Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Dejiny európskeho politického a právneho myslenia

zhrnutie renesancie - reformacie, katol. reformacie (depapm_-renesancia.doc)

DEPM

RENESANCIA(14-16.st)

1. Život Európy ovládli 3 duchovné prúdy- 1. Reformácia, 2. Protireformácia, 3. Politické myslenie vyznačené novým pohľadom na moc a politiku a prúdom sociálnych utópií
2. Humanizmus- spoločnosť sa nezameriava na sakrálne prvky, ale na človeka, zušľachtenie a rozvoj ľudského ducha , výchova k silnej osobnosti. Bol revoltou proti stredovekému spôsobu myslenia, načrel do pokladov antickej kultúry a tak vzniklo znovuzrodenie antiky( latinsko-rímskej a judaistickej). Antický svet bol do 14. Storočia známy len pár ľuďom, a aj tí boli zameraní na dušu a boha, a práve renesancia ju sprístupnila širokým masám- prebrali sa helenistické smery( epikureizmus, stoicizmus, skepticizmus). Spôsobila to analógia v hosp. situácii, filozofi sa stali poradcami ľudí ako žiť, schopnosť preložiť tieto diela z latinčiny
3. Ľudstvo sa v tomto období rozpomenalo aj na racionalizmus- nové objavy v prírodných vedách, kt. nedokázala cirkev vstrebať- odklon od cirkevnej dogmatickej teológie, preskúmavali originálne pramene cirkvi a z toho vznikla reformácia.

Reformácia

4. Prvé impulzy vyšli od Husa a Vinklefa
5. Hus vystúpil proti vydávaniu odpustkov a života doterajšej cirkvi
6. Skutočný nástup reformácie nastal v roku 1517- Martin Luther- 95 téz
7. Bolo to volanie o návrat k čistým prameňom Kristovho učenia
8. Hlásala solaskriptura- každý má sám čítať sv. písmo
9. Obmedzenie svetskej moci cirkvi
10. Reformátori chceli slobodu svedomia človeka a slobodu vierovyznania, štát do toho nemá zasahovať- začiatok formovania filozofie ľudských práv
11. Otriasla základmi svetského poriadku- viedlo to k vypuknutiu tridsaťročnej vojny
12. Týkala sa aj štátneho usporiadania- v katolických krajinách boli politika s náboženstvom spojené( štát bol konfesný- štátne náboženstvo a také blbosti) v reformátorských štátoch sa popierali nároky na svetskú vládu cirkvi
13. Na Slovensko prišlo toto hnutie vďaka

Katolícka reformácia - Protireformácie

14. V snahe oponovať reformácii sa vytvorila Právnoteologická škola v Salamanke(ESP), kt. požadovala suverenitu ľudu, kontrolu štátnej moci, až po tyronobijstvo- legitimita vraždy panovníka, nerešpekt. Spol. zmluvu. Vyšli  tu základy liberálnej ekonómie(Louis de Molina a Mariana). Najvýznamnejším plodom bolo vytvorenie fil. Medzinár. práva- čerpali z T. Akvinského.  Jeho tvorcami boli Victoria, Vasquéz , de Sotto.  Do právnej podoby túto filozofiu dal H. Brocius( 6 kníh o štáte). Na slovensku rekotolizácia prebiehala jemne
15. Jej „aplikáciou boli poverení mníške rády,
16. Vitorio

Politické učenie obdobia humanizmu a renesancie

17. Formovali sa tu absolutistické štáty
18. Buržoázia podporovala panovníka, aby mala kľud na svoje obchody
19. Filozof bol poradca kráľa v súkromných otázkach
20. Spoločným menovateľom pol. Učení bola naivita a kresťanský podtext. Jeho dôkazom bolo dielo Erasma Roterdamského- vytvoril nejakú politickú etiku, vytvoril nejaké zrkadlo politika- personalistická etika- Príručka kresťanského vladára. Bol nemanželským synom kňaza, sirota, študoval na Univerzite, vytvoril teóriu náboženskej tolerancie( O vzácnej rovnosti cirkvi), zároveň bol autorom prvej pacifistickej knihy v Európe- Vojna je sladká pre tých, kt. ju nezažili. Ďalej napísal knihu chvála bláznovstva- verejná pochvala bláznov.  
21. Michelle de Montain napísal Eseje- ideálny politické, plné tolerancie ...

