Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Dejiny európskeho politického a právneho myslenia

Súhrn prednašok - externistov ZS 2009 (dej.europ.polit.a_prav.myslenia.doc)

OBSAH A ZAMERANIE PREDMETU

OTÁZKA: Obsah a zameranie predmetu?

ODPOVEĎ: úloha právnika:

1. pozorne počúvať klienta = ujasniť situáciu klienta; vysokošpecializovaný
2. múdro odpovedať = poskytnúť radu, pozerať na dobro klienta, preventívne rady (snaha vyhnúť sa súdnemu sporu)
3. vyjednávať = premyslená stratégia; dobý obchod zo strany klienta a právnik ešte lepší; mediácia
4. koncipovať zmluvy a iné právne dokumenty = zmluva (umelecké dielo); monitorujú  duševné pochody právnika

1. IUS EST ARS BONA ET AEQUI = právo je umenie dobra a spravodlivosti
2. hľadal som zmier, urovnal spor
3. vnášal poriadok
4. dobrý právnik = povolanie officium nobile – ušľachtilé povolanie
5. právnik = osobnosť, norma
6. osobnosť vzniká na univerzite

IDEA UNIVERZITY

7. Newman napísal knihu IDEA OF UNIVERSITY
8. len deti (muži) z vyšších spoločenských kruhov
9. bývali na kolajách a večerali v talároch (spolu s učiteľmi) = UNIVERSITAS (spoločenstvo učiteľov a študentov)
10. ľudia stále hľadajú poznatky a vytvárajú hodnoty, ktoré odovzdávajú
11. funkcie univerzít: informovať, hľadať, odovzdávať pravdu a formovať
12. chránené ostrovčeky = CAMBRIDGE a OXFORD
13. univerzita sa napájala na štátny rozpočet
14. vzdelanie je prostriedok na vylepšenie životnej úrovne
15. štát chce rentabilitu – inštitucionalizuje sa vzdelanie v podnikateľskom duchu
16. Roger Scruton = konzervatívec, odišiel z univerzity
17. UNIVERZITA = Platónska idea

STAROVEKÉ GRÉCKO AKO KOLÍSKA ZÁPADNÉHO MYSLENIA

18. 2000 p.n.l. – prvá vlna sťahovanie národov = horskí Dórovia našli pôvodných chudobných poľnohospodárov (k bojom neprišlo)
19. neúrodnosť zeme
20. členitosť pobrežia = prirodzený nástup k Stredomoriu – nevyhnutnosť lodí, námorníctva
21. Gréci mali priebojných vodcov
22. lúpežníctvo, pirátstvo a neskôr obchod so susedmi
23. vznikajú prvé ekonomiky slobodného podnikania
24. vznik hradíšť (akropoly)
25. ohradením vznikla POLIS (štát – mesto, viac ako hradište, svätyňa, budovy obklopené múrom)
26. POLIS = komunita ľudí, ktorá má spoločné ciele
27. POLITÉS = občania
28. Kolónia putovala do Stredomoria = MATER POLIS (METROPOLA)
29. kolonizačné úsilie od 12.-8. storočia p.n.l. viedlo k vytváraniu mestských štátikov
30. majú rovnaký náboženský kult

31. prenechali si zvyky z MATER POLIS
32. helénska kultúra = syntéza kultúr s ktorými prišli Gréci do styku (základ západnej európskej a americkej kultúry)
33. rozširovanie gréckej kultúry aj do Ríma
34. úvahy o štáte a práve sú vo filozofii a v mytológii
35. 1500-1100 – Homér napísal eposy Ilias a Odysea
36. Homér opisoval Bohov aj hrdinov a dal pojmy DOBRO (vernosť, spravodlivosť) a ZLO (krádež, vražda)

37. prvé obdobie 7.-6. storočie = do 5. storočia p.n.l. – KOZMOLOGICKÉ OBDOBIE = sústreďuje sa na prírodu, prírodné zákony (NOMOS)
38. zaoberajú sa otázkou čo je svet?
39. MILÉTSKA (IÓNSKA) ŠKOLA (Milétos = perla Iónie) = nezaujímali sa o človeka:

1. Táles
2. Anaximandros
3. Anaximenos

40. PYTAGOREJCI = Hyppodamos z Milétu navrhol prvý model ideálneho štátu

41. druhé obdobie 5-3. storočie  p.n.l.:

1. ANTROPOCENTRICKÉ OBDOBIE
2. ETICKÉ/KLASICKÉ
3. SOKRATOVSKÉ

42. filozofi z Milétu porazení – tlačia sa do Atén
43. Atény vyhrali námornú bitku (maratónec bežal ohlásiť víťazstvo – 42 km)
44. Solón = kladie základy zriadenia
45. Herodotos = nazval to „demokracio“

46. Machciaveli prvý krát použil, definoval ŠTÁT v HUM a RENES
47. štát v modernom chápaní nebol

SOLÓN

48. vojak, básnik, zvolený archont
49. zákony 594
50. vyryté do mramorových stĺpov
51. všetci slobodní muži mali zhromažďovacie právo (zasadali na hore PNIX)
52. tí, čo mali viac ako 30 rokov sa lósom volili za sudcov zo 6000 občanov (500 – lósom)
53. definitívny výber sudcov volili ráno až keď bol proces

54. postava verejného žalobcu neexistuje – žalovať mohol ktokoľvek
55. neexistovali ani advokáti – obhajcovia, ale mohol si zadovážiť „logografa“
56. výpovede sa protokolujú
57. používajú sa presýpacie hodiny, aby mali rovnaký čas

poslanci mali za neúčasť diéty

SOFISTI

1. v Solónovom diele pokračuje Perikles
2. umelci (iónsky štýl) = architekti, maliari, Parthenon, Erechteion, Sofokles a Aischilos (drámy)
3. Aténčania milovali divadlo (obyvatelia prežívali role s hercami..)
4. zveľaďovanie Atén po hospodárskej i kultúrnej stránke – osveta a vzdelávanie ľudu (aj tí najchudobnejší)
5. do Atén putovali Sofisti (kto zaplatil, toho vyzbrojili poznatkami):

1. ako myslieť
2. ako hovoriť
3. ako konať

6. znaky sofistov:

1. princíp kritiky – prví skeptici v dejinách = pravdu považovali za subjektívny výtvor ľudskej inteligencie
2. dialektický vývoj - ku každej téze dali antitézu a vytvorili syntézu  prvky liberalizmu (nič nie je tabu, všade môžeme)
3. antropocentrizmus (homo humanizmus) = sústredili sa na človeka; silný individualista,; sebapresadzovanie; hodnoty slobody, rovnosti....
4. učili rétoriku:

= pestovali praktické rečnícke umenie (súdne, politické)

= človek by mal vedieť argumentovať

= eristika = umenie sporu

= rečnícku techniku spájali so vzdelaním – šírili osvetu

= veľký vplyv – slovo zbraň, vzdelanie mocou  politická kariéra – dobrý prejav

= napríklad Demostenes si oholil polovicu hlavy a sám na brehu mora skúšal akú intenzitu hlasu mal použiť

= v zhromaždení mohol každý povedať čo chcel

= rétorika sa formuje do konca 5. storočia

= išlo o uvoľnenie poslucháča = zárodky populizmu (populizmus vyčítali sofitskí filozofi)

= Platón a Sokrates nazývali nepoctivou a oslnivou rečou (EKVITIBRISTIKA)

= rečníctvo: Cicero, Seneca, Marcus Aurelius

= cirkevno-bohoslovecká rétorika

= v období francúzskej revolúcie = Robspiere, na Slovensku = Štúr, Moyzes, Juriga

= od ČSR sa rétorika neučí

= ak ničíme rétoriku – degradujeme duchovné hodnoty

= NON VITIA CARTA = zlá gramatika nerobí zmluvu neplatnou, ale veľa vypovedá!

7. Poppr = otvorená spoločnosť a nepriatelia
8. roku 1936 – uzavretá spoločnosť je spoločnosť, ktorá vychádza z prípody, uspokojuje jeho citové potreby
9. Henri Bergson: DVOJAKÝ PRAMEŇ MRAVNOSTI A NÁBOŽENSTVA
10. Sofistom sa nezdalo, že ľudské zákony sú len odrazom prírodných zákonov
11. ľudia tvoria zákony (do zákonov dávajú aj svoje záujmy) = lebo zákonov sa slabí dožadujú
12. sofisti stvorili dualizmus práva: prirodzené a pozitívne (výtvor človeka)
13. kto má moc, ten má právo
14. vláda si tvorí zákony, aké chce
15. negatívne znaky sofistov:

1. teoretická skepsa vedie k mravnému relativizmu (všetky etické kódexy sú relatívne) – QUI PRODES = Komu to prospeje?
2. zborili tradície, zničili modly
3. mládež ich nasledovala

SOKRATES

16. dojímavá osobnosť – čo hlásal, to žil
17. v biednych podmienkach žil so ženou Xantipou (mala 30 rokov), ale on sa oženil až v päťdesiatke
18. Sokrates bol sochárom po otcovi – hovoril, že sa nemôže venovať sochrine, lebo potrebuje živého človeka
19. kazateľ vyhľadáva ľudí
20. nechce nič za učenie (jeho žena mala dosť peňazí, aby uživila 3 deti)
21. jeho matka bola MAEUTIKA = pôrodná babica
22. Sokrates láka ľudí na pojmy
23. výsledok jeho dialógu: človek splodí, čo je podstatné = pojem (definícia)
24. ide mu o odstránenie skepticizmu sofistov
25. bol presvedčený, že duša človeka bývala pred narodením v kráľovstve ideí a nasávala krásu, dobro a lásku = na tomto svete sa iba rozpamätávala
26. Sokrates tvrdí: cnosť je starosť o dušu
27. roku 399 bol postavený pred aténsky porotný súd – obžalobu podpísal Melétos, týkala sa toho, že neuznáva gréckych bohov = v dnešnom ponímaní z rozvracania štátu (grécky polyteizmus mu pripadal primitívny)
28. Perikles bol Sokratovým dobrým priateľom
29. Aspasia (druhá Periklova žena) bola pre Sokrata inšpiratívna
30. obdivoval slobodu slova, pohybu... = Sokrates napriek tomu nebol nadšencom demokracie
31. Perikla skosil mor a tým bola v Aténach druhý krát zvrhnutá a nastolená oligarchia (roku 404) – 30 tyranov – aj niektorí Sokratovi žiaci
32. Aténčania postavili pred súd filozofa, že demokratické zriadenie nie je dobré (ľudia sú stádo...)
33. bol za sofokraciu = vládu múdrosti
34. súdny proces (opis):

= Sokrates sa opieral o dubovú palicu

= usmieval sa – to nemal robiť, lebo ľudia ho chceli vidieť skľúčeného

= mal napísanú výbornú obžalobu, ale nepovedal ju, pretože nechcel „útočiť na právo“

= Sokrates je nezaujatý, chudobný a nie je politik

= trest navrhol vypitím bolehlavu

= Sokrates navrhol, aby žil na účet štátu dokonca života

= 220 – biele hlasy, 280 – čierne hlasy, ešte 30 hlasov a došlo by rovnosti, čím by bol oslobodený

= druhé hlasovanie: 360 – čierne hlasy, 160 – biele hlasy   ho odsúdili na smrť

= ako by som argumentoval v prospech Sokrata?: nesúdili Sokrata – im vadili jeho myšlienky, sloboda povedať vlastný názor („Veď potom vy idete proti demokracii.“)

= žiadny skutok, ale iba názory boli predmetom obhajoby

= Sokrates čakal 30 dní na popravu (čakali kým lode prídu do Pyrea)

= neubránil sa strachu, no vie, že všetko bude pokračovať v inej forme

= priatelia chceli, aby Sokrates utiekol – Sokrates však nelipne na živote

= držte sa ako chlapi/filozofi a neplačte

= postavili mu bronzovú sochu  

OTÁZKA: Má sa človek podrobiť právu? Kedy ide o neposlušnosť voči právu?

