Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Verejné financie I.

10. prednáška (vf_10.doc)

VF_10

Krátkodobá finančná nerovnováha

Dôsledky deficitu

1. z krátkodobého hľadiska – môžu byť pozitívne

1.  eliminácia vplyvu exogénnych faktorov
2.  financovať efektívne VVP

2. z dlhodobého hľadiska sú dôsledky negatívne

1.  rast verejného dlhu, dlhová služba sa stáva pre rozpočet bremeno
2.  obmedzuje aktívne využite nástrojov fiškálnej politiky
3.  inflačné tlaky
4.  obmedzovanie súkromných investícii – vytesňovací

Neoklasický hovorí o tom že deficit by nemal vznikať pre negatívne dôsledky.

Keynes hovoril že deficit môže vzniknúť ak financujeme nejaké verejné programy.

Monetaristi aj Keynesovci sa ale zhodujú v jednom – pokiaľ sa deficit použije na spotrebu, neúmerné zvýšenie dnešných výdavkov – má to neblahý vplyv na ekonomiku štátu.

Spôsoby krytia rozpočtového deficitu

3. dlhové financovanie – štátne cenné papiere,  domáci a zahraničný úver
4. emisné financovanie – centrálna banka poskytuje buď priamy úver alebo nakúpi štátne dlhopisy priamo od štátu.
5. úbytok objemu štátnych aktív – napr. rezervy vytvorené v minulých rokoch, privatizácia štátneho majetku

Z dlhodobého hľadiska zvýšenie daní, zníženie VV

Štátne finančné aktíva

6. sú peňažné prostriedky štátu, ktoré sú tvorené:

1.  z výsledkov hospodárenia z minulých rokov
2.  zo splácania istín poskytnutých úverov, pôžičiek
3.  majetkové účasti štátu, cenné papiere vo vlastníctve štátu,
4.  pohľadávky štátu z poskytnutých úverov a pôžičiek
5.  peňažné prostriedky v štátnej pokladnici

Deficit – cieľ

7. Je zaradený medzi konvergenčné kritéria(Maastrichtské kritéria)
8. Za maximálnu hranicu fiškálnej nerovnováhy sa považuje 3%tný podiel rozpočtového deficitu na HDP
9. Problém rozpočtového deficitu je konkrétny, stále sa opakujúci a verejne kontrolovaný, dlhový problém je zložitejší a menej viditeľný

Dlhodobá fiškálna nerovnováha . Verejný dlh a jeho manažment – prednáška 10, 11

Dlhodobá fiškálna nerovnováha

10. dlhodobá fiškálna nerovnováha sa prejavuje verejným dlhom
11. verejný dlh existoval ešte skôr, než vznikol inštitút štátnych rozpočtov – v súvislosti s potrebou financovať vojny

Verejný dlh – súhrn pohľadávok všetkých ostatných ekonomických subjektov voči štátu bez ohľadu na to či vznikli tieto pohľadávky cestou štátneho rozpočtu, alebo iným spôsobom. Pre verejný charakter dlhu je podstatný spôsob jeho úhrady, nie príčiny vzniku.

- celkové saldo finančných aktív a pasív štátu, a to vrátane salda eventuálnych mimorozpočtových fondov (International Financial Statistics, 2004)

- súhrn záväzkov verejného sektora z minulých rokov. Záväzky vznikli v dôsledku financovania rozpočtových schodkov verejného sektora (OECD)

Verejný dlh

12. dlh štátu, ktorý vznikol v dôsledku deficitu štátneho rozpočtu – štátny dlh
13. dlh územnej samosprávy ktorý vznikol v dôsledku deficitu ich rozpočtov – miestny dlh
14. dlh mimorozpočtových fondov
15. dlh verejnoprávnych inštitúcii
16. dlh verejných podnikov

Verejný dlh – je zaradený medzi konvergenčné kritériá Európskej menovej únie (Maastrichtské kritériá). Za maximálnu hranicu fiškálnej nerovnováhy sa považuje 60 % podiel verejného dlhu na HDP

Členenie verejného dlhu z rôznych hľadísk

Hrubý verejný dlh – je celkovým objemom záväzkov verejného sektora, bez ohľadu na pohľadávky štátu. Teda ide o kumulatívny dlh všetkých zložiek rozpočtovej sústavy.

Čistý verejný dlh = hrubý verejný dlh -  pohľadávky vlády voči subjektom ostatných sektorov

Čistý verejný dlh lepšie vyjadruje rozsah povinnosti sektora verejnej správy splniť svoje záväzky

Podľa zdroja krytia dlh členíme na:

17. Vnútorný dlh – dlh krajiny voči vlastným občanom
18. Vonkajší zahraničný dlh – zadlženosť voči zahraničiu (bankám, konzorciám...)