-     Jaean Bodein

22. Nepatril už medzi tých naivných
23. Patril do skupiny fr. právnikov nazývaných politici. Táto skupina prišla s oddelením cirkvi od štátu, náboženskej tolerancie, a tak. Štátna moc by mala byť emancipovaná- suverénna
24. Definoval suverenitu štátnej moci tak ako ju definujeme dnes: „ Suverénna moc je stála, absolútna, nedeliteľná, nepretržitá, zvrchovaná, kt. prejavom je zákonodarstvo“

Niccolo Machiavelli

25. Považuje sa za najväčšieho zloducha európskej politiky
26. Podľa neho dejiny ovláda nejaká forma nevyhnutnosti , nejaký železný zákon( základ  historicizmu) všetky ľudské činy a dejiny sa točia v akejsi špirále, opakujú sa, vďaka tomu ich vieme predvídať . Vesmír je predovšetkým ovládaný cyklickým pohybom planét- konštalácia hviezd má vplyv na nás život. Vládne tu aj vrtkavá Fortuna- šťastie, avšak možno fortúnu prinútiť aby sadla na nás, môžeme ju biť, dobíjať
27. Pozitíva politickej teórie štátu- venované patológii štátu. V Rozpravách  zvažuje ústavné prvky, kt. stáli u vzniku Rímskej republiky, skúma prečo bola tá republika tak silná. Pozitíva tohto diela sú. Občania si majú zachovať kontrolu nad mocou. Moc musí byť rozdelená medzi  rôzne sociálne a politické vrstvy spoločnosti. V republike musia platiť nad každým jedincom odosobnené zákony. Treba rešpektovať individualitu a slobodu prejavu. Dynamika a prosperita štátu je podmienená konsensom so strany spoločnosti. Prvý krát použitý pojem štát- najvyššia moc nad obyvateľmi územia, rámec moci v ktorom sa vykonáva.
28. Reformovať florentský štát je ťažké až nemožné( Úvaha o tom ako reformovať florentský štát)

Vladár

29. sa rozhodne predpísať skazeným štátom jed tyranie.. V roku 1890 bola vyškrtnutá zo zoznamu zakázaných kníh.
30. V tejto knihe sa stavia do pozície poradcu politika( personálna etika). Táto kniha bola venovaná L. Medicimu.
31. Podľa neho je prvým znakom dobrého politika je schopnosť odhadnúť reálnu situáciu a jediným kritériom činnosti politika je účinnosť použitých opatrení. Politika nie je viazaná zákonmi morálky. Z tohto vzniklo heslo „Účel svätí prostriedky“. Do morálky sa nemajú ťahať politické zámery a naopak. Politik môže podvádzať a klamať, musí mať povahu leva a líšky, musí sa vedieť dobre pretvarovať
32. Politik vie ako zúžitkovať chyby protivníka a využiť ich pre svoj prospech. Avšak politik nemá ľuďom siahať na ženy a na majetok. Politik je človek bez ľudského srdca a svedomia.
33. Používanie nemorálnych nástrojov v politike vysvetľuje ľudskou zlobou, ľudia nie sú nútený konať, zakiaľ ich k tomu neprinúti sila
34. Slovo spravodlivosť v jeho diele nenájdeme
35. Machiavellizmus= politický štýl v kt. účel svätí prostriedky
36. Friedrich II. odsúdil Machiavelliho metódu, avšak po nástupe na trón túto politiku vysvetľuje
37. N.M začína epochu modernej politológie a realpolitiky
38. N.M mal veľa nasledovníkov( napríklad Benito, A. Lincoln, Adolf, Roosvelt)

Sociálne utópie

Sir Thomas Morus

39. Patrón právnikov
40. Zástupca londýnskeho sheriffa, ako 26 ročný bol zvolený do parlamentu- obhajoval kupcov. Za Henricha VIII bol zvolený za lorda kancelára- ministra spravodlivosti
41. Neprišiel na korunováciu Anny Bolejnovej, vyjadril sa, že kráľ nemá právo toto spraviť.
42. Po supremačnom akte rezignoval na svoju funkciu, lebo nesúhlasil s politikou panovníka a sobášom, bol odsúdený na trest smrti

Osvietenstvo( 17-18 st)

