Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Všeobecná ekonomická teória

Vetko II. poz. (vet.ii.z.26.3.09.doc)

VET II.  

Peniaze v trhovej ekonomike (eor)

Peniaze:

- sú všetko čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo.

- pôvodne mali formu tovaru (T)     tovarové peniaze  (na našom území to bolo kedysi plátno)

- neskôr prebrali funkciu peňazí drahé kovy (zlato, striebro)        plnohodnotné peniaze

- boli nahradené papierovými peniazmi      neplnohodnotné peniaze      kryté zlatom

- predstavujú osobitný druh T ktorý slúži na vyjadrovanie cien iných T na ich kúpu alebo predaj a na realizáciu iných platieb.

-sú všeobecným ekvivalentom, kt. sprostredkúva výmenu T na trhu

-bohatstvo – všetky aktíva eor subjektov

- dôchodok (príjem) za určité obchody

- sú stavovou veličinou

Členenie:

-drobné kovové peniaze

-papierové peniaze – bankovky

tieto emituje centrálna banka

- bankové peniaze – depozitné – vklady bez výpovednej lehoty, šekové účty elektronické peniaze – kartové, bezhotovostné

-kvázi peniaze – skoro peniaze – s nižším stupňom likvidity – terminované vklady, likvidné cenné papiere

V trhovej eor slúžia peniaze ako:

-prostriedok výmeny (hotovosť, platobné karty)

-zúčtovacia jednotka, miera hodnoty T, výška mzdy,

-uschovávanie hodnôt – uchovávajú sa ako jedna z foriem majetku

motív zhromažďovania peňazí – dopyt

-transakčný – bežné výdavky domácnosti a podnikov

- majetkový dopyt – špekulačný

Peňažný agregát: M1, M2, M3

odlišujú sa mierou likvidity     schopnosť pohotovo uskutočňovať platobné operácie

M1 – najlikvidnejšie formy peňazí – mince a papierové peniaze, neterminované bankové vklady, vklady na šekových účtoch, cestovné šeky

M2 – menej likvidné peniaze – všetko to čo v M1 + termínované vklady (úspory, depozitné certifikáty, stavebné sporenie)

M3 – všetko to čo v M2 + veľké termínované vklady a ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity

NBS pracuje len s M1 a M2

Kvalitatívna teória peňazí

- vplyv peňazí v eor systéme

- vznikla v 17. stor. (1658) sformuloval ju BODIN (Fr.) – príliv prostriedkov z nového sveta

-zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvoláva zvýšenie cien pretože to isté množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí, zníženie množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien tovaru

Teória preferencie likvidity – Keynes

-príčiny držby a príčiny dopytu po peniazoch – motívy:

1. motív obehu
2. motív opatrnosti
3. motív špekulácie

Motív obehu: domácnosti dostávajú peniaze v iných časových obdobiach ako sú termíny uspokojovania ich potrieb. Preto si domácnosti tvoria zásobu (rezervu) peňazí.

Motív opatrnosti:  snaha eor subjektov vyhnúť sa riziku a zabezpečiť sa pred nepredvídanými skutočnosťami a neistou budúcnosťou.

Motív špekulácie: čím je vyššia úroková miera, tým majú eor subjekty záujem investovať.

Dopyt po peniazoch závisí od:

-výšky dôchodku

-cenovej hladiny

-úrokovej miery

Monetaristická teória peňazí

Milton Friedman

-neoklasický výklad

Každý hospodársky subjekt hodnotí držbu hotovosti na základe úžitku ktorý mu prinesie.

Peňažný trh

Trh krátkodobého alebo strednodobého pôžičkového kapitálu, kde sa vypožičajú pôžičky ktorých splatnosť nepresahuje 1 rok.

- Trhová úroková miera     stret dopytu a ponuky peňazí

-dopyt po peniazoch závisí od:

 -výšky dôchodkov

 - úrokovej miery

-ponuku peňazí vytvára centrálna banka

Medzinárodný finančný systém

-po 70. rokoch 20. stor. – veľké množstvo finanč. prostriedkov, pohyb menových kurzov, smerovali ku globalizácií a liberalizácií svetovej eor.

medzinárodné finančné trhy = devízové trhy

-do pol. 70. Rokov – pevne stanovené menové kurzy – každá mena mala stanovenú cenu v inej mene -stabilné podmienky pre medzinárodné obchody

-v súčasnosti menové kurzy závisia od pôsobenia ponuky a dopytu

3 funkcie devízového trhu:

a) realizácia transferu kúpnej sily

b)zabezpečenie úveru pre zahraničný obchod

c)vytvorenie nástrojov na zabezpečenie proti devízovým rizikám

ovplyvňovanie pohybu kapitálu na medzinár. úverových trhoch: - priame investície

        - portfóliové investície

Priame: kapitálová účasť spoločných podnikov (joint wenture) zakladaním samostatných firiem zahraničnými investormi, vytvorením filiálok zahraničných firiem.

Portfóliové investície: kúpa akcií, obligácií, v takom rozsahu ktorý je nižší ako kontrolný balík akcií (max 49%)

Zahraničné úvery umožňujú dlžníckej krajine vložiť vypožičané finanč. Prostriedky do eor aktív ........podľa vlastného uváženia.

1. Platobná bilancia: podáva inf. o tokoch T a služieb a kapitálu z krajiny a do krajiny spravidla za obdobie 1 roka

2.Obchodná bilancia: je časťou platobnej bilancie. Jej pasívne saldo sa vyrovnáva aktívnym saldom bilancie kapitálového účtu alebo prevodom oficiálnych rezerv do zahraničia.

3. Ak pasívne saldo obchodnej bilancie resp. bilancie bežného účtu tvorí viac ako – 5% HDP ide spravidla o kritickú situáciu, ktorú treba riešiť osobitnými opatreniami hosp. politiky štátu.

Monetárna politika štátu

(peňažno-úverová politika)

-ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu prostredníctvom regulácie úrokových sadzieb a stanovovaním podmienok úveru.

-vo vyspelých krajinách je nositeľom monet. polit. centrálna banka a ministerstvo financií.

-hl. nástrojom sú peniaze

-peniaze sa dobre využívajú keď funguje finančný trh a systém bánk

Bankový systém má v každom štáte inú podobu

-centrálna (emisná, ceduľová) banka

-komerčné banky – úverové, investičné, hypotečné..

Na Slovensku:

NBS – vznikla podľa zákona 566/1992 Zb.z

-určuje menovú politiku

-vydáva bankovky a mince

-riadi peňažný obeh

- koordinuje platobný styk

-koordinuje zúčtovanie bánk

Funkcie centrálnej banky:

-emisia peňazí

-banka pre štát

-banka pre och. Banky a iné úverové inštitúcie na území štátu

-uskutočňovanie monetárnej politiky

-správkyňa menových rezerv v zlate a iných devízových hodnôt

-orgán bankového dohľadu

Nástroje monetárnej politiky:

1. priame nástroje: sú to adresné a prevažne selektívne a administratívne zásahy do ponuky peňazí reguláciou úverovej kapacity a likvidity obchodných bánk.

-regulácia úverovej kapacity – regulácia investičnej činnosti: - úverové limity

            - povinné vklady

            - pravidlá likvidity

            - odporúčania, výzvy, dohody

2. nepriame nástroje: stanovujú rovnaké podmienky pre všetky subjekty.

-diskontná sadzba

-povinné min. rezervy

-operácie na voľnom trhu

-reeskontné sadzby a úvery

-lombardný úver – krátkodobý úver pre komerčné banky v zálohe za cenné papiere

-intervencie devízového kurzu – vedomé ovplyvňovanie devíz. Trhu, nákup, predaj mien, nákup zlata

-konverzie a swapy zahraničnej meny.