ODPOVEĎ: Sokrates odporúča ústup pred právom, aj keď je odporcom demokracie. ANARCHEIN = ANARCHIA – vláda bez pravidiel.

PLATÓN

1. 8 rokov sa od Sokrata nepohol
2. veľmi vzdelaný = predurčený na úžasnú politickú dráhu
3. po Peloponézskej vojne mal už 24 rokov
4. vláda 30 tyranov
5. Platón bol svedkom Sokratovej smrti – opúšťa Atény a cestuje po Grécku (vstrebával poznatky), videl aj Sicíliu (tu bol Evpedokles), spáchal samovraždu
6. Platón bol znechutený životom na Dionýzovom dvore
7. Platón kupuje svoju akadémiu (Platón poskytoval teoretickú prípravu – kultivoval charakter)
8. Izokratos viedol konkurenčnú školu (bez stopy zanikla) – učil praktickú prípravu pre život
9. V DIALÓGOCH (rozhovoroch) vyjadruje svoje myšlienky – grécka filozofia z debát/diskusií
10. dialógy venované Sokratovej smrti: OBRANA SKORATOVA, kRITON, FAIDON, EUTIFRON
11. Platón chcel vedieť pravdu (kto sme, kam smerujeme...)
12. mal obrovskú abstrakciu
13. okrem FYZIS je niečo nad tým – METAFYZIS
14. ideálny svet tvoria ideály, vzory (PARADIGMY) VECI, ktoré sme schopní vnímať
15. je to hierarchia hodnôt – syntéza pravdy + dobra + krásy
16. v kresťanskom ponímaní je toto spojenie Boh
17. KĽUD = dobrý, ZMENA = zlá – znaky konzervativizmu
18. smrteľník neprenikne nikdy k svetu, ktorý je dokonalejší
19. duša pred narodením bývala v kráľovstve ideí – chce sa tam vrátiť
20. duša, ktorá sa dlho nasycovala pravdou + dobrom + krásou = FILOZOFI, vládcovia
21. každý je predestinovaný k spoločenskému postaveniu
22. aj v pozemskom živote sme v neustálom boji, s úsilím sa môžeme stať lepšími = sebazdokonaľovanie

PLATÓN A ŠTÁT

23. podnietil prúd sociálnych utópií (miesto, ktoré neexistuje)
24. pre Platóna je ideál na nebesiach
25. prvé dielo: ÚSTAVA (alebo REPUBLIKA, POLYTEA)
26. písané v dialógu – priatelia sa bavia o ideálnom štátnom zriadení = štát, v ktorom každý robí to, čo je mu predurčené – Čo vie, nech robí.
27. „Tí čo majú vládnuť nech vládnu, tí čo majú poslúchať, nech poslúchajú.“
28. rozdelenie do stavov je výsledkom predestinácie a selekcie
29. Platónovi ide o ELITU (šľachtenie výnimočných jedincov, regulácia pohlavných stykov) – niektoré myšlienky sú vzorom fašizmu a nacizmu
30. Albert Elis: „Jediným meradlom úspešnosti človeka je jeho ľudskosť.“
31. INTELEKTUÁLNY FAŠIZMUS = ľudia nadaní sú nadradení ľuďom hlúpym, nenadaným... (jeho ciele sú utopické)
32. indoktrinácia = premyslený plán vyplachovania mozgov

OTÁZKA: Čo legitimuje ľudí na vládnutie? Aká má byť vláda?

ODPOVEĎ: Na čele majú byť najlepší, najmúdrejší = aristokracia.

1. Platón tvrdí, že aj forma štátu sa mení

OTÁZKA: Koľkí majú vládnuť? (historik Herodotos)

ODPOVEĎ: Cez anarchiu je cesta k diktatúre. Nechce: monarchiu, demokraciu, oligarchiu, plutokraciu, aristokraciu, tyraniu a anarchiu.

OTÁZKA: Aké vlastnosti by mal mať vládca, panovník?

ODPOVEĎ: Sú schopní múdrosti ( nie sú mladí – nie menej ako 50 rokov), bez súkromného majetku (nemal by túžiť po majetku a kvôli tomu vstúpiť do politiky), bez rodinného života, zákonodarné umenie

2. hodnotenie Platóna: cez svätého Augustína ovplyvnil kresťanskú filozofiu (do 9. storočia), písal utopickú literatúru a presadzoval teóriu elity
3. na konci v diele Zákony zistil. „Nenechajme vládnuť človeka, nechajme vládnuť zákon.“
4. vláda práva – idea politológie, teórie štátu
5. je otcom myšlienky koncepcie teórie štátu
6. kritika: Care Popper

ARISTOTELES

7. poriadkumilovný profesor
8. na ostrove Chalkidiki v meste Staiskiros
9. otec: osobný lekár Aminta II.(macedónsky panovník) - mal syna Filipa

OTÁZKA: ETIKA NIKOMACHOVA = významné dielo pre právo – názory na právo

10. už ako sedemnásťročný bol v Platónskej akadémii
11. ako 25 ročný mal vlastný filozofický systém
12. 340 – Alexander Macedónsky nastupuje na trón = Aristotela využil a vrátil sa do Atén
13. Lyceon (prototyp univerzity) – viac vedných disciplín, spolu večerali (symposio)

OTÁZKA: filozofická fakulta = FACULTAS ARISTOTELICA

14. Aristoteles bol empirik = chcel všetko skúmať
15. Aristoteles neakceptoval teóriu ideí = lebo je to len hierarchia hodnôt
16. „Idey sú večné nemenné, tak ako môžu byť vzorom?!
17. Aristoteles hovorí o SUBSTANCIÁCH – tie sú spojené so samotnou vecou
18. SUBSTANCIA – musí ísť idey oproti; musí mať potenciu/možnosť = čo je duševným princípom
19. hmota musí mať potenciu, aby sa idea mohla realizovať
20. prvotná inteligencia = Stvoriteľ (všetko je naprogramované)
21. Aristotelov vesmír – teologický (účelný)

OTÁZKA: Aká je pôvodná európska tradícia legitimity štátu?