43. Zmena v pohľade na svet a na človeka
44. Do popredia sa dostáva rozum – „Myslím, teda som“
45. Po prvý krát sa sformovalo filozofické hnutie s politickým významom- socializmus, konzervatizmus, liberalizmus
46. Osvietenci vieru v rozum a vo vedecký pokrok- vychádza z karteziánstva( vysvetlené v knihe)
47. Hnutie ako celok bolo nesúrodé, v jednotlivých krajinách malo iné prejavy
48. Vzišlo z Anglicka, tuná neprijali racionalizmus ale zamerali sa na empirizmus
49. Myslitelia sa nazývali filozofmi, a osvietenstvo nazývali vekom filozofie
50. Podstatný rozdiel medzi Anglickom a Francúzskom bol v tom, že navzájom spolupracovali teoretici s vládnucou vrstvou a vo Francúzsku to bolo oddelené
51. Radikalizmus a sociálne inžinierstvo
52. V tomto období dochádza k posunu v chápaní Boha
53. Realita sa rozdelila na subjektívnu a objektívnu, prirodzenú a nadprirodzenú
54. Veda Boha nikdy nevyvráti
55. Francúzske osvietenstvo bojovalo s cirkvou( antiklerikatizmus), osvietenci boli deisti. Namiesto oltárov mala nastúpiť vláda rozumu. Fr. Revolucionári stratili vieru a to narušilo ich psychiku( šak to aj bolo videt... gilotína mala čo robiť)
56. Anglické osvietenstvo sa Boha nikdy nepustilo a došlo to k náboženskému obrodeniu. Podľa osvietencov je kresťanstvo sociálnym náboženstvom( treba si pomáhať, nie sa len modliť) k tomu sa pripojila morálna filozofia súcitu a to prinieslo anglicku vek dobrotivosti alebo novej humanitárnosti
57. Vzdelanie sa z vyšších vrstiev šírili aj do nižších vrstiev
58. Denis diderot nazval obyčajný ľud čvargou, v anglicku toto nebolo
59. Osvietenstvo charakterizuje antropocentrizmus a individualizmus
60. V tomto období sa rodí nová filozofia ľudských práv- filozofia prirodzeného ľudského práva- v str. EU. Nemecká prirodzenoprávna škola – S. Pfuendorf rozpracoval filozofiu prirodzeného práva v diele veľký Pfufendorf. Táto filozofia je racionálna filozofia ľudských práv.
61. V tomto období vznikli 3 dokumenty ohľadne ľudských práv: Všeobecná deklarácia ľudských práv občana a človeka( Francúzsko) Bill of rights( Eng), Ústava a jej dodatky ( USA)

Politické názory, argumentácia

62. Derie sa k moci tretí stav, a hľadá si argumenty na revolúciu
63. Je fikcia prirodzeného stavu( človek sa zaobíde bez štátu)- nie je to dobrý stav
64. Teória spoločenskej zmluvy- občan sa vzdá svojej slobody, a štát ho bude chrániť, občan má ius resistendi
65. Hobbes a Bosuet využívali politickú argumentáciu absolutizmus ako centrum poriadku, Volteire obhajuje osvietenský absolutizmus, ďalej našla teória spoločenskej zmluvy revolučné vyústenie u sociálnych utopistov(Morelli a Mobli) , Russoa
66. Neskorej sa všetci zhodli v neznesiteľnosti absolutizmu
67. Program francúzskej revolúcie sa rodil v salónoch
68. Revolúcia zožrala svoje vlastné deti ( Dunton, Marat, Robespiere)
69. Pozri si priebeh francúzskej revolúcie

Osobnosti osvietenstva

70. John Lock( otec klasického liberalizmu)- diela: O rozumnosti kresťanstva, Esej o tolerancii( o náboženskej tolerancii), a Dva traktáty o vláde( zdôvodnenie konštitučnej monarchie a znaky klasického liberalizmu: štíhly štát, sloboda, štát založený na spoločenskej zmluve, laický štát( sekularizácia moci), deľba moci, právny štát), O práve vojny a mieru, Mare liberum pozrieť si knihu a poznámky z NOS o ňom
71. Teória deľby moci: Locke, Aristoteles, Polybios, Herington, Machiavelli, Donato Gianotti, Cronwell
72. Filozofiu dejín založil Voltaire dielom Esej o mravoch a duchu národov
73. Montesquieu- diela venované kritike absolutizmu, dielo venované deľbe moci: O duchu zákonov, deľba moci spočíva na princípoch moderovaného rozmiestnenia moci
74. J.J Rousseau
75. Začína sa ním predvoj liberalizmu v osvietenstv, socialistická tendencia myslenia, súkromné vlastníctvo je základ všetkého zla, napísal dielo: O spoločenskej zmluve, O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi, Vyznania( to napísal aj Aurelius Augustinus)
76. Ktorí autori v dejinách venovali pozornosť historického determinizmu: bodein, montesquieu, aristoteles