Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teória literatúry

TL - metafora, metonýmia, epika (metafora.doc)

Metafora

1. často sa porovnáva s prirovnaním. Nejde však o totožné javy a princípy.
2. vnútorná, nie vždy jednoznačná, vyjadrená odpoveď podobnosť
3. má sneh na hlave
4. aktivizuje sa množstvo významov, potenciálna mnohosť, ktorá sa ustaľuje a zjednoznačuje až v kontexte diela

Prirovnanie

5. explicitná, zreteľná, nerozbiehavá podobnosť
6. vlasy ako sneh

Typy metafory:

A) SUBSTANTÍVNE

- 1. pomenovanie jedného predmetu je nahradené pomenovaním predmetu iného

- často je význam zistiteľný len z kontextu

- „odpíli kohút najvyššiu haluz nočnú a noc už zabronieva zospodu a zo dna“

                       čas na prelome noci a dňa

- 2. metaforický genitív – význam možno identifikovať aj mimo širší kontext, v ňom je však bohatší a čitateľnejší: onemel cintorín pod rubášom súmraku

B) SLOVESNÉ

1. personifikácia – prenášanie vlastností ľudí na neživé predmety a na živé predmety, kt. nie sú ľudskými bytosťami
2. animizácia -  prenášanie vlastností živých organizmov na neživé predmety ( cítil studený dych mohutných skál)

C) ĎALŠIE TYPY METAFORICKÝCH POMENOVANÍ

1. synestézia – zámena a spájanie vnemov rôznych zmyslov: sladká vôňa, ostrá chuť
2. alúzia – narážka na dajaký kontext ( polit., hist., ...)
3. alegória – spôsob nepriameho pomenovania takých obsahov a významov, kt. nemajú a nemôžu byť pomenované priamo ( bájky)
4. symbol  - znázornenie abstraktného pojmu konkrétnym predmetom ( kríž = kresťanstvo) → básnický symbol: sugestívnosť a náznakovosť – tu je príbuznosť s metaforou, na rozdiel od onej je však pri symbole tendencia k opakovaniu a významovému ustáľovaniu ( kruh, oheň, topole)

Metonýmia

7. podobne ako metafora je založená na využívaní konotovaných významov
8. neuplatňuje sa tu však vzťah vzájomnej podobnosti, ale vzťah vzájomnej významovej súvislosti

Typy metonýmie:

1. synekdocha – konotačná situácia je založená na vzťahu časť – celok = celok je označovaný časťou alebo časť celkom.

1. pars pro toto – časť za celok: Stúj noho!
2. tatum pro parte – celok za časť: prišla tam celá škola
3. specie pro genere: druh za rod: sýty hladnému neverí
4. genus pro specie: rod za druh: padá voda = dážď ako druh, podoba vody ako rodu

2. litotes – zjemnenie výpovede, výpoveď je zdržanlivejšia, dôraz sa kladie na kvantitatívnu malosť: nie práve mladý
3. hyperbola – zveličovanie: expresívna a emocionálna: nevidel som ťa 100 rokov
4. irónia – pretvorenie: kladné hodnotenie má pejoratívny, negatívny význam (komično)
5. sarkazmus – gr. sekať do mäsa – štipľavý výsmech, cynický autorský postoj: výrazové zameranie výpovede na preukazovanie prevahy nad objektom sarkastického a ironického zobrazenia
6. perzifláš – skrytý výsmech, niečo sa napodobňuje, resp. vydáva sa za originál
7. oxymoron – spojenie 2 výrazov, kt. sa navzájom sémanticky vylučujú (biela vrana)
8. eufemizmus – spôsob zmiernenia dejov, javov a vecí vo výpovedi. Ide o pozitívne zameranú výpoveď s cieľom zmierniť očakávanú negatívnu reakciu na výpoveď u príjemcu ( zomrel = zaspal). Kladie sa dôraz na kvalitatívne zoslabenie dačoho kvalitatívne veľmi silného
9. dysfemizmus – opak ( je ožratý)

EPIKA

      LYRIKA                                                                                          EPIKA

- subjektívnosť                                                                              - objektívnosť

- metaforickosť                                                                               - metonymickosť

- verš (próza)                                                                                  - próza ( verš)

- nesujetovosť                                                                                 - sujetovosť

- emocionálnosť                                                                              - neratívnosť

- atemporálnosť                                                                               - min. čas

- motivická statickosť                                                                      - motivická dynamickosť

- monologickosť                                                                               - monologickosť

- opis, úvaha                                                                                     - rozprávanie

Epika - základné znaky

9. sujetovosť, neratívnosť, monologickosť
10. ostatné znaky sú realizačnými prostriedkami znakov základných
11. výrazovou formou epiky je v súčasnosti neviazaná reč, ktorú označujeme ako próza
12. v minulosti dominoval verš

Próza

13. mnohoznačnosť tohto termínu
14. všedné, nie výnimočné, bežné: absencia markantného zmyslového či intelektuálneho zážitku = próza každodennosti, próza života

Funkčná diferenciácia prozaických prejavov

- „prozaický“ neviazaný jazyk. prejav sa diferencuje vzhľadom na situáciu, v kt. sa komunikácia uskutočňuje a vzhľadom na cieľ, kt. sa v komunikácii sleduje

1. Administratívno – správna komunikácia: zákonníky, rozhodnutia inštitúcií verejnej správy, vojenské správy, rozkazy, súpisy majetkov, cestovné a obchodné správy, technologické návody, administratívne životopisy, letopisy...

2. Nábožensko – kultúrna komunikácia: najskôr neskriptuálne texty ( pyramídy, sarkofágy); neskôr skriptuálne kultúry – texty: nápisy na stélach, knihy mŕtvych, príležitostné reči, kázne, neskôr filozofické texty

3. Komunikácia spoločenského života: diferenciácia spoločenského života = diferenciácia ľudskej komunikácie a toho výsledkom  je vznik funkčných štýlov a samotnej komunikácie.

Spoločenská funkcia textu a jej zodpovedajúci funkčný štýl tvoria najvšeobecnejší rámec pre definovanie žánrov – predumeleckej a mimoumeleckej prózy.