ODPOVEĎ: Názory na štát vyjadril v diele POLITIKA. Človek je ZOON POLITICON – spoločenská bytosť. Vznik štátu je podľa Aristotela inštinktom sociability človeka.

22. štát – je tu v našom záujme, my sme zdrojom moci
23. legitimovanie spoločným dobrom pre všetkých
24. musí byť miestom dobrého života

ARISTOTELOVE NÁZORY NA ŠTÁT

OTÁZKA: Aký je rozdiel medzi pôvodnou a novodobou legitimitou?

ODPOVEĎ: Aristoteles legitimuje (=súhlas s mocou) štát, že slúži všeobecnému dobru (HOMONOJA = spoločné dobro) – občianska forma priateľstva  –> v modernej tradícii štát akceptuje spoločenskú zmluvu (ústavu)

1. “Čo ti nezakazuje robiť zákon, nech Ti zakazuje hanba!“ („Quod nom vetat lex hor vetat fieri pudor.“)
2. dobrý štát mal mať cnostný občanov
3. svojimi mravnými vlastnosťami vytvárali dobrý štát

OTÁZKA: Ako sa líši aristotelovské (antické) chápanie občianstva a moderné občianstvo?

ODPOVEĎ: Je participatívne, plné a štát je miestom dobrého života.

OTÁZKA: Aké sú predpoklady dobrého štátu podľa Aristotela?

ODPOVEĎ:

1. štát riadený v spoločnom záujme (suum bonum)
2. štát, v ktorom občania slobodne participujú na verejnej moci
3. štát, v ktorom je celý život podriadený právu
4. je v ňom silná stredná trieda

ARISTOTELOVA TEÓRIA SPRAVODLIVOSTI

4. Aristoteles rozdeľuje etickú spravodlivosť na:

1. distributívnu (rozdeľovaciu) = norma vzťahu medzi dvoma subjektami
2. vyrovnávajúcu = vo verejnoprávnych vzťahoch občan   štát (1 subjekt je nadradený)

5. súkromnoprávne vzťahy
6. občania si najímajú, požičiavajú (dobrovoľné akty), kupujú
7. požiadavka EKVIVALENCIE (rovnováhy)
8. v justícii = vyrovnávajúca spravodlivosť
9. sankcia v občianskom práve – náhrada škody, RESTITUTIO IN INTEGRUM (sankcie, ak je vychýlený vzťah a občania si ich sami nevedia rozhodnúť), satisfakcia (súd)
10. spravodlivosť je zrkadlom práva

OTÁZKA: Aké druhy spravodlivosti rozoznávame u Aristotela?

ODPOVEĎ:

Zákonná spravodlivosť:

1. všeobecná = koncepcia v platnom práve
2. čiastková = nestranné zväčšovanie nárokov súperiacich strán

Etická spravodlivosť:

1. distributívna
2. vyrovnávacia

11. Aristotelova SLUŠNOSŤ je súčasťou platného práva = putovala do Ríma ako aquidas    do Anglicka  u nás bonae morus
12. SLUŠNOSŤ = citlivo zohľadniť špecifiká daného prípadu
13. ak zákon dopadá v konkrétnom prípade
14. ak zákonodarca niečo opomenul

OTÁZKA: Čo je prirodzené právo?

ODPOVEĎ: Prirodzené právo je intuitívne etické vedomie – poznačil koncepciu prirodzeného práva.

15. Aristotelom vrcholí grécka filozofia

OTÁZKA: Aký je rozdiel medzi helenistickou a klasickou filozofiou?

ODPOVEĎ: helenistická trvá od obdobia vlády Alexandra Macedónskeho až do obdobia sv. Augustína – 600 rokov (ešte treba doplniť!!)

HELENISTICKÁ FILOZOFIA

16. všetky sú návodom ako sa oprieť o vlastné dobro = introvertná filozofia
17. Stoici = ľudia plní záväzkov, sebadisciplíny
18. Epikurejci (hedonisti) = sú prví právni pozitivisti a ako prví vypracovali kompletnú teóriu spoločenskej zmluvy ako základ štátu
19. Kinici = chcú slobodu, nechcú byť závislí
20. Justinián roku 529 zatvoril grécke školy ako pohanské

RÍM

21. pôvodne tu boli Etruskovia
22. mali sochy, mince, kráľa, úctu k ženám
23. vládli Rímu viac ako 100 rokov
24. etruský kráľ Priscus vládol 37 rokov a ustanovil nástupcu: Servia Tullia (bol na tróne 44 rokov)
25. 272 pred Kristom vpád Ríma do Tarentu – stretnutie roľníkov a gréckych ľudí = nevedeli pochopiť, že človek sa môže zastaviť a rozmýšľať
26. Rimania pochopili, že myšlienka, reč je veľmi dôležitá
27. Od 3. storočia pred Kristom – kontakty s gréckym štátom – skultivovali Rimanov – napriek tomu nevytvorili rímsku filozofickú školu
28. Riman = pragmatik („čomu to prospeje“); len poznatky, ktoré môžu využiť pri správe štátu (filozofická súčasť spoločenského zápasu); na riešenie praktických otázok
29. prebrali epikureizmus, stoicizmus, skepticizmus

OTÁZKA: Odkedy môžeme hovoriť v súvislosti s Rímom o vytváraní politickej ideológie?