Podľa doby splatnosti možno členiť dlh na krátkodobý (do 1r.), strednodobý (do 10r.), dlhodobý (nad 10r.)

19. oficiálny (oficiálne vykazovaný) a skrytý – potenciálny dlh, záruky štátu za dlhy iných subjektov

Príčiny verejného dlhu

20. vojny, mimorozpočtové príčiny
21. dlhodobé deficity verejných rozpočtov
22. rozsiahle verejné investície
23. prijatie dlhu z minulého obdobia (napr. po rozpade federácie) a za iné subjekty (prevzatie záväzkov iných subjektov), mimorozpočtové príčiny

Dôsledky štátneho dlhu

24. rozpočtové (finančné) – môžu byť krátkodobo pozitívne (eliminácia negatívnych následkov šokov, v recesii, pri živelnej pohrome, daňovej reforme, ak výnos v VV programov je vyšší ako úroková miera verejného dlhu), dlhodobo negatívne (deficit sa musí v budúcom období uhradiť)
25. Fiškálne (makroekonomické)- dlhodobo negatívne (verejných dlh zužuje priestor na aktívnu fiškálnu politiku vlády)

Financovanie verejného dlhu

26. dlhové úvery, dlhopisy, ŠSP
27. emisné
28. úbytok objemu štátnych aktív

Štátne dlhopisy

29. dlhopis je cenný papier vyjadrujúci dlžnícky záväzok emitenta voči každému vlastníkovi tohto dokumentu.
30. Emitent – je povinný splatiť k určitému dátumu dlžnú čiastku a vyplatiť z nej k určitému dátumu výnosy
31. Štátne dlhopisy sú emitované vládami krajín, jedná sa väčšinou o krátkodobé až strednodobé dlhopisy

Štátne pokladničné poukážky slúžia na financovanie deficitu

32. sú krátkodobé úverové cenné papiere obchodované na peňažnom trhu
33. sú priamym záväzkom vlády s krátkou dobou splatnosti – max. rok
34. na SR ich emituje  MF SR prostredníctvom ARDaL, aby preklenulo dočasný nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v roku

Riziká vyplývajúce zo štruktúry dlhu

Faktory vplývajúce na zníženie verejného dlhu

Exogénne faktory

35. tempo ekonomického rastu – musí trvalo prevyšovať efektívnu reálnu úrokovú mieru z verejného dlhu
36. inflácia – spôsobuje pokles reálnej výšky dlhu
37. zahraničná pomoc vo forme rôznych darov, grantov či odpustenie úrokov z dlhu, celého dlhu

Endogénne faktory

38. reštriktívna fiškálna politika – cieľ dosiahnuť prebytok v štátnom hospodárení a z toho splácať dlhy
39. monetárne riešenie – emisia nových peňazí vo výške dlhu, nevhodné, vedie k rastu inflácie a následnému zníženiu reálnej výšky dlhu
40. odmietnutie existujúceho dlhu – len teoretické v prípade odmietnutia splatenia dlhu by mohlo stať že by iné krajiny v budúcnosti mohli odmietnuť poskytnúť pôžičku danej krajiny.

Manažment verejného dlhu

Je charakterizovaný ako súhrn aktivít, medzi ktoré patrí najmä

41. vypracovanie stratégie financovanie verejného dlhu
42. vypracovanie ročnej bilancie potrieb a zdrojov financovania vládneho dlhu
43. zatváranie úverových zmlúv v mene štátu
44. vydávanie štátnych cenných papierov
45. splácanie a vyplácanie istiny a výnosov zo štátnych cenných papierov a iných činností
46. vedenie evidencie štátneho dlhu

MFSR – inštitucionálne zabezpečenie manažmentu verejného a štátneho dlhu

47. ARDaL
48. NBS

Štátna pokladnica

1.  rozpočtová organizácia
2.  sídlo v BA
3.  vznikla 1. júla 2002,
4.  predstavuje nový systém v komplexnom finančnom manažmente verejných financií a v riadení hotovosti dlhu a investovania krátkodobých prebytkov

Ciele ŠP

49. centralizácia príjmov a realizácia verejných rozpočtov
50. správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu
51. centrálne riadenia štátnych aktív a pasív prostredníctvom evidencie štátneho majetku
52. finančné plánovanie, riadenie dlhu a likvidity
53. pri existujúcom časovom nesúlade medzi príjmami a verejnými výdavkami sa snaží minimalizovať N na udržanie likvidity štátu prostredníctvom využívania najvýhodnejších podmienok na finančnom trhu v oblasti pôžičiek aj investícii.