Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teória literatúry
TL - metafora, metonýmia, epika (metafora.doc)
Metafora
- často sa porovnáva s prirovnaním. Nejde však o totožné javy a princípy.
- vnútorná, nie vždy jednoznačná, vyjadrená odpoveď podobnosť
- má sneh na hlave
- aktivizuje sa množstvo významov, potenciálna mnohosť, ktorá sa ustaľuje a zjednoznačuje až v kontexte diela
Prirovnanie
- explicitná, zreteľná, nerozbiehavá podobnosť
- vlasy ako sneh
Typy metafory:
A) SUBSTANTÍVNE
- 1. pomenovanie jedného predmetu je nahradené pomenovaním predmetu iného
- často je význam zistiteľný len z kontextu
- „odpíli kohút najvyššiu haluz nočnú a noc už zabronieva zospodu a zo dna“
čas na prelome noci a dňa
- 2. metaforický genitív – význam možno identifikovať aj mimo širší kontext, v ňom je však bohatší a čitateľnejší: onemel cintorín pod rubášom súmraku
B) SLOVESNÉ
- personifikácia – prenášanie vlastností ľudí na neživé predmety a na živé predmety, kt. nie sú ľudskými bytosťami
- animizácia - prenášanie vlastností živých organizmov na neživé predmety ( cítil studený dych mohutných skál)
C) ĎALŠIE TYPY METAFORICKÝCH POMENOVANÍ
- synestézia – zámena a spájanie vnemov rôznych zmyslov: sladká vôňa, ostrá chuť
- alúzia – narážka na dajaký kontext ( polit., hist., ...)
- alegória – spôsob nepriameho pomenovania takých obsahov a významov, kt. nemajú a nemôžu byť pomenované priamo ( bájky)
- symbol - znázornenie abstraktného pojmu konkrétnym predmetom ( kríž = kresťanstvo) → básnický symbol: sugestívnosť a náznakovosť – tu je príbuznosť s metaforou, na rozdiel od onej je však pri symbole tendencia k opakovaniu a významovému ustáľovaniu ( kruh, oheň, topole)
Metonýmia
- podobne ako metafora je založená na využívaní konotovaných významov
- neuplatňuje sa tu však vzťah vzájomnej podobnosti, ale vzťah vzájomnej významovej súvislosti
Typy metonýmie:
- synekdocha – konotačná situácia je založená na vzťahu časť – celok = celok je označovaný časťou alebo časť celkom.
- pars pro toto – časť za celok: Stúj noho!
- tatum pro parte – celok za časť: prišla tam celá škola
- specie pro genere: druh za rod: sýty hladnému neverí
- genus pro specie: rod za druh: padá voda = dážď ako druh, podoba vody ako rodu
- litotes – zjemnenie výpovede, výpoveď je zdržanlivejšia, dôraz sa kladie na kvantitatívnu malosť: nie práve mladý
- hyperbola – zveličovanie: expresívna a emocionálna: nevidel som ťa 100 rokov
- irónia – pretvorenie: kladné hodnotenie má pejoratívny, negatívny význam (komično)
- sarkazmus – gr. sekať do mäsa – štipľavý výsmech, cynický autorský postoj: výrazové zameranie výpovede na preukazovanie prevahy nad objektom sarkastického a ironického zobrazenia
- perzifláš – skrytý výsmech, niečo sa napodobňuje, resp. vydáva sa za originál
- oxymoron – spojenie 2 výrazov, kt. sa navzájom sémanticky vylučujú (biela vrana)
- eufemizmus – spôsob zmiernenia dejov, javov a vecí vo výpovedi. Ide o pozitívne zameranú výpoveď s cieľom zmierniť očakávanú negatívnu reakciu na výpoveď u príjemcu ( zomrel = zaspal). Kladie sa dôraz na kvalitatívne zoslabenie dačoho kvalitatívne veľmi silného
- dysfemizmus – opak ( je ožratý)
EPIKA
LYRIKA EPIKA
- subjektívnosť - objektívnosť
- metaforickosť - metonymickosť
- verš (próza) - próza ( verš)
- nesujetovosť - sujetovosť
- emocionálnosť - neratívnosť
- atemporálnosť - min. čas
- motivická statickosť - motivická dynamickosť
- monologickosť - monologickosť
- opis, úvaha - rozprávanie
Epika - základné znaky
- sujetovosť, neratívnosť, monologickosť
- ostatné znaky sú realizačnými prostriedkami znakov základných
- výrazovou formou epiky je v súčasnosti neviazaná reč, ktorú označujeme ako próza
- v minulosti dominoval verš
Próza
- mnohoznačnosť tohto termínu
- všedné, nie výnimočné, bežné: absencia markantného zmyslového či intelektuálneho zážitku = próza každodennosti, próza života
Funkčná diferenciácia prozaických prejavov
- „prozaický“ neviazaný jazyk. prejav sa diferencuje vzhľadom na situáciu, v kt. sa komunikácia uskutočňuje a vzhľadom na cieľ, kt. sa v komunikácii sleduje
1. Administratívno – správna komunikácia: zákonníky, rozhodnutia inštitúcií verejnej správy, vojenské správy, rozkazy, súpisy majetkov, cestovné a obchodné správy, technologické návody, administratívne životopisy, letopisy...
2. Nábožensko – kultúrna komunikácia: najskôr neskriptuálne texty ( pyramídy, sarkofágy); neskôr skriptuálne kultúry – texty: nápisy na stélach, knihy mŕtvych, príležitostné reči, kázne, neskôr filozofické texty
3. Komunikácia spoločenského života: diferenciácia spoločenského života = diferenciácia ľudskej komunikácie a toho výsledkom je vznik funkčných štýlov a samotnej komunikácie.
Spoločenská funkcia textu a jej zodpovedajúci funkčný štýl tvoria najvšeobecnejší rámec pre definovanie žánrov – predumeleckej a mimoumeleckej prózy.