ODPOVEĎ: Na sklonku republiky.

30. predchádzal čin: v Európe sa vytvorila republika. Musíme čakať na koniec republiky, aby sme mohli hovoriť o ideológii
31. republika vznikla v roku 509
32. Rimania boli draví, nestačilo, že sa mohli zúčasťňovať

OTÁZKA: Aký je rozdiel medzi Rímskou republikou a gréckou demokraciou?

ODPOVEĎ: Rimania si nevedia predstaviť demokraciu – pripustili zastúpenie z ľudu = zmiešaná vláda. Dvaja konzuli zasadali na kráľovské miesto = monarchistická zložka. Senát (doživotne volení senátori – mali fialové alebo červené pásy na talári, patricijovia na tóge) = aristokratická zložka. Tribúni ľudu (nedoknuteľný, mali veto...) = demokratická zložka.

33. RES POPULI = politické práva
34. 2 veľké postavy: Scipio, Catio
35. Rímsku teóriu štátu vytvoril Polydibius
36. výsledok: prvé svetové dejiny = opisuje prvé republikánske zriadenie
37. fascinovala ho : vojenská technika, politické inštitúcie, mentalita

RÍMSKA REPUBLIKA

1. vytvorenie prvej republiky na svete
2. tribúni ľudu
3. aristokracia bola ponechaná
4. dvaja konzuli  korene myšlienky deľby moci (tvorcom idey bol Grék Polydios, napísal dielo HISTORIA UNIVERZALIAE = prvá oficiálna analýzy rímskeho štátneho zriadenia
5. príčiny, prečo sú Rimania takí dobrí: super politické inštitúcie, vojenská sila, mravné zásady
6. ako zastaviť úpadok = zmiešaná forma vlády (je to republikánska ideológia)
7. pevnosť republikánskej ideológie si Rím vytvoril prostredníctvom Grécka
8. najvyššie hodnoty: JEDNOTA ŠTÁTU A OBČANA= občan nemyslí len na seba, štát myslí na občanov, ODDANOSŤ A SLUŽBA REPUBLIKE, RÍMSKA SOLIDARITA, HRDOSŤ NA VEĽKOSŤ A TRADÍCIE RÍMA
9. cnosť (VIRTU) – sebadisciplína je dôležitá
10. „Rím – to som ja.“
11. veľmi dôležité boli volebný hlas a súdny rozsudok
12. Rimania milovali Rím = národ dravý a v dôsledku toho sa mení na impérium
13. IMPERIUM ROMANUM – blahobyt (privážanie otrokov), napriek tomu neboli šťastní, vnútorné záležitosti rozkladali
14. Podplácanie tribúnov sa stalo bežné
15. „V Ríme je všetko na predaj.“ Seneca

LUCIUS CORNELIUS SULLA

16. disciplinovaný, bez ilúzií, nesebecký, vzdelaný
17. roku 88 sa stal konzulom
18. odstránil úplatkárstvo, korupciu...
19. s jeho príchodom sa rozhorela vášeň pre dejiny
20. ochránil dejiny Ríma pred zabudnutím
21. Lukrécius, Ovídius = boli to veľkí básnici
22. bol 3 roky diktátorom
23. zložil funkciu a odišiel z Ríma (neslúžilo mu zdravie)
24. rok po tom zomrel
25. koniec republiky a občianskych slobôd

GAIUS JULIUS CAESAR

26. inšpirácia = Alexander Macedónsky
27. spolu s milenkou Kleopatrou
28. každý odpor zlomil
29. senát ušiel do Grécka
30. v Ríme = stanné právo
31. Kleopatra bola 22 ročná, vtipná a vzdelaná, pričom on mal 43 rokov
32. senát a rímsky ľud prevolal = neobmedzený diktátor
33. zasadili mu 23 rán priamo v senáte, kde aj zomrel
34. senátori sa rozutekali
35. PERSONA NON GRATA (výraz v diplomacii) = neželaná osoba – osoby, ktoré môžu beztrestne zabiť; proskripcia
36. Po Caesarovej smrti sa zmenilo zriadenie – prešlo sa na Principát
37. Marcus Tullius – bohatý, nechcel, ale vzal obhajobu Sexta Roscia, ktorého súd oslobodil
38. Filipiky (buričské reči) = viedol ich Demostenes proti Filipovi Macedónskemu

OCTAVIANUS AUGUSTUS

39. zriadil principát
40. Octavianus sa začal nazývať Augustus (božský, vznešený)
41. absolutistický režim
42. republikánske ideály dal do služieb cisárstva
43. vojenská diktatúra
44. najvyšší zákonodarca

OTÁZKA: Vývoj konzistného politického myslenia po ideológiu?

ODPOVEĎ:

1. republika
2. republikánska ideológia
3. cisárstvo
4. dominát
5. imperiálna ideológia (stoia)

45. raný principát = ideál z republikánskych princípov
46. kľúčovým faktorom ideovej histórie Ríma je roztržka medzi reálnym politickým vývojom spoločnosti v novom cisárskom režime a úporným konzervovaním mravných hodnôt orientovaných na republikánsku minulosť (ideológia zaostávala za reálnym faktom)
47. Seneca sa neprestal hanbiť za Rimanov – nakoniec sa zabil
48. čin predchádza myšlienku
49. stoicizmus s ideálom kosmopolis (svetoštáte, svetoobčianstve) = imperiálna ideológia
50. štát: svetoobčiansky = ochrana pred barbarstvom (buričmi)
51. Imperium Romanum zachová dedičstvo

52. Idea: solidarity rímskeho impéria ako stoickej kosmopolis
53. Marcus Aurelius – od stoikov čerpal námet ako spravovať štát (najmä administratívnu časť)  = napísal dielo HOVORY K SEBE: V ZEMI HRADOV NA HRONE (podnadpis)
54. asi v 6. storočí pri Devíne
55. strážne hrady = Stupava, Iža, Komárno
56. Rimania vyhnali kráľov
57. kňazi mali v rukách právo (pontifexovia)
58. najstarší súdny proces bol vo forme rituálov
59. právo spísané v latinčine, všeobecne záväzné, publikované LEGES (LEX) DUODECIM TABULORUM = Zákony 12. tabúľ
60. formuje sa právnická laická elita

OTÁZKA: Akou činnosťou vytvárali rímski právnici právo?

ODPOVEĎ:

1. poskytovanie rád (CAVERE) čomu sa vyhnúť pri procese
2. zastupovanie (AGERE) pred súdom
3. RESPONDERE – odpovedať magistrátom alebo sporným stranám

61. AD VOCARE = privolať
62. AD VOCATUS = privolaný na pomoc v núdzi; mohol prijať len honorarium
63. právo malej roľníckej republiky – Zákony 12. tabúľ sa museli interpretovať, aby im právnik porozumel a zvládol kauzu (časom sa museli od Zákonov 12. tabúľ odkloniť)
64. prétor mohol udeliť žaloby
65. okrem IUS SCTRICTUM sa rozvíja IUS AEQITUM
66. grécka filozofia vplývala na rímskych právnikov
67. jurisprudentia = právna veda
68. od konkrétneho prípadu prechádzali k všeobecnému
69. tvorili pojmy
70. obdobie republiky

OTÁZKA: Ako sa menilo právo za dobu cisárstva?

ODPOVEĎ: Cisár vydával dodatky k existujúcim zákonom. PRINCEPS LEGIMBUS SOLUTUS = cisár vydával zákony, ale sám sa im neprispôsoboval. Vydával cisárske konštitúcie. IUS RESPONDENDI PRINCEPS = z moci cisára mohli právnici odpovedať, dávať konzultácie sudcom, magistrátom v sporných prípadoch.

71. AUTORES IURIS = sú teda autormi práva
72. „Rím dal všetkým národom zákony.“ Vergílius
73. Neskôr boli rozhodnutia súdov na výsmech
74. „Dav žral, reval, smrdel“ – píše historik

OTÁZKA: Ako sa vola mysliteľ, ktorý dovŕšil rímske právne myslenie?

ODPOVEĎ: Tacitus.

KRESŤANSTVO

OTÁZKA: Kde a za akých okolností vzniklo kresťanstvo? Z akých zdrojov sa napája?

ODPOVEĎ: Rímska spoločnosť bola bohatá, ale táto spoločnosť nenachádza odpovede v polyteizme (štátnom náboženstve) = vec verejná. Náboženské povinnosti určoval cisár. Riešenie neponúkali ani lokálne náboženstvá

OTÁZKA: Nakoľko je kontinuita pokračovaním a niečím novým?

ODPOVEĎ: Kontinuita = o stvoriteľovi (denciurgovi) = v koncepciách sú už známe zásady a cnosti. Pohanský svet nemal na kresťanské predpoklady.

1. vznik v hebrejských tradíciách = kresťanstvo vyšlo z judaizmu
2. Židia – jeden zo semitských kmeňov
3. sabuceji = najbohatší, najkonzervatívnejší: kňazi + leviti vyznávajú len to, čo je napísané = Mojžišove zákony
4. farizeji = okrem Mojžišových zákonov aj komentár
5. esenci = reformná sekta, ktorá hovorí o nevyhnutnosti novej zmluvy s Bohom; hlásali monoteizmus a mesianizmus (očakávanie Spasiteľa)  prvá diskontinuita (niečo nové) – odpoveď na otázku na test!!!
6. 46/47 – Esenci = zachovaný najstarší exemplár biblických textov
7. RELIGIO LICITA = povolené náboženstvo
8. druhá diskontinuita = Gréci a Rimania sa postavili proti racionalizmu
9. supracionalizmus = hlása vnútorné očistenie, nasledovanie
10. supranaturalizmus = hlásanie čistoty, odriekanie (odpovede na otázku v teste!!!)
11. Ján Krstiteľ na očistu začal používať svätenú vodu – krst
12. po smrti Jána Krstiteľa začal hlásať kresťanstvo Ježiš Kristus

JEŽIŠ KRISTUS

13. „Boh je láska, ktorá sa k nám trpezlivo nakláňa.“
14. učí tolerancii
15. láska = principiálny postoj vôle
16. učil ľudí, aby milovali ľudia blížneho svojho
17. vystúpil proti farizejom
18. človek bude spasený na základe lásky k blížnemu
19. apoštol Pavol označil Ježišovu smrť ako škandál pre Grékov
20. po Kristovej smrti šíria vieru apoštoli (= vyslanci)

APOŠTOL PAVOL Z TARZU

21. farizej, remeselník
22. zo začiatku kruto prenasledoval kresťanov
23. na ceste do Damasku mal videnie a stal sa Kristovým učeníkom
24. má zásluhu na šírení kresťanstva
25. potom „strácal pôdu pod nohami“
26. bol popravený v Ríme
27. kresťanstvo – súčasť židovského náboženstva
28. za Domiciána = prenasledovanie kresťanov na základe trestného práva
29. štátne orgány nesmeli stíhať kresťanov na základe EX OFFO

OTÁZKA: Za akých predpokladov mohlo kresťanské učenie prežiť?

ODPOVEĎ: vytvoriť intelektuálne vyzreté učenie (alternatíva k štátnemu náboženstvu). Kresťanstvo sa musí inštitucionalizovať (vytvoriť si štruktúru)

OTÁZKA: Ako sa formovala cirkevná doktrína (učenie)?

ODPOVEĎ:

30. v druhej polovici 1. storočia nemali kresťania formované povedomie

1. stupeň: Nový zákon:

1. 4 evanjeliá (synoptické)
2. epištoly apoštolov
3. listy apoštolov
4. zjavenie sv. Jána (apokalypsa)

31. v 2. storočí  sa formuje kresťanská inteligencia

2. stupeň: Patristika (prvé teologicko-filozofické vyjadrenie kresťanskej viery) = učenie otcov cirkvi – patres – pravoverní, vedú čistý život, vzdelaní...

Patristika sa podľa vývoja delí:

1. prvá fáza: APOLOGETIKA = obrana viery pred Židmi a pohanmi
2. druhá fáza: SYSTEMATIKA = začiatok založením prvej bohosloveckej školy v Alexandrii

            Patristika sa územne delí:

1. východná (grécka) – pokračovala v helenizácii, pokračovala v pohanskej filozofii; predstavitelia = Justín Filozof, Ireneius, Tacián Sýrsky...
2. západná (latinská) – poznali administratívu štátu, predstavitelia = Dionýzios Aeropagita napísal diela: O SVETSEKJ HIERARCHII a O CORKEVNEJ HIERARCHII; a Tertulian bol právnik a autor APOLOGETICUM

- Klement Alexandrijský a Origenes = vznik Biblickej teológie

NÁZOR KRESŤANOV NA ŠTÁT A PRÁVO

32. Celsos napísal pravdivú rozpravu a obvinil kresťanov, že ignorujú politický poriadok ríše, napriek tomu že z neho profitujú
33. Origenes odpovedá Celsovi – legitimuje svetskú moc

OTÁZKA: Aký je predpoklad, aby prežilo kresťanstvo?

ODPOVEĎ: Tvorba organizácie = ecclesia (základ vytvorenia):

1. kresťanské obce, demokratické pomery
2. samospráva na čele s presbytermi
3. pomocníci diakonovi
4. charizmatici
5. episkopát = biskupi

34. spájanie do katolíckej viery (vyobjímajúcej)
35. cirkev sa etabilizuje = má podobu štátu

OTÁZKA: Ako prebiehal proces povýšenia kresťanstva na oficiálne náboženstvo Ríma?

ODPOVEĎ:

1. Nikomedijský edikt cisára Galéria (311) = zastavil prenasledovanie kresťanov a zanikla trestnosť
2. Tolerančný edikt cisárov Konštantína Veľkého a Licínia (313) = Konštantín Veľký zakázal pohanské kulty a zrušil polyteizmus (štátne náboženstvo). Kresťanstvo = zjednocujúca sila. Európsa – celá kresťanská.
3. Rok 391= kresťanstvo sa stalo oficiálnym rímskym štátnym náboženstvom

36. vzniká ústavný problém – cirkevnej   svetskej moci

OTÁZKA: Čo je politický augustinianus?

ODPOVEĎ: Na riešenie tohto problému (svetská cirkevná moc) sa využíva učenie sv. Augustína (vrcholný predstava patristiky) = platí do konca 8. storočia. Sv. Augustín sa stretol s biskupom Ambrosiom, pokrstil ho a prijal kňazskú vysviacku.

OTÁZKA: Ako je náboženská filozofia členená?

ODPOVEĎ: Patristika (od apoštolskej doby, 8. storočia) a scholastika (od 9. storočia).

37. teodícia (filozofický problém)
38. prečo je zlo?
39. dôstojnosť nám dáva slobodné rozhodnutie
40. DE CIVITATE DEI = O štáte Božom.
41. boj svetského štátu (podľa Kaina) – človek sekulárny (svetský) očakáva naplnenie medzi životom a smrťou = poznajú sa
42. boj svetského štátu (podľa Ábela) – duchovní ľudia hľadajú pravdu, učia sa milovať, ľahostajnosti voči majetku... = boží štát
43. každá moc pochádza od Boha! Ako sa moc využíva, zodpovedá sa Bohu!
44. rešpektovanie a porušovanie záväzkov panovníka sa vykonáva u pápeža = zlého možno exkomunikovať
45. pápežskú zvrchovanosť na konci 6. storočia formuloval Gregor Veľký

OTÁZKA: Kde a kedy došlo k realizácii politickej doktríny augustinianizmu?

ODPOVEĎ: impérium Karola Veľkého

RÍŠA KAROLA VEĽKÉHO

1. pápežskú zvrchovanosť formuloval na konci 6. storočia Gregor Veľký

OTÁZKA: Kde a kedy došlo k realizácii politickej doktríny augustinianizmu?

ODPOVEĎ: Existovalo impérium KarolaVeľkého (karolický imperializmus), ktorý mal víziu svetového poriadku. REX ET SACERDOS (kráľ a pápež) = teokracia – politický prejav náboženskej jednoty. Korunováciou Karola dostal západ cisára.

OTÁZKA: Čo prinieslo karolínske impérium?

ODPOVEĎ: Priniesla renesanciu vzdelania. Reformovala jazyk tým, že sa zaviedla latinčina. Sústavné školské vzdelávanie (cirkevné školy v duchu latinskej kultúry).

OTÁZKA: Čo rozdelilo kresťanstvo?

ODPOVEĎ: V roku 1054 došlo k sporu kedy sa najvyšší predstaviteľ pravoslávnej cirkvi s pápežom navzájom prekliali (pápežská schizma). Vtedy sa rozdelila na dve vetvy: grécku (pravoslávni) a latinskú. Kliatba bola odvolaná v roku 1965.

2. po rozpade Karolovej ríše nastal boj o moc
3. 13. storočie – storočie kresťanskej moci
4. pápež Inocent III. Nad sebou uznáva len Boha
5. ochrana Európy pred islamom  
6. Mohamed ponúkol nový etický kódex inšpirovaný bohom (Alahom)
7. 622 – putoval do Mediny a začala svätá vojna (prišlo s ním 75 mužov)
8. po Mohamedovej smrti v priebehu piatich rokov dobyli: Egypt, Arábiu, Mezopotámiu a Španielsko
9. do cesty sa postavil Karol Martel
10. arabský kalifát bola jednou z najmocnejších ríší

OTÁZKA: Čo vieme o islame?

