Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / základy jazykovedy

ZJ - Národný jazyk, PSP, delenie jazykov (narodny_jazyk.doc)

Národný jazyk

1. slovenčina
2. má niekoľko útvarov

1. spisovný jazyk: najdôležitejší

3. závažnosť: úrady, školy, knihy
4. rozšírenosť: na celom území
5. normovosť a kodifikovanosť: má svoje pravidlá

2. nespisovné útvary

a) nárečia

                  - územné = teritoriálne: dialekty (istého kraja)- východoslovenské, stredoslovenské a západoslovenské dialekty a tie sa ďalej delia podľa stolíc. Toto nárečie má svoju vlastnú slovnú zásobu, zvukovú rovinu, gramatickú rovinu, a preto sa môže stať spisovným jazykom.

                  b) sociálne nárečia – slang: charakteristický pre záujmovú skupinu: študentský, poľovníck...

                                                 - argot: reč spodiny, tajná reč zlodejov, mafiánov...

V niektorých jazykoch sa vyskytujú aj tzv. subštandardné slová: stoja na hranici nárečia a spisovného jazyka. V slovenčine také nemáme. ( západné Slovensko vyslovuje tvrdo a východné zase krátko)

Dejiny slovenského jazyka

1. staroslovienčina – Veľká Morava = Konštantín a Metod

                              - hlaholika – 1. písmo

2. Po VM sa slovenčina rozvíjala za zlých podmienok. Spisovným jazykom bola aj latinčina, nemčina či maďarčina.

3. Pokusy o kodifikáciu boli aj skôr ( Biblia mníchov), našla sa v Cíferi

4. J . I. Bajza – nemožno hovoriť o kodifikácii

5. Gramatica Slavica 1787/9??? – Bernolák: kultúrna západosovenčina

    Rozprava o slovanských písmenách a písmach

    Slovár – evanjelici ho nepriali

6. Štúrova kodifikácia: kultúrna stredoslovenčina: 1843( evanjelici)

    J. Hollý ( katolík) schválil, ale zostal pri bernolákovčine

7. Hodžovsko – Hatalovská reforma – 1851 ( evanjelici + katolíci)

8. 1866 – schválili zásady

Prvá kniha napísaná v novom jazyku bol 1. ročník almanachu Nitra.

povojnové pravidlá sl. pravopisu však priniesli zmeny v jazyku.

Pravidlá slovenského pravopisu

6. dlho neboli, lebo bola maďarčina
7. prvé vznikajú počas 1. republiky v roku 1931: vytvárajú sa podmienky pre vznik spisovného jazyka. problém bol však s českým jazykom. tieto 1. pravidlá vytvoril Václav Václav Vážny – ako prvý zozbieral a klasifikoval nárečia. Pretláčal sa v nich čechoslovakizmus.
8. založenie časopisu Slovenská reč
9. 1940 Bartkove pravidlá sl. pravopisu
10. obdobie Slovenského štátu
11. 1953 vychádzajú ďalšie PSP, nastal návrat k ČSR (2.) a dochádza ku kritike Bartkových PSP v tom, že odlučoval češtinu a slovenčinu. V nových PSP sa zjednotil pravopis elových slovies, predpôn ( z, s, zo, so) kvôli polit. situácii. ( zjazd na lyžiach ale Zjazd komunistov). Týmto pravidlám zase vyčítali bohemizmy
12. 1968 –uvoľnenie, výnimky sa odstránili, nastáva normalizácia, ale objavujú sa nové výnimky
13. 80. roky 20. st. – posledné PSP: vládnúci – vládnuci

                                                         mliekáreň – mliekareň

Klasifikácia jazykov

- 250 000 jazykov

1. klasifikácia = typologická: podľa morfologického typu:

a) bez afixov ( predpony, prípony): Ďaleký východ ( založené na intonácii)

b) s afixami: pomocou afixov vyjadrujú kategóriu

1. analytické: určujú gram. kat. osobitnými slovami ( das Auto)
2. syntetické: vyjadrujú gram. kat. v rámci slova predponou, príponou

2. klasifikácia

a)   aglutinačné: vyjadrujú každú kat. osobitnou morfémou

b)  flektívne: 1 morféma vyjadruje viac gram. významov ( slovenčinaň

                      chlapi – m.r., mn. č., život.

                       chlapov – život., m. r.

Niet však čistého typu z morfologického hľadiska.

slovenčina = flektívny + analytický + syntetický + aglutinačný

                                                                              robíme – robme! – vynecháme í a je rozkaz

                                                                  stupňovanie

3. klasifikácia = genealogická: podľa príbuznosti

Vytvárajú sa veľké jazykové rodiny

1. INDOEURÓPSKA
2. URALSKÁ: maď, fín, estón, lapončina
3. ALTAJSKÁ: turkotatárske jazyky, mongol, turecké j, jap, kórej, tungusko – mandžudské jazyky
4. SEMITSKO – HAMITSKÁ: hebrejčina, aramejčina, arabčina, etiópske jazyky, egypt j

INDOEURÓPSKA JAZYKOVÁ RODINA

1. Satemové jazyky: v čísle 100 majú „s“

- slovanské jazyky, baltské( lotinština, vymretá  pruština), indické, sanskrt, novšie indické jazyky, iránske( staroiránsky, jazyk Skítov a Sarmatovň, arménčina, albánsky j.

2. Kentumové jazyky : v 100 majú k, h: grécky, italické – latinčina

                                                                                          - románske jazyky

románske jazyky: a) východorománske: moldavčina, rumunčina, taliančina

                            b) západorománske: fr., špan., portugal., germánske j – NJ, AJ;

keltské jazyky: západná časť = nežná írčina, škótčina,

                         východná časť = keltský jazyk vo VB a ne európskom kontinente

ďalej sem patria chetitsko – luvijské ( staré písmo Chetitov), tokarské j., trátske j. ( jazyky Trákov a Dákov = Dácia), slovanské jazyky

slovanské jazyky sa delia na:

západoslovanské: severná skupina – vymretá polapčina, severná slovinčina, poľština, luž. srbčina,

                            južná skupina – čeština, slovenčina

južnoslovanské: srbčina, chorvátčina, slovinčina, macedónčina, bulharčina, staroslovienčina

východoslovanské: ruština, bieloruština, ukrajinčina

4. klasifikácia

- novšia, nie je dopracovaná

- stredoeurópsky areál

- členenie podľa životnej úrovne: tam, kde je približne rovnaká životná úroveň, bude podobná slovná zásoba