Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Dejiny európskeho politického a právneho myslenia

zhrnutie - Osvietenstvo (depapm_-_osvietenstvo.doc)

Osvietenstvo( 17-18 st)

1. Zmena v pohľade na svet a na človeka
2. Do popredia sa dostáva rozum – „Myslím, teda som“
3. Po prvý krát sa sformovalo filozofické hnutie s politickým významom- socializmus, konzervatizmus, liberalizmus
4. Osvietenci vieru v rozum a vo vedecký pokrok- vychádza z karteziánstva( vysvetlené v knihe)
5. Hnutie ako celok bolo nesúrodé, v jednotlivých krajinách malo iné prejavy
6. Vzišlo z Anglicka, tuná neprijali racionalizmus ale zamerali sa na empirizmus
7. Myslitelia sa nazývali filozofmi, a osvietenstvo nazývali vekom filozofie
8. Podstatný rozdiel medzi Anglickom a Francúzskom bol v tom, že navzájom spolupracovali teoretici s vládnucou vrstvou a vo Francúzsku to bolo oddelené
9. Radikalizmus a sociálne inžinierstvo
10. V tomto období dochádza k posunu v chápaní Boha
11. Realita sa rozdelila na subjektívnu a objektívnu, prirodzenú a nadprirodzenú
12. Veda Boha nikdy nevyvráti
13. Francúzske osvietenstvo bojovalo s cirkvou( antiklerikatizmus), osvietenci boli deisti. Namiesto oltárov mala nastúpiť vláda rozumu. Fr. Revolucionári stratili vieru a to narušilo ich psychiku( šak to aj bolo videt... gilotína mala čo robiť)
14. Anglické osvietenstvo sa Boha nikdy nepustilo a došlo to k náboženskému obrodeniu. Podľa osvietencov je kresťanstvo sociálnym náboženstvom( treba si pomáhať, nie sa len modliť) k tomu sa pripojila morálna filozofia súcitu a to prinieslo anglicku vek dobrotivosti alebo novej humanitárnosti
15. Vzdelanie sa z vyšších vrstiev šírili aj do nižších vrstiev
16. Denis diderot nazval obyčajný ľud čvargou, v anglicku toto nebolo
17. Osvietenstvo charakterizuje antropocentrizmus a individualizmus
18. V tomto období sa rodí nová filozofia ľudských práv- filozofia prirodzeného ľudského práva- v str. EU. Nemecká prirodzenoprávna škola – S. Pfuendorf rozpracoval filozofiu prirodzeného práva v diele veľký Pfufendorf. Táto filozofia je racionálna filozofia ľudských práv.
19. V tomto období vznikli 3 dokumenty ohľadne ľudských práv: Všeobecná deklarácia ľudských práv občana a človeka( Francúzsko) Bill of rights( Eng), Ústava a jej dodatky ( USA)

Politické názory, argumentácia

20. Derie sa k moci tretí stav, a hľadá si argumenty na revolúciu
21. Je fikcia prirodzeného stavu( človek sa zaobíde bez štátu)- nie je to dobrý stav
22. Teória spoločenskej zmluvy- občan sa vzdá svojej slobody, a štát ho bude chrániť, občan má ius resistendi
23. Hobbes a Bosuet využívali politickú argumentáciu absolutizmus ako centrum poriadku, Volteire obhajuje osvietenský absolutizmus, ďalej našla teória spoločenskej zmluvy revolučné vyústenie u sociálnych utopistov(Morelli a Mobli) , Russoa
24. Neskorej sa všetci zhodli v neznesiteľnosti absolutizmu
25. Program francúzskej revolúcie sa rodil v salónoch
26. Revolúcia zožrala svoje vlastné deti ( Dunton, Marat, Robespiere)
27. Pozri si priebeh francúzskej revolúcie

Osobnosti osvietenstva

28. John Lock( otec klasického liberalizmu)- diela: O rozumnosti kresťanstva, Esej o tolerancii( o náboženskej tolerancii), a Dva traktáty o vláde( zdôvodnenie konštitučnej monarchie a znaky klasického liberalizmu: štíhly štát, sloboda, štát založený na spoločenskej zmluve, laický štát( sekularizácia moci), deľba moci, právny štát), O práve vojny a mieru, Mare liberum pozrieť si knihu a poznámky z NOS o ňom
29. Teória deľby moci: Locke, Aristoteles, Polybios, Herington, Machiavelli, Donato Gianotti, Cronwell
30. Filozofiu dejín založil Voltaire dielom Esej o mravoch a duchu národov
31. Montesquieu- diela venované kritike absolutizmu, dielo venované deľbe moci: O duchu zákonov, deľba moci spočíva na princípoch moderovaného rozmiestnenia moci
32. J.J Rousseau
33. Začína sa ním predvoj liberalizmu v osvietenstv, socialistická tendencia myslenia, súkromné vlastníctvo je základ všetkého zla, napísal dielo: O spoločenskej zmluve, O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi, Vyznania( to napísal aj Aurelius Augustinus)
34. Ktorí autori v dejinách venovali pozornosť historického determinizmu: bodein, montesquieu, aristoteles