Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Historický vývoj trestov v Uhorsku a v Európe do roku 1848

Vyvoj trestania v uhorsku (11.12.09) (vyvoj_trestania_v_uhorsku_(11.12.09).doc)

Vyvoj trestania v Uhorsku so zameranim na najstarsie obdobie (sukromnopr.povaha trestania deliktov-verejnoprav.povaha deliktov)

1. v najstarsom obd. na nasom uzemi spolocnost fungovala v ramci kmenov
2. urcite konania smerovali proti kmenu ako celku
3. vysledkom,trestom za spachanie tychto deliktov bolo vyopcovanie z kmena, dotycny bol pozbaveny ochrany kmena, stracal cely svoj majetok a aj rodinu
4. v tomto stave ho mohol ktokolvek zabit,stracal akykolvek kontakt s kmenom
5. utoky smerujuce proti kmenu ako celku,tam nachadzame zarodky verojnoprav.zalob tzv. verejnozalobne delikty, smeruju proti celku, a celok rozhoduje o potrestani, tym ,ze clena vyopcuju z kmena
6. postupne s vyvojom spolocnosti dochadzalo k zmene v tychto verenopr.deliktoch,namiesto kmena,postupne nastupil stat, a ten preberal pri trestani na seba ideu ,alebo funkciu celku
7. popri deliktoch ,kt. smerovali proti celku existovali aj individualne delikty, delikty zamerane proti jednotlivcovi, nasilne ciny proti osobe,proti majetku
8. zacala platit zasada,ze delikty,kt. boli namierene proti jednotlivcovi,rodine,rodu, stihal poskodeny,al.poskodena rodina,poskodeny rod
9. stihanie tych trestov, sa postupne zacalo povazovat za sukropr.zalezitost,kt. bol poskodeny tymto konanim
10. ako najstarsia forma trestu,kt. existovala v tyhto casoch bola krvna pomsta, neislo stale o zabtie,ale mohlo ist aj o ublizenie na zdravi,tele,cti....
11. krvna pomsta        - nepoznala ohranicenie, mohla byt vykonavana bez obmedzeni, pri realizacii,mali casto pomahat pribuzni poskodeneho – teda pomstit
12. k.p. bola pritomna aj v zakonoch sv. Stefana, kt. v tejto suvislosti spomina, ze ak nejaky carodejnik,alebo kuzelnik urcitymi svojimi napojmi,recami, poskodil niekomu mal byt vydany poskodenemu,alebo pribuznym poskodeneho ,aby ho oni sudili
13. realizacia k.p. bola v pociatocnych obd. uplne v rukach akterov, poskodeny urcite zadostucinenie realizoval ako on uznal za vhodne, realizoval ho tak ako ho vedel realizovat
14. postupne sa zacali zjavovat stihania deliktov zo strany statu, oporu nachadzalo v myslienke odvety, neslo o uplnu neobmedzenu odvetu,ale o primeranu pomstu,odvetu
15. v tychto obd. vsak platilo „oko za oko,zub za zub“ –pri druhu trestu
16. tento princip ciastocne upravil aj sv.Stefan, kt. zakotvoval pri druhu trestu a primeranosti zasadu, kto druheho zabije mecom, nech tiez skona mecom,kto druhemu vypichne oko,nech je na nom ucineny ten isty trest
17. sv.Stefan trestanie upravoval aj tak,ze obmedzil vykon niekt.trestov,alebo sposobov,ako sa malo trestat,zakal pomstit nasilneho utocnika,kt. zabil obranca (institut nutnej obrany)
18. tychto trestov,kt. sa mali realizovat bolo mnoho, napr.kto nieco ukradol,alebo rukou nieco prisahal – utatie ruky, buricovi al.roznasacovi nepravdivych sprav – vyrezali jazyk, ak niekto krivo obvinil niekoho ukladal sa mu trest,kt. hrozil tomu,koho krivo obvinil
19. v prvotnom obd. tento system krvej pomsty a odvety viedol k sustavnemu napatiu v spolocnosti
20. zacali sa postupne zjavovat prve snahy o to,aby nie stale tieto tresty boli realizovane
