Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Dejiny európskeho politického a právneho myslenia

zhrnutie liberalizmu (depapm_-_liberalizmus.doc)

Liberalizmus

1. Na základe hesla sloboda- rovnosť- bratstvo sa vytvorili tri politické ideológie: liberalizmus, konzervativizmus, socializmus
2. Ich spoločným hodnotovým základom je európsky humanizmus, každý z nich tvrdí, že nie sú politickou ideológiou
3. Za posledných 200 rokov je to najživšia ideológia a má popularitu hlavne u mladých
4. Na Slovensku chýba výrazný predstaviteľ liberalizmu( Ján Palárik bol stúpencom liberalizmu na Slovensku v 19.storočí a okruh tvoriaci sa okolo novej školy slovenskej, odmietal panslavizmus, a veril maďarským liberálom, kt. chceli federáciu), v 20.rokoch liberalizmus kritizoval Hodža na základe týchto argumentov- silný korporativizmus- nie silné osobnosti, autoritárstvo- ďalšia prekážka liberalizmu.

História liberalizmu

5. Prispeli k nemu tieto myšlienkové smery – už u Perikla, Ciceróna, a neskôr u humanistov sa vytvoril individualizmus, náboženská reformácia, kalvinizmus, za voľný trh bol Louis de Molina
6. Až od 17.storočia datujeme vznik liberalizmu, vznikajú prvé politické teórie na jeho podporu
7. Prvý individualistický náhľad na človeka podal John Locke, filozof Baigov- liberálna strana v anglickom parlamente
8. Po ňom prichádzajú na scénu škóti: Smith, Hume; v nemecku Kant; vo francúzsku Montesquie
9. 18-19.storočie filozofia národohospodárspodári a sociólogovia vypracovali teóriu liberalizmu
10. 20.storočie kolektivizačné teórie- nacizmus, fašizmus, komunizmus

Dominantné aspekty liberalizmu

1. Individualizmus- presvedčenie, že jednotlivec má oveľa väčší význam, než akákoľvek sociálna skupina alebo akýkoľvek kolektívny útvar

11. Cez jedinca sa posudzuje akékoľvek spoločenské dianie, najdôležitejšia je ochrana súkromia, antropocentrický pohľad na človeka ako inteligentnú bytosť. Do popredia sa dostáva ľudská asertivita a do popredia sa dostáva úspech alebo prospech. V anglicku prevládla filozofia utilitarizmu- hlavnou pohnútkou konania je dosiahnutie, čo najväčšieho prospechu a vyhnúť sa neúspechu a nešťastiu.

2. Sloboda

12. Každá rovnosť medzi ľuďmi je vynútená, abstraktná
13. Bez slobody neexistuje žiadna cnosť
14. Zdôrazňujú negatívnu slobodu: jedinec môže myslieť konať, žiť podľa vlastných predstáv, bez toho aby ho niekto nútil konať, myslieť a žiť inakšie, bez toho aby jeho slobodu niekto násilne obmedzoval. Neprítomnosť donútenia, každý si je strojcom svojho šťastia- ideálna spoločnosť by bola anarchická. Uplatnený princíp škody: tvoja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda druhého, môžeš robiť len to, čo druhému neškodí
15. Význam má len sloboda zarámovaná do práva
16. Pozitívna sloboda: umožnenie jedincovi aby mohol rozvíjať svoju individualitu, aby mal rovnaké práva ako ostatní jedinci, týka sa otázky ľudských práv

3. Tolerancia

17. Považuje sa za politicky korektný postoj, ale len názorov proti monarchií,
18. Liberáli zdôrazňujú toleranciu aj takých názorov, s ktorými výsostne nesúhlasia. Každý názor má nárok na rešpektovanie. Neexistuje všeobecne platný uznávaný kódex
19. Majú sa rešpektovať práva spoluobčanov, a toto právo sa má chrániť
20. Liberáli usilujú o prekrývajúci konsenzus: nevyžadujú nijakú zvláštnu jednotu vo vkuse a tak, no musí tu byť jednota na minimálnom počte noriem, na kt. sa majú dohodnúť všetci členovia spoločnosti bez ohľadu na svoje spoločenské postavenie, ideológiu alebo náboženstvo

4. Vnímanie úlohy politiky

21. Veľký nepriatelia historicizmu- v dejinách neexistujú zákonitosti, podľa ktorých sa dá vytvoriť lepšia spoločnosť. Je to cesta k totalite. Liberáli si nerobia ideály o ľuďoch, zlo a utrpenie si budú ľudia so sebou niesť až do konca sveta. Všetky nádeje ľudstva sú len dočasné- máme len obmedzenú možnosť dosiahnuť dokonalosť. Každá generácia nemá právo byť šťastná, ale má právo vyhnúť sa nešťastiu
22. Odmietnutie summum bonum
23. Riešia menšie, reálne zlá

5. Oddelenie občianskej spoločnosti a štátu

24. Tam kde je najvyššou hodnotou človek, nemá nejaké extra miesto štát
25. Ľudská spoločnosť je samočinný organizmus schopný sebaregulácie, má množstvo spôsobov ako si dať radu, len v krajných prípadoch sa treba obrátiť na štát

6. Postoj liberálov k štátu

26. Nedôvera k štátu
27. Pokiaľ je spoločnosť prirodzeným spoločenstvom ľudí štát je drahá, zbytočná inštitúcie.
28. Základné funkcie štátu podľa liberálov: funkcie a rozsah pôsobnosti štátu určuje spoločenská zmluva, podľa nej treba mať právom obmedzenú vládu, každý krok štátu musí byť dovolený právom a štát sa nesmie rozpínať ďalej ako mu dovoľuje ústava. Môže byť právnym (delegovaným) štátom- deleguje sa mu vytvorenie dobre premysleného právneho rámca pre voľnú hru spoločenských síl.
29. Štát má byť nočným strážnikom- má sa starať o dodržiavanie právneho rámca
30. Autori spájajúci sa s myšlienkou právneho štátu- vrcholí u nemeckých liberálov( Kant- uprel štátu právo na ľudskú dušu, štát je panstvo nad slobodnými bytosťami. Humoldt- jedinec a vlastníctvo. Niekoľko poznámok k pokusu stanoviť hranice pôsobnosti štátu- má štát len zamedziť zlu, alebo sa starať aj o blahobyt občana??)

7. Vzťah k demokracii

31. Nemali radi všeobecné volebné právo, vzdelaní ľudia mali mať 2 hlasy
32. Alexis de Toquille sa išiel kuknúť do USA, bol aristokrat, išli študovať väzenský systém v USA, no namiesto toho ich šokovalo, že je tam sloboda, ale neutrpela rovnosť. Dielo: Demokracia v Amerike- pohyb k demokracii sa zastaviť nedá. Garancie proti teroru väčšiny v demokracii: 1. Decentralizácia moci( horizontálna a vertikálna), 2. Súdna moc má byť nezávislá, 3. Slobodná tlač, 4. Náboženstvo a vzdelávanie( spojenie morálky a vedomostí!)

8. Liberálna hospodárska politika- lefesertizmus- voľná ruka trhu

33. Smith, Riccardo- morálny filozofi. Kapitalizmus nemôže existovať bez morálky
34. Voľná súťaž, deregulácia trhu