Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teória literatúry

TL - umelecká próza, epos, narácia, opis, rozprávanie... (umelecka_proza.doc)

Umelecká próza: vyrastala z neumeleckej a predumeleckej prózy. Pre podobu a stav um. prózy majú výnimočný význam najmä staré žánre neumel. prózy: cestopis, histroriografia, biografistika, filozofia, rétorika

Nesujetová a sujetová próza:

cestopis- princíp priestorového opisu

letopis – chronologické radenie javov

životopis – biografická charakteristika

filozofia – princíp reflexie života

Epos – základ umeleckej prózy

- špecifický, autorom umelo utvorený žáner jazyk. prejavu ( pôvodne orálneho), v kt. je jazyk materiál organizovaný na úrovniach:

1. gramatická a logicko-syntaktická

2. rytmická, eufonická a metrická

3. sujetová organizácia temat. materiálu ako špecifikum epiky

Epos sa rozpráva. zjednocujúcim princípom, koordinátorom všetkých týchto 3 úrovní je AKT ROZPRÁVANIA, kt. sa spravidla uskutočňuje v neutrálnej - bezpríznakovej tretej osobe v minul. čase.

Epos a mimoumelecká próza: rozdiely

- atribúty viazanosti a existencia sujetu, teda príčinné a funkčné zreťazenie tých motívov, motivických línií a plánov, z kt. sa skladá téma eposu . Najviditeľnejším prejavom a príznakom sujetovej organizácie je tzv. dej a tiež záväzná prítomnosť básnických trópov a figúr.

Epos a lyrika: rozdiely

- dejovosť a objektívne zameranie výpovede, kt. sa realizuje formou rozprávania. Subjekt výpovede zostáva v pozadí, prezentuje sa len nepriamo vo forme rozprávača, cez postavy a ich osobnú a priestorovú ( fyzickú a nonverbálnu) aktivitu. Sujet je možný len tam, kde sú literárne postavy a ich predmetné okolie.

Próza ako literárnovedný pojem

- slovesný  umelecký produkt, kt. vznikol a vyvíjal sa na báze viazaného jazyk. prejavu (verš. epos). Časť prvkov takéhoto prejavu opustil(metrická organizovanosť) a časť pretvoril ( verš, rytmus a vetný a nadvetný), časť si ponechal (sujet. organizácia motívov témy).

Epická próza

- sujetový typ funkčného slovesného prejavu, kt. všetky svoje zámery, účinky a funkcie dosahuje výlučne prostriedkami verbál. kom.

Hlavné prostriedky verbálnej komunikácie v epickej próze:

1. monologické: rozprávanie, opis
2. dialogické: dialóg

MONOLÓG: súvislá, významovo ucelená a samostatná výpoveď produkovaná jedným subjektom a komunikačne zacielená na jedného alebo viacerých prítomných či neprítomných adresátov.

DIALÓG: funkčný jazyk. prejav s jedným alebo viacerými produktívnymi účastníkmi, kt. komunikačné roly sa striedajú, pričom subjekt výpovede sa stáva adresátom a naopak.

1. informatívny
2. fabulárny
3. charakterizačný

Verbálny konflikt: dôsledné vyhrotenie situácie v dialógu

Monologické postupy v epike:

OPIS:

1. v užšom zmysle slova: spôsob nepriameho, spravidla metonymického pomenovania nejakého objektu. Je to prostriedok, kt. sa zvykne označovať ako perifráza.
2. v širšom zmysle slova: verbálny akt rozprávača alebo literár. postavy, ktorým sa čitateľovi alebo inej lit. postave podáva inf. o javovej stránke nejakého objektu alebo systému
3. funkcie v sujet. žánroch epiky: je to primárny prostriedok vecnej prózy. V sujet. epike je jeho funkciou informovať o okolnostiach, podrobnostiach a spôsoboch epického diania.

EPICKÁ NARÁCIA:

4. tematizácia = konštruovanie fiktívneho diana
5. v umel. próze ide o fiktívne uskutočňované dianie, kt. konštruuje fikčný svet umelec. textu.
6. ciele: užší – rozvoj dajakej témy

               širší – dosiahnutie etického, emotívneho a poznávacieho zámeru

Súbor v aktuálnom svete nerealizovaných možných stavov vecí je FIKČNÝ SVET. Nepodlieha požiadavkám pravdepodobnosti, pravdivosti alebo hodnovernosti. Tvarujú ho umel. normy a ciele. Prístupnosť fikčných svetov je cez sémantické cesty a prostredníctvom spracovania informácií.