21. silnu ulohu v tomto zohrala Cirkev,kt. zacala aj ked velmi postupne presadzovat myslienku,ze ked ma byt niekto postihnuty trestom, ma mat moznost vykupit sa z tohto trestu
22. narazalo to nato,ze realizacia pomsty bola chapana ako udrzanie cti v rodine
23. postupne moznost vykupenia sa objavovala v nasom prave
24. nebol ulozeny trest vykupenia,ale bola to alternativa ku trestu,kt. mal byt realizovany
25. v prvotnom obd.zalezalo na poskodenom, ci sa rozhodne pre vykupenie,alebo bude on realizovat vykon odvety
26. podmienky a existenia realizacie vykupneho, boli nastavene tak,ze zalezi uplne na voly poskodeneho
27. niekde v tomto procese nachadzame prvky zmierovacieho konania, kt. znamenalo,ze aj uz poskodeny pristal na vykupne, tito zmierovaci sudcovia,mali urcit rozsah vykupneho
28. uradnici,kt. o tomto rozhodovali sa bojavovali uz za sv.Stefana, predchodcovia dnesnych mediacnych uradnikov
29. tuto funkciu mohli vykonavat jednak sukromnici,ale dochadza k procesu kedy ich mohli vykonavat aj nejaki sudcovia (statni)
30. urradnici ,len s obmedzeniami,iba ked ich o to poziadali strany
31. existenia tohto systemu vykupneho sa nazyva kompozicny system
32. uz aj ked rozhodoval o niekt. cinoch stat,este pomerne dlho ostalal v platnosti zasada,akokeby dobrovolnosti vykupu,ked mohol poskodeny sa dlho rozhodnut,ci bude ziadat trest,alebo vykupne
33. zakonny clanok z pol.14.st. v urc. pripadoch po ulozeni trestu smrti,nemal byt vykonany,ale mal byt ulozeny po dobu 3 dni,co sluzilo nato,aby sa strany este mali moznost dohodnut sa
34. exitovala aj zakonna uprava ,kt. stanovovala,ze uz v urc. pripradoch sa pokodeny nemohol dobrovolne rozhodnut,ale muselo byt realizovane vykupne (ak islo o zeny,duchovnych)
35. dochadzalo ku snaham,aby vykon vykon trestov bol obmedzeny a aby sa casto realizoval institut vykupneho
36. vykupne sa v najstarsich dobach plnilo cez rozne hnutelne veci, neskor v peniazoch
37. vysku vykupneho v najstarsich dobach urcoval poskodeny,neskor bola predmetom dohody stran,alebo zmierovacich uradnikov,kt. o tom rozhodovali
38. v neskorsich obd. vyska vykupneho aj v konkretnej zakonnej uprave
39. (najdrahsi – zivot cloveka ;tripartitum stanovuje na 400 zlatych u magnatov)
40. velkost vykupneho bola upravena v zavislosti aj od velkosti vykupneho cinu, delilo sa na plne a v polovicnej vyske, v zavislosti od toho ci islo o ciny vacsieho,alebo mensieho nasilia
41. toto stihanie deliktov malo prevazne sukromnopr.povahu,aj vykupne z povhy institutu patrilo poskodenemu
42. v postuonom vyvoji sa zacalo ustalovat to,ze cast vykupneho pripada panovnikovi a jednak aj tym kt. o tom rozhodovali
43. vzhladom na tresty vykupne plnilo funkciu nahrady trestu,ale zaroven islo o pokutu
44. exstovali priprady kedy vykupne pripadalo panovnikovi,al.sudcov
45. toto vykupne netreba stotoznovat s trestom pepadnutia majetku
46. tento trest sice bol pritomny u nas od nepamati, v suvislosti s vyopcovanim,trestom smrti...boli aj pripady,kedy sa tento majetok mal znicit, v neskorsom obd. sa majetok nenicil,ale pripadal poskodenemu al.panovnikovi
47. u nas sa posupne u trestov,kt. boli ukladane na zaklade odvety, objavuje aj myslienka odstasujucich trestov,kt. sa u nas objavovali