Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Základy jazykovej kultúry

Základy jazykovej kultúry II (zaklady_jazykovej_kultury_ii.doc)

Základy jazykovej kultúry II

Mgr Koltaiová Andrea

1 test + 2/3/ praktické testy – len z prednášok!

1. písanie veľkých písmen – PSP kapitola 4 – strany 50 – 70
2. znalosť správnych slovenských slov – Slovenčina bez chýb
3. frazeologizmy

Jazyková politika Slovenskej republiky

1. 1.1.1993 nastáva nová etapa pre vývoj jazyka, pod vývinom rozumieme pôsobenie jazyka
2. teoretická koncepcia, ktorá hovorí o postavení a úlohe národného jazyka, príp. viacerých jazykov na danom štátnom území
3. nerobia ju jazykovedci, vypracovávajú len podklady, ale je zaň zodpovedná len vládna špička
4. tvorí 2 základné úlohy /politický význam/:

1.  národointegratívna – slúži ako podpora občanov v sporných jazykových situáciách – občania žijúci v zmiešaných jazykových oblastiach
2.  štátointegratívna – má za úlohu integráciu všetkých občanov SR bez ohľadu na národnosť /aj iného ako SR pôvodu/, pre ktorých ma slovenčina byť prirodzeným prostriedkom pre zapojenie do plnohodnotného života v rámci štátu

okrem toho má aj svoj symbolický a politický význam

5. jazykový zákon nijakým spôsobom neovplyvňuje kodifikáciu slovenčiny, nezasahuje do prirodzeného vývinu jazyka, východiskovým bodom jazykovej politiky sú 2 zákony – Zákon o štátnom jazyku a Zákon o používaní jazykov národnostných menšín – sú prepojené s celou legislatívou
6. jazyková politika nadväzuje na národnostnú kultúrnu politiku ale má výsostné právo upravovať pomery na svojom území

Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky - §270/1995 Zz.

/15.11.1995/

§1 Úvodné ustanovenia

1. Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk
2. Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky

Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk, má prednosť pred ostatnými

§2 Štátny jazyk a jeho ochrana

1. Štát

1. utvára také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom
2. sa stará o vedecký výskum štátneho jazyka, o výskum nárečí, o kodifikáciu štátneho jazyka a o zvyšovanie jazykovej kultúry

2. Kodifikovanú podobu štátneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk

§3 Používanie štátneho jazyka v úradnom styku

3. V štátnom jazyku sa

1. vydávajú zákony, nariadenia vlády a iné verejné listiny okrem vysvedčení vydávaných školami, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín alebo v cudzom jazyku

d)        uvádzajú úradné názvy obcí a ich častí, označenia ulíc a iné zemepisné názvy na našom území    

        označovanie obcí v iných jazykoch upravuje osobitný zákon

/ na našom území sa isté názvy môžu označovať aj v jazyku menšiny, ak podľa posledného sčítania obyvateľstva žije na danom území najmenej 20% príslušníkov menšiny – prvý musí byť vždy štátny jazyk, označenie v jazyku menšiny musí byť na samostatne upravených tabuliach a musí byť pod názvom v slovenčine/

§4 Používanie štátneho jazyka v školstve

1. Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných a stredných školách
2. Pedagogickí pracovníci na všetkých školách s výnimkou zahraničných pedagógov a lektorov sú povinní ovládať a používať štátny jazyk slovom aj písmom

(4)        Učebnice a učebné texty používané vo výchovno – vzdelávacom procese v Slovenskej republike sa vydávajú v štátnom jazyku okrem učebníc a učebných textov na výučbu v jazyku národnostných menšín, etnických skupín a iných cudzích jazykov. Ich vydávanie a používanie upravujú osobitné predpisy

(5)        Ustanovenia odsekov 1,2 a 4 sa nevzťahujhú na používanie štátneho jazyka pri výučbe na vysokých školách, pri výučbe iných jazykov ani na používanie učebníc a učebných textov pri výučbe na vysokých školách