ODPOVEĎ: Dostali sa do Alexandrijskej knižnice (produkt Aristotelovskej filozofie). Priniesli hinduistický princíp.

11. Európa prebrala civilizované vodcovstvo v období humanizmu a renesancie
12. Františkánsky a dominikánsky rád

OTÁZKA: Čo bola scholastika (schola = škola) a čo priniesla?

ODPOVEĎ: Augustinianizmus – predmet výučby = Sväté písmo, metóda = kontemplácia. Vznikajú školy nezávislé od cisára a študuje sa viac odborov = UNIVERZITAS  - učia sa ARTES LIRALES. Univerzitným jazykom bola latinčina. Právo – Bologna (prvý výtlačok Corpus Iuris Civilis vydaný Justinánom). Corpus Iuris Civilis = Codex Justiniani + Novelle + Digesta + Institutiones

13. Corpus Iuris Civilis vysvetľuje Dominus Irnerius svojim študentom
14. Glosátori = nasledovníci Irneria (písali glosy k okraju digest):

1. Vulgarus
2. Jakobus
3. Hugo
4. Martinus

15. patristika sa na univerzite mení na scholastiku: zmena predmetu (ARTES LIBERALES – svetské vedy), zmena metódy (rozumová – sylogizmy a argumentácia) a úsilie o systematizáciu a syntézu

TOMÁŠ AKVINSKÝ

16. že vraj mal 200kg  ;-)
17. jeho učiteľ = Albert Veľký (veľký Aristotelovec)
18. najdôležitejšie dielo: SUMMA TEOLOGICKÁ = kompromis veda a viera
19. nemusí svetské právo
20. tomizmus = učenie formujúce sa v období neskorej scholastiky; formuje sa dlho po jeho smrti; učenie kresťanského stredoveku

21. ovplyvnil Roberta Schumanna (dielo: PRE EURÓPU)
22. Františkáni = založil František z Asissi – chcel žiť pokojne a nechcel, aby sa mnísi vzdelávali
23. Aristotelovsko-tomistická paradigma sa v dôsledku nominalizmu celkom zmenia = vzniká právne myslenie s modernými črtami:

1. voluntarizmus:

= Tomáš a dominikáni presvedčení, že Boh koná v súlade s logos (slovo, zákon, racionalita), že Boh je láska a myslí to s nami dobre

= františkáni to odmietli – Boh je podľa nich slobodný  a len jeho vôľa je podstatná

= právo = výraz vôle

1. individualizmus (subjektívne právo):

= dominikáni a Tomáš = UNIERZÁLIE

= františkáni – konkrétne veci = individualizmus

2. právny pozitivizmus

24. postglosátori = mali vlastné učebnice, vlastné názory – tvoria IUS CONUBE (všeobecné právo, ktoré nahradilo právny partikularizmus )
25. predstaviteľ postglosátorov = Bardolas de Saxotera

HUMANIZMUS A RENESANCIA

26. obdobie 14-16. storočia

OTÁZKA: Aké sú základné prúdy 14-16. storočia?

ODPOVEĎ: humanizmus a renesancia:

1. reformácia
2. katolícka protireformácia
3. právny humanizmus
4. sociálne utópie

SVETSKÁ LITERATÚRA = RENESANCIA

27. rehabilitovaná silná osobnosť
28. humanizmus = revolta proti stredovekému spôsobu myslenia, ale nepriniesla nič nové – priniesol akurát znovuzrodenie antiky (rímskej, gréckej a judaistickej)
29. v 15. storočí antické texty – pre masy ľudí a vznikla historiografia
30. pre toto obdobie bol charakteristický racionalizmus

OTÁZKA: Čo z antiky si vybrala renesancia?

ODPOVEĎ: Helenistické doktríny: epikureizmus, stoicizmus a skepticizmus. Mali podobné hospodársku situáciu, latinčina, nová elita (buržoázia) a záujmy.

OTÁZKA: Kto hlásal toleranciu cirkvi?

ODPOVEĎ: Erazmus Rotterdamský a Locke.

OTÁZKA: Aké boli politické učenia renesancie?

ODPOVEĎ:

Erazmus Rotterdamský – napísal knihu o pacifizme: VOJNA JE SLADKÁ PRE TÝCH, ČO JU NEZAŽILI

Montainge – zaraďuje sa sem

Bodin – 6 kníh o republike = teória suverenity

N. Macchiavelli – živelne priťahovaný politikou, bol druhý sekretár florentskej republiky a šéfom diplomacie; diela: ÚVAHY O PRVÝCH 10 KNIHÁCH TITA LÍVIA, VLADÁR, ROZHOVORY O MORÁLKE, DEJINY FLORENCIE (dielo o vojenskom umení)

31. východisko: filozofia dejín:

1. prozreteľnosť – že dejiny sa opakujú, vedieť pochopiť a využiť súvislosti; o osude človek a rozhoduje postavenie planét
2. morálka do politiky nepatrí – znak dobrého politika je, že odhadne situáciu – je teda realista

32. vládca = silný ako medveď, prefíkaný ako líška

OTÁZKA: V ktorých dielach skúma úpadok štátu?

ODPOVEĎ: Všíma si patológiu štátu...

OTÁZKA: V akom diele  rozoberá logiku moci?

33. ODPOVEĎ: Vo Vladárovi, najlepšie rozdelenie moci = záruka proti zneužívaniu moci – nemusia platiť odosobnené zákony

OTÁZKA: Kto ako prvý definoval štát ako ho dnes chápeme?

ODPOVEĎ: Macchiavelli.