Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Environmentálna politika

prednaska c 7 (prednaska_7.doc)

9.11.2009

Nástroje enviromentálnej politiky

Štátne výdavky

Môžu byť realizované dvomi spôsobmi, ako priama alebo nepriama pomoc, prostredníctvom rozpočtovej politiky štátu.

Priama finančná pomoc sa spája s čiastočným alebo úplným prefinancovaním enviromentálnych investícií, pri opatreniach eliminujúcich znečisťovanie, môže mať formu dotácií, subvencií na investície, intervencíií k cenám.

Nepriama finančná pomoc štátu sa viaže na vytvorenie vzájomne previazaného systému stimulov, kedy enviromentálne vhodné správanie výrobcov i spotrebiteľov podporujú napr. odpočty z dane z príjmu, zvýhodnené podmienky dovozu vhodných výrobkov alebo technológií, podpora recyklácie a zavádzania zálohových systémov a pod.

Nástroje finančnej stimulácie: majú za úlohu ekonomicky znevýhodniť tie činnosti, ktoré zapríčiňujú znečisťovanie životného prostredia. Finančná stimulácia je chápaná aj ako proces internalizácie externalít.

1. Dane a poplatky – zdražujú environmentálne nevhodné správanie a zároveň tvoria príjem štátneho rozpočtu alebo účelových fondov.
2. Obchodovateľné emisné povolenia – umožňujú znečisťovateľom nákup povolení na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcej látky a zároveň možnosť rozhodnutia medzi realizáciou opatrení na zníženie znečisťovania a nákupom povolení.
3. Zálohové systémy: znečisťovateľovi vrátia zálohu v prípade dodržania dohody o znížení znečisťovania, zaisťujú viacnásobné využitie výrobkov, alebo ich návratnosť do výrobného procesu vo forme druhotných surovín.

Ekonomické nástroje sa v trhovej ekonomike považujú za vhodné pre usmerňovanie správania ekonomických subjektov v oblasti ochrany životného prostredia a využívania prírodných zdrojov. Tieto nástroje však fungujú oddelene od ďalších nástrojov, ale sú súčasťou systému nástrojov hospodárskej politiky.

Kritéria pre hodnotenie:

Environmentálna súčinnosť sa vzťahuje na environmentálny vplyv a environmentálne správanie nástroja, to znamená, ako nástroj podporuje dosahovanie cieľov stanovených v environmentálnej politike alebo zníženie znečistenia.

Ekonomická efektívnosť udáva ako sú jednotlivé nástroje schopné dosahovať stanovené ciele vo vzťahu k nákladovej efektívnosti. Ekonomická teória pokladá za najväčšiu výhodu ekonomických nástrojov ich potenciál na minimalizáciu celkových nákladov na zníženie znečistenia, prostredníctvom ich zníženia u jednotlivých znečisťovateľoch.

Administratívne náklady a náklady na dosiahnutie súladu sa vzťahujú na organizačnú a správnu réžiu organizácií zodpovedných za fungovanie nástrojov a ekonomických subjektov, na ktoré sa ekonomický nástroj vzťahuje.

Výška príjmu, ktorý je tvorený niektorými ekonomickými nástrojmi, napr. daňami a poplatkami.

Širšie ekonomické vplyvy ako napr. vplyv na cenovú úroveň prerozdeľovanie príjmov, zamestnanosť a obchod.

Dynamické vplyvy na inovácie, nakoľko ekonomické nástroje sú považované za nástroje, ktoré stimulujú inovácie v oblasti technológií zameraných na znižovanie znečisťovania.

Mierne vplyvy, ktoré súvisia s vplyvom ekonomických nástrojov napr. na zmenu postojov a environmentálneho uvedomenia, budovanie kapacít, tvorbu a šírenie informácií. Aj napriek tomu, že tieto vplyvy je obtiažne kvantifikovať, je možné ich považovať v kontexte cieľov environmentálnej politiky za veľmi významné.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je proces komplexného a odborného posudzovania pripravovaných investícií alebo činností na životné prostredie za účasti verejnosti. Umožňuje preventívne, v čase pred schvaľovacím konaním, efektívne ovplyvniť jednak vývoj stavu životného prostredia v období výstavby aj prevádzky, ale aj ekonomiku danej investície s možným vplyvom na miestnu ekonomiku.

Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia 1 je nástroj účelom ktorého je zabezpečiť integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z rozhodujúcich zdrojov znečisťovania, minimalizovať emisie do ovzdušia, vody a pôdy vrátane opatrení týkajúcich sa minimalizácie tvorby odpadov a ďalšieho nakladania s nimi, s cieľom zabrániť prenášaniu znečistenia z jednej zložky životného prostredia do inej.

Systém označovania environmentálne vhodných výrobkov je motivačný nástroj environmentálnej politiky ktorého cieľom je vytvoriť spoločenský tlak na výrobcov a spotrebiteľov na znižovanie znečisťovania životného prostredia a racionálne využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom obmedzovania výroby a spotreby environmentálne nevhodných výrobkov. Znamená tiež spoločenské uznanie výrobkom a vytvorenie predpokladu pre ich uplatnenie na trhu.