§5 Používanie štátneho jazyka v hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a na verejných zhromaždeniach

1. Vysielanie v rozhlase a televízii sa na celom území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku. Výnimkou sú

1. inojazyčné rozhlasové relácie a inojazyčné televízne relácie s titulkami v štátnom jazyku alebo inak spĺňajúcich požiadavku základnej zrozumiteľnosti
2. cudzojazyčné vysielanie Slovenského rozhlasu pre zahraničie, televízne a rozhlasové jazykové kurzy a relácie s príbuzným zameraním
3. hudobné relácie s pôvodnými textami

2. Inojazyčné audiovizuálne diela určené deťom do 12 rokov musia byť dabované do štátneho jazyka

(5)        Periodické a neperiodické publikácie sa vydávajú v štátnom jazyku

(6)        Príležitostné tlače, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov sa vydávajú v štátnom jazyku. V prípade potreby môžu obsahovať inojazyčné preklady.

§8 Používanie štátneho jazyka v hospodárstve, službách a v zdravotníctve

1. V záujme ochrany spotrebiteľa je používanie štátneho jazyka povinné pri označovaní obsahu domáceho či dovážaného tovaru, v návodoch na používanie výrobkov, najmä potravín a liečiv, v podmienkach záruky a v iných informáciách pre spotrebiteľa
2. Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku

(4)         Celá agenda zdravotníckych zariadení sa vedie v štátnom jazyku. Styk zdravotníckeho personálu s pacientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku, ak ide o občana alebo cudzinca neovládajúceho štátny jazyk, aj v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom dorozumieť

(6)         Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti v obchodoch, na športoviskách, v pohostinstvách, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, v autobusových a železničných staniciach, vo vozňoch a v prostriedkoch hromadnej dopravy sa musia uvádzať v štátnom jazyku. Môžu byť preložené do iných jazykov, ale inojazyčné texty nasledujú až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku.

§9 Dohľad

Ministerstvo kultúry dohliada na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona

Zákon o používaní jazykov národnostných menšín 184/1999 Z.z.

86% slovenskej národnosti

14% národnostných menšín

11 národnostných menšín

SR ako člen Rady Európy muselo prijať Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov

medzinárodný dokument /právny/, ktorého cieľom je ochrana, zachovanie a rozvoj menšinových

jazykov

menšinový jazyk – jazyky, ktoré sú používané menšou skupinou používateľov, sú odlišné od

oficiálneho  jazyka a ich charakteristickým znakom je územie, na ktorom sa používajú

§1

Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem

štátneho jazyka používať jazyk národnostnej menšiny aj v úradnom styku

§2

3. Občan, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo komunikovať so štátnymi orgánmi aj v jazyku menšiny s výnimkou verejných listín.
4. V pochybnostiach je rozhodujúci text rozhodnutia v štátnom jazyku.

§4

1. Obec môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšiny
2. V obci sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, uvádzajú okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny

Neverbálna komunikácia

7. prebieha súčasne s verbálnou – dopĺňajú sa
8. na neverbálnej úrovni sú často vysielané informácie, ktoré nie sú komunikované verbálne
9. má veľa prejavov – prozodické javy – intenzita hlasu, tempo, melódia

1.  gestá
2.  mimika
3.  posturika
4.  kinezika
5.  haptika
6.  proxemika
7.  očný kontakt
8.  komunikácia prostredníctvom predmetov a farieb

GESTIKULÁCIA

10. gesto z lat. – neúmyselný pohyb rukou alebo inou časťou tela
11. spontánny pohyb, ktorý dopĺňa alebo nahrádza reč
12. nahrádza aj celé frázy
13. zaoberali sa ňou už v 19.storočí
14. nesúvisí len s gestikuláciou človeka, ale môže riešit aj vznik reči, komunik. so zvieratami
15. môže byť robené rukami ale aj inými časťami tela
16. gestá:

1.  vrodené – ťažko ich ovplyvniť
2.  získané

1. vedomé – napodobňovanie vzorov
2. nevedomé – v rámci spoločnosti, v ktorej sa pohybujem

17. závisí od temperamentu a takisto od národnosti
18. gesto môže dopĺňať ale aj nahrádzať reč – je dôležité poznať kultúru, kde sa gesto používa

MIMIKA

19. častokrát sa zamieňa s gestikuláciou, ale rozdiel je, že mimika je jemnejšia, sústreďuje sa predovšetkým na tvár, pričom najdôležitejšia je oblasť očí, úst, prípadne dotýkanie sa určitých častí v oblasti tváre
20. je jemnejšia aj v odrážaní emócií a postojov, v niektorých prípadoch ju nie je možné ovládať a prezradí človeka
21. niektoré mimické gestá sa využívajú zámerne s cieľom buď oklamať partnera alebpo zakryť svoje pravé emócie
22. medzi prvky, ktoré nedokážeme ovládať patrí červenanie, potenie
23. na základe výskumov sa niektoré gestá dajú v 90% odhadnúť

3.  škrabanie sa po hlave – bezradnosť
4.  prekrúcanie vlasov – koketovanie, neistota
5.  utretie čela – úľava, teplo
6.  ruky na oči – strach, bezradnosť
7.  žmurknutie – súhlas, tajomstvo, flirt
8.  dlane na ušiach – nechce to počuť
9.  chytanie sa za nos – klamstvo, vymýšľanie si, rozmýšľanie
10.  rozšírené zreničky – sústredenosť
11.  oblizovanie pier – očakávanie niečoho príjemného
12.  hryzenie pier – nervozita

KINEZIKA

24. vedná disciplína zaoberajúca sa pohybmi celého tela, pričom neexistuje komunikácia bez pohybu, závisí to od pohlavia, veku, temperamentu, národnosti...
25. človek využíva väčšiu kineziku, keď hovorí rodnou rečou

POSTURIKA

26. poloha tela pri komunikácii
27. je tiež veľmi dôležitá /všíma si to u zvierat/
28. poloha prezrádza veľa o psychickom stave
29. skúma ju sociálna komunikácia
30. 4 základné postúry – státie, sedenie, kľačanie, ležanie
31. nikdy nejde o čistú postúru ale rôzne kombinácie a variácie – odlišné významy
32. pozitívna alebo negatívna postúra – pozitívna súhlasná, negatívna nesúhlasná
33. pri súhlasnej – nevedome napodobňujeme postúru tela človeka, s ktorým komunikujeme, pozitívny vzťah ku človeku alebo súhlas
34. pri nesúhlasnej naopak
35. vieme rozlíšiť, či sme do komunikácie prijatí alebo nie – neplatí to pre priateľov a partnerov

PROXEMIKA

36. hovorí o priestore v komunikácii
37. priestor je vnímaný ako teritórium, ktoré mám možnosť využívať a nárokujem si naň v určitých situáciách
38. kom. priestor v rámci človeka je rozložený na základe zón, pričom každá predstavuje istý komunikačný priestor

1.  intímna zóna – do 45cm
2.  osobná zóna – od 45 do 120 cm
3.  sociálna zóna – 120 – 350 cm
4.  oficiálna zóna – od 350 cm

39. prechod z jednej zóny do druhej človek intenzívne vníma a ak sa poruší niektorá zo zó bez jeho súhlasu, dochádza k reakciám
40. narúšanie jednotlivých zón je spôsobené rôznymi psychickými prejavmi

1. najbližsia zóna – dovolíme tam vstúpiť len určitým ľuďom, komunikácia je neformálna, časté sú dotýkavé prvky, častokrát je málo využívaný očný kontakt, obsah tém je neformálny, v rámci tejto zóny vnímame komunikujúceho partnera všetkými zmyslami
2. zóna ľahkého dotyku – môžu sa zapájať aj iné osoby, aj viac ako dvaja, priatelia, príbuzní, rodičia, kolegovia, spolužiaci, často sa využívajú dotyky, vnímame aj gestá, mimiku, komunikácia sa riadi určitými pravidlami
3. zóna oficiálnych kontaktov -  v rámci spoločenstva, s ktorým žijeme, nedochádza k fyzickým kontaktom, komunikácia je už riadená, máme približnú predstavu, o čom a ako sa bude hovoriť, častokrát sa využívajú aj predmety, prípadne sa priestor vymedzuje predmetmi, dôležité je vnímanie gestikulácie a mimiky, cítiť už hierarchiu /nadradenosť, podradenosť/
4. častokrát ide o komunikáciu 1 človeka so skupinou /prednášky, konferencie, porady/, téma aj obsah sú vopred pripravené, jazykový prejav sa drží pravidiel komunikácie, štylisticky by mal byť pripravený, udržuje sa tu očný kontakt, vnímajú sa všetky sféry

41. proxemika závisí nielen od kultúry, ale aj od veku, od určitého veku sa hranice uzatvárajú, čím je človek starší, fyzický kontakt sa zmenšuje
42. závisí aj od pohlavia

HAPTIKA

43. veda, ktorá sa zaoberá dotykmi, nemusí znamenať len dotýkanie sa niekoho, ale aj seba samého

1. podanie ruky – najmenej intímny
2. objatie
3. bozk

44. sebahaptika – dotýkanie sa seba samého, väčšinou keď niečo bolí, necítime sa psychicky dobre
45. očný kontakt – považovaný za dôležitý prvok pri verbálnej komunikácii, zrakom získavame veľké množstvo informácií  /po zraku nasleduje hmat/

1.  má svoju intenzitu aj frekvenciu

1. ako dlho? /stačí pohľad do 5 sekúnd/
2. ako intenzívne?

Umelé jazyky, jazyková bariéra

46. človek má túžbu rozumieť každému
47. snažíme sa nájsť spoločný kom. kód
48. 4 základné línie:

2.  slovná zásoba, veľa internacionálnych slov
3.  veľa slov z latinčiny, gréčtiny
4.  štylistika
5.  písmo /napr. komunikácia s Japoncom – treba vedieť písmo/

49. umelý jazyk v sebe zahŕňa viac jazykových prvkov /väčšinou svetových/
50. možnosti ako vytvoriť umelý jazyk:

1.  1. línia – vezme sa 1 fungujúci jazyk, ktorý je dosť známy, upraví sa a zjednoduší na minimum /BASIC ENGLISH/

BASIC ENGLISH – vzniká na základe zjednodušenia angličtiny /3 časy, 800 slov slovnej zásoby/, určené na obchodovanie, veľa vecí sa musí vyjadriť opisom /napr. v basic english sa pokúsiť vyjadriť slovo sebecký/

2.  2. línia – vytvoriť úplne nový jazyk, ktorý by slúžil ako medzinárodný komunikačný prostriedok /esperanto/

nezvýhodňuje žiadny jazyk, kombinujú sa viaceré jazyky, vzniknutý jazyk je bez výnimiek, vzniknuté slovo je bez výnimiek, má jednoduché pravidlá

VOLAPUK – jazyk z r. 1879, jazyky západnej Európy, čerpal aj z latinčiny, mal 27 písmen, jednoduchú gramatiku, bol vytlačený lepším jazykom – esperantom

ESPERANTO – 1887, autorom bol Zamenhot, bol očným lekárom z Poľska, geniálne nadaný na jazyky /ovládal 12 jazykov/, orientoval sa na všetky jazyky Európy, najviac čerpal z angličtiny, francúzštiny, germánskych a slovanských jazykov, jazyk je jednocuchý /3 časy, využívajú sa členy, koncovka e-prídavné mená.../, používa sa doteraz, má svoje kluby aj členov

INTERLINGVA – vymysleli Američania, mieri k latinčine, tiež prvky iných jazykov, slúži ako medzinárodný jazyk

UNIVERSAL – upravené esperanto, vraj stačí 27 hodín na jeho naučenie

3.  3. línia – nechať splynúť národné jazyky, nevytvárať medzi nimi bariéry, nebrániť ich vplyvu, za časový úsek dôjde k vzniku pásmových jazykov
4.  4.línia – vytvoriť 1 jazyk, ktorý by vznikol ako kombinácia čo najväčšieho počtu jazykov, v prvom rade svetových

Frazeologizmy

51. sú špeciálnym jazykovým kódom
52. každá krajina má svoj spôsob ako sa vyjadruje
53. napr. ťahať za niekoho horúce gaštany z ohňa – riešiť problémy iných
54. opisným spôsobom vyjadrujú životnú pravdu
55. fidiomy – frazeologizmy – ustálené slovné spojenia
56. do jazyka sa dostávajú postupne, bývajú motivované 3 základnými skupinami:

1.  z náboženstva – katolíckeho alebo mytológie
2.  motivované históriou – kocky sú hodené, Pyrhovo víťazstvo
3.  skupina frazeologizmov /obrazné pomenovanie reálneho života/ - studený máj, v stodole raj

57. rozdelenie frazeologizmov:

1. príslovia a porekadlá
2. pranostiky
3. povrávky
4. ustálené prirovnania
5. okrídlené výrazy
6. združené pomenovania
7. slovné páry – súslovia

1. Príslovia a porekadlá – ide o obrazné pomenovanie skutočnosti, príslovia majú poučenie, didaktický zámer /komu sa nelení..., bez práce nie sp koláče/, porekladlá – pomenúvajú, čo je typické: aká matka taká Katka, ako sa do hory volá...
2. Pranostiky – formulované obrazné pomenovania, meteorologické predpovede, sformulované prírodné zákony, poľnohospodárske – Žofia  víno vypíja, Katarína na ľade, Martin na bielom koni, na nový rok o slepačí krok, studený máj v stodole raj
3. Povrávky – len sa používajú v jazyku, nemajú obrazné pomenovanie, nemajú didaktický zámer, taký dodatok /len aby sme zdraví boli/
4. Ustálené prirovnania – 1 vec prirovnávame k inej veci, majú obrazný charakter, spal som ako zarezaný, vysoká ako jedľa, bledý ako stena...
5. Okrídlené výrazy – majú autora, motivácia je buď historická alebo výrok zo známeho diela /byť či nebyť – Shakespeare, Heuréka – Archimedes/
6. Združené pomenovania – frazeologizmy, ktoré dvomi alebo tromi slovami popisujú 1 vec a majú obrazný charakter /gordický uzol, jablko sváru, Pandorina skrinka/
7. slovné páry – podobajú sa na povrávky, nemajú žiadne poučenie, žiadny didaktický zámer, píšu sa s pomlčkou /chodil som dňom – nocou, hlava-nehlava, voľky-nevoľky/

začať od Adama – z Biblie, začať od začiatku

jablko sváru – mytológia Grécka, základ problému

Vandali – skutočné kmene

 Barbari – tí, kt. nemali kultúru, všetci ostatní

hurónsky rev – veľký krik, z osídľovania Ameriky, Huróni – indiánsky kmeň – typický ich rev

dať niečo na sekeru – dať na dlh

psie počasie – z antiky, veľa tepla

psí tridsiatok

1. test z jazyk. Zákona ( vysvetlenie, periodické musí vychádzať  v štátnom jazyku,...., povinný preklad pre kt. skupinu občanov)
2. neverbálna komunikácia
3. spisovné, nespisovné slová, výrazy .... 30 slov – zmiešaných, správnych a nesprávnych
4. frazeologizmy a umelé jazyky
5. frazeologizmy – vymenovať podľa úloh, kt budú zadané