Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta humanitných vied / vseobecna psychologia

Všeobeecná psychológia (vseobecny_zaklad_-_psychologia_2_rocnik,_2_prednaska.doc)

PREDMET PSYCHOLÓGIE

1. z gréckeho psyché, čo znamená duch, a logos, čo znamená veda = veda o duši
2. veda o psychike a jej zákonitostiach, veda o prežívaní a správaní
3. v dnešnej dobe duša/duševný život = psychika; v antike bola duša oživujúcim prostriedkom a pripisovali sa jej zážitky (vnímanie, pamäť)
4. 1879 – vznik psychológie ako samostatnej vedy zásluhou Wilhelma WUNDTA, kt. založil prvé psychologické laboratórium v Lipsku a zaslúžil sa tiež o vznik experimentálnej psychológie – experimentmi so svojimi študentmi

Systém psychologických vied

Delíme ich na:

1. Teoretické psychologické disciplíny

5. Vytvárajú teoretickú základňu psychológie a delíme ich na

a) základné – všeobecná psychológia, ontogenetická p., p. osobnosti, sociálna p., psychopatológia

b) špeciálne – pedagogická p., biologická p.

2. Aplikované psychologické disciplíny

6. Už známe poznatky aplikujú do praxe – vojenská p., kozmická p., klinická p.

POJMY

Psychika

7. Má dve stránky:

1. Prežívanie

8. vnútorná stránka psychiky, zahŕňa všetky ps. deje, kt. prebiehajú v človeku
9. obsahom sú ps. zážitky  - túžby, spomienky, city, predstavy, myšlienky
10. vyznačuje sa:

a) je subjektívne – je dané len konkrétnemu človeku

b) je jedinečné – v danej podobe neopakovateľné

c) oproti správaniu je omnoho bohatšie

1. poznáme modality prežívania:

a) poznávanie – predstavivosť, reč, pamäť, vnímanie, myslenie, pozornosť

b) pociťovanie – človek  vyjadruje svoj vzťah k tomu čo poznáva, sú to city vznikajúce nie vedomou cestou, vznikajú nevedome, často nás prekvapia, nevieme ich ovládať

c) snahy – hybné sily – motivačné a vôľové procesy – vôľu zapájame keď nám chýba motivácia

2. Správanie

2. všetky prejavy človeka môžeme pokladať za správanie
3. rozlišujeme:

a) nepodmienené reflexy

b) podmienené reflexy – získané prejavy správania sa, reakcie na určité podnety, kt. sa zautomatizujú a zreťazujú sa do väčších celkov – vzniká dynamický stereotyp v správaní

c) konanie – je to zámerná, cieľavedomá činnosť

d) reč – prostredníctvom reči môžeme vyjadriť obsah svojho prežívania

e) výrazy – gestá, mimika, pantomimika – významný faktor najmä pri vyjadrovaní citového prežívania

f) skryté správanie – všetky fyziologické reakcie človeka, zväčša ich zisťujeme len pomocou aparátov (elektrické výboje v mozgu, tep, vodivosť kože)

Vedomie a nevedomie

1. Vedomie

4. všetko čo si človek uvedomuje, to ako vníma svet ale aj seba samého
5. vedomie sa chápe ako: proces – tok, prúd vedomia a zážitkov, ktoré prežíva a zabúda

                                    stav – niekedy si zážitky uvedomujeme, vnímame ich, a to záleží od stavu vedomia; ľudia si menia stav vedomia drogami alebo meditáciou

2. Nevedomie

1. nevedomá časť psychiky, všetko čo si zo svojho vlastného prežívania neuvedomujeme –  zabudnuté zážitky, pudy, inštinkty, medziľudské city, spánkové sny, intuíciu

Osobnosť

2. psychika človeka pracuje ako celok a celok duševného života sa označuje ako osobnosť

DETERMINÁCIA PSYCHIKY

3. vznik psychiky nie je zmapovaný fenomén
4. psychika je podmienená dvomi druhmi činiteľov – biologické a sociálne

Biologická determinácia

5. psychika je podmienená biologicky – nervová sústava, žľazy s vnútornou sekréciou, dedičnosť, biologické potreby

a) CNS – vznik ps. zážitkov je spojený s mozgom, zatiaľ ale nevieme povedať ako, ale môžeme sledovať vzruchy, biologické zmeny, svedčia o tom poruchy, lézie mozgu, kt. sa vždy prejavia zmenami ps. činnosti, resp. výpadkom, stratou niektorej z ps. funkcií (strata pamäte, strata reči, mentálna retardácia)

b)Žľazy – vylučujú hormóny priamo do krvi, spôsobujú reakčné trvalé jednak telesné jednak ps. stavy; ich nedostatok spôsobuje trpazličí vzrast; ich prebytok spôsobuje gigantizmus; porucha štítnej žľazy spôsobuje kretenizmus

c) Biologické potreby – potreba potravy

d) Dedičnosť – získané predpoklad pre psychický rozvoj jedinca, označujú sa ako vlohy; zdedené dispozície a vlohy sa rozvíjaním menia na schopnosti a vlastnosti; ide o fyziologické osobitosti telesných orgánov, zmyslových orgánov a nervovej sústavy

Sociálna determinácia

6. ide o vplyv sociálneho prostredia – vzťahy, rôzne sociálne skupiny, pôsobenie spoločenských skupín navzájom, spol. normy, mravné obyčaje, spoločenské tabu (to, čo je najviac v rozpore so spol. morálkou), kultúra vrátane vedy, techniky, masmédií a umenia
7. bez ľudskej spoločnosti nemôže vzniknúť ľudská psychika tak ako ju poznáme
8. úroveň a kvalita psychiky závisí od množstva a kvality sociálnych vplyvov, kt. ju formujú

PSYCHICKÉ POZNÁVACIA  PROCESY

Pociťovanie

9. človek získava základné informácie o vonkajšom svete ale aj o stave vlastného organizmu
10. realizuje sa na základe  činnosti zmyslových orgánov (analyzátorov) = pociťovaním, na zákl. ktorého vznikajú pocity ako psychické zážitky

Pocit – odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, kt. pôsobia na organizmus človeka

11. pri opise vzniku pocitu vychádzame zo stavby analyzátorov, kt. majú tri časti:

1. receptory, kt. úlohu je prijímať podnety a meniť ich na vzruchy

2. dostredivá nervová dráha, kt. vedie vzruchy do mozgu

3. jadro, ktorým je príslušná časť mozgu, kde vznikajú pocity ako duševné zážitky

12. ak sú podnety slabé, naše analyzátory ich nezachytia, ak sú silné, ich percepcia môže spôsobiť bolesť, preto hovoríme o podnetových prahoch:

a) horný prah – najvyššia intenzita podnetu, ktorá ešte vyvoláva príslušný pocit

b) dolný prah – najnižšia intenzita podnetu, ktorá už vyvoláva príslušný pocit

Zmyslová činnosť – schopnosť ľudí pociťovať podnety s čo najnižším podnetovým prahom a zároveň pociťovať podnety s čo najmenším rozdielovým prahom

Zmyslová adaptácia – schopnosť zmyslov prispôsobovať sa najmä dlhodobo pôsobiacim podnetom; rozoznávame kladnú a zápornú adaptáciu

DRUHY POCITOV:

13. na základe analyzátorov rozlišujeme 15 druhov pocitov: zrakové, sluchové, čuchové, chuťové, tepelné, vibračné, tlakové, pocity pohybu, pocit polohy a rovