CUA.
2. Viackriteriálne – hodnotenie variant prebieha na základe viacerých kritérií, nielen peňažných. Výhoda – nenútia redukovať neekonomické kritéria na kritérium ekonomické, napríklad metóda lexikografického usporiadania – usporiadanie kritérií podľa dôležitosti a uplatňujú sa postupne, pričom s začne najdôležitejším

Jednokriteriálne metódy:

- metóda analýzy nákladov a výnosov (úžitkov) – cost-benefit analysis – CBA

- metóda analýzy minimalizácie nákladov – cost-minimum analysis – CMA

- metóda analýzy účinnosti nákladov – nákladovej efektívnosti – cost-effectiveness analysis – CEA

-  metóda analýzy užitočnosti nákladov – cost-utility analysis – CUA

Metóda analýzy minimalizácie nákladov – CMA:

- používa sa vtedy, ak nie je možné merať výstupy, alebo nemá význam ich merať

- predpokladá sa, že výstupy sú kvantitatívne a kvalitatívne porovnateľné

- kritériom rozhodovania je minimalizácia vstupov (nákladov) – používajú sa štandardy, ktoré nám zadefinujú štandard a tento nám určuje kvalitu projektu, ktorý projekt musí dosiahnuť, kalkulačné normy,...

- napríklad reorganizácia verejnej inštitúcie

Metóda analýzy účinnosti nákladov – nákladovej účinnosti – CEA:

- ak nie je možné kvantifikovať úžitok v peňažných jednotkách

- výstupy sa merajú v naturálnych jednotkách

- projekty majú rovnakú povahu, ale líšia sa v množstve

- porovnanie nákladov jednotlivých variant na jednotku

- použiteľná, ak existuje jeden cieľ programu, ak ich existuje viac, potom musia všetky varianty dosahovať ciele v rovnakej miere

- napríklad vzdelávacie programy v školstve

Metóda analýzy užitočnosti nákladov – CUA:

- určitá modifikácia CBA, užitočnosť sa meria prostredníctvom životnosti a podobne

- využíva sa vtedy, ak je potrebné zohľadniť aj kvalitatívnu stránku dôsledkov

- porovnanie nákladov a užitočnosti (stanovenej odborníkmi, vzorkou respondentov,...). Dôsledky sa sledujú v upravených naturálnych jednotkách (jednotka QALY – kvalita vyvážených rokov života)