Kombinácia termínovaných operácií vo vzťahu k nákupu alebo predaju zahraničnej meny

Typy monetárnej politiky

expanzívna – zvyšuje sa ponuky peňazí, nákup obligácií na voľnom trhu

reštriktívna – znižuje sa ponuka peňazí, predaj obligácií na voľnom trhu

Prístupy/pohľady na typy monet. polit. (v rámci samoštúdia)

Keynesovský prístup 

1. rozhodujúca je regulácia úrokových sadzieb,
2. predpoklad: vývoj HDP a zamestnanosti závisí od agregátneho dopytu
   na zmenu úrokových sadzieb sú najcitlivejšie investície:

1. ak úrokové sadzby rastú, investície klesajú,
2. ak úrokové sadzby klesajú, investície rastú.

 Monetaristický prístup 

1. aplikoval nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu americký ekonóm Milton Friedman,
2. východiskom je dôchodková verzia kvantitatívnej teórie peňazí: hodnota peňazí, ich kúpna sila V, je nepriamo úmerná množstvu peňazí v obehu,
3. odporúča reguláciu množstva peňazí v obehu,
4. upozorňuje, že expanzívna monetaristická politika skôr ako do rastu reálneho HDP vyúsťuje do rastu cenovej hladiny.

 Medzinárodné menové vzťahy

medzinár. menový systém – obeh peňazí vo vnútri aj za hranicami štátu

vývoj medzinár. menového systému:

-bimetalizmus – uplatňovali sa dva kovy (zlato, striebro)

-monometalizmus – koniec 19.stor.- všetky funkcie plní zlato   1870 – všeobecný prechod k zlatej mene tzv. zlatá štandarda meny: 3 fázy: 1. Štandard zlatej mince

                                                                             2. štandard zlatého zliatku (prúty 12,4kg)

                                                                                   3.štandard zlatej devízy – peniaze za valuty              

                                    iných štátov

-1929-1933krajiny sa museli vzdať zlatého štandardu

-2.sv. vojna – pokles významu zlata

-1934 – stanovená cena zlata na 35 USD za 1 trójsku uncu (31,103g)

-vznik medzinár. menového fondu

-svetová banka

-všetko postavené na sile USD

-breton-woodske rokovania – 1976 – kingstonské dohody – zavedené pohyblivé menové kurzy

=› európsky menový systém – začal fungovať 13.marca 1979

-snaha o vytvorenie samostatnej menovej jednotky – EKU

-odstránenie kapitálových pohybov medzi člen. štátmi – 1990

-ustanovenie európskeho menového inštitútu – 1994

-zavedenie Eura 1. 1. 1999

Európska únia

-zakladajúce krajiny: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, štáty Beneluxu – 1957

-1973 – pristúpilo Anglicko, Dánsko, Írsko

-1986 – Španielsko, Portugalsko

- 1995 – Fínsko, Švédsko, Rakúsko

Inštitúcie EÚ:

-Európsky parlament - poradná a kontrolná právomoc

-Rada ministrov – rozhodovacia právomoc

-Európska komisia – výkonná moc

-Súdny dvor – právna a sankčná právomoc

-Európska rada – na úrovni ministerstva zahr. vecí

SR a EÚ:

-1990 – európska dohoda o obchodnej a eor spolupráci s ČSR

-Asociačná dohoda 16.12.1991 – priemyselná spolupráca, hospodárska pomoc, zbližovanie práva

-po rozdelení – nová asociačná dohoda 4.10.1993 s platnosťou od 1.2.1995

Formy eor integrácie:

-pásmo voľného obchodu

.colná únia

-spoločný trh

-hospodárska únia

-menová únia

-politická únia – zavŕšenie

-globalizácia, fiškálna politika

Fiškálna politika

-využitie verejných financií na stabilizáciu eor

-štátny rozpočet – centralizovaný fond štátnych prostriedkov:

1. z hľadiska fondového chápania – centrálny peňažný fond – vytvára sa, rozdeľuje, používa

2. z účtovného hľadiska – je štátny rozpočet bilancia – má stranu príjmov a výdavkov

3.na štátny rozpočet môžem pozerať ako na zákon – schvaľuje ho parlament

4. z hľadiska politiky – je významným nástrojom fiškálnej politiky

        vyrovnaný

ROZPOČET

        prebytkový
Deficit - Rozpočtovým deficitom sa rozumie situácia, keď sú rozpočtové príjmy v istom období nižšie ako celkové výdavky – rozdiel medzi celkovými výdavkami v hotovosti vrátane úrokov a celkovými príjmami v hotovosti s vynechaním úrokových príjmov. Rozpočtový deficit odráža len pohyb tokových veličín. (doštudovať)

Hlavným zdroj štátneho rozpočtu:

        priame – v závislosti od príjmu

DANE        nepriame – spotrebná (alkohol, tabak), DPH

        tzv. monopolistické dane – príspevky do fondu sociálneho poistenia

CLÁ

Výdavky:

-transferové platby

-výdavky na nákup T a služieb

Rozpočet sa schvaľuje parlamentom, platí od 1.1. nasledujúceho roka. Ak sa do konca roka rozpočet neschváli nasleduje rozpočtové provizórium – max. 3 mesiace.

1. Štátny záverečný účet - vláda po skončení rozpočtového roku predkladá NR výsledky rozp. hospodárenia formou št. záv. účtu, kt. schvaľuje parlament

                                       - ukáže sa tam konečný výsledok: vyrovnaný ˇSR, aktívne saldo /prebytok/, pasívne saldo /schodok, deficit/

expanzívna fišk. polit. – rast vlastných výdavkov a znižovanie daní

reštriktívna – cestou zvyšovania daní alebo cestou znižovania vlastných výdavkov

        zabudované stabilizátory – progresívne sadzby, podpora v  

        nezamestnanosti, subvencie k cenám, štátny výkup poľnohosp.

        produktov, dotácie bytového hospodárstva

Nástroje fišk. polit.

        zámerné opatrenia – zmena daňových sadzieb, zmena v štruktúre

        štátnych výdavkov, zmeny veľkosti jednotlivých rozpočtových položiek,

        verejné práce

Etapy vývoja ekonómie:

-antické Grécko – Plató, Aristoteles – prehistória

-stredovek – náboženstvo – Scholastika – Tomáš Akvinský

-merkantilizmus – 15. – 18. stor. západná Európa – Thomas Munn, Colbert

-David Hume – Kritika merkantilizmu

-fyziokratizmus 2.pol. 18.stor., poľnohospodárstvo, Turgot, Quesnay

-klasická teória – nástup kapitalizmu – rozvoj medzinárodnej deľby práce

-teória pracovnej hodnoty (množstvo T závisí od množstva práce na výrobu) Adam Smith – Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov – základ vzniku novodobej eor

-Wiliam Petty – hodnota T je spätá s prácou vynaloženou na ťažbu drahých kovov

-David Ricardo – Zásady politiky ekonómie a zdaňovania, Teória komparatívnych výhod

-Thomas Robert Malthus – Populačná teória – obyvateľstvo sa rozmnožuje rýchlo ako potraviny

-Jean Baptiste Say – Politicko-ekonomické pojednanie, bol prvý kto pomenoval 3 základné faktory (pôda, práca, kapitál), konkurenciu, Sayho zákon trhu (ponuka automaticky vytvára dopyt)

-John Stuart Mill – Princíp politickej ekonómie – zákon vzájomného dopytu

-Karol Marx – dielo Kapitál – robotník vytvára hodnotu abstraktnou prácou a konkrétnou prácou vzniká úžitková hodnota  *týmto si nie som istá

-neoklasická teória – základy modernej eor - Wiliam Stanley Jevons – Anglicko

            - Karl Menger – Rakúsko

            - Leon Walras – Švajčiarsko

- 30. roky 20. stor. John Meinard Keynes – angl. ekonóm – ako 1. zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do trhovej eor – nestabilita trhovej eor      nedostatky v investičnej činnosti

-neoliberalizmus – 30. roky 20. stor. – Nemecko – Walter Eucken, Ludvik Erhart

-ekonomické myslenie 2.pol. 20.stor. – monetarizmus – Milton Friedman – odmieta štátne zásahy – chápe ich ako zásahy do osobnej slobody – zadefinoval teóriu racionálnych očakávaní, Ekonómia ponuky (rezervy videl v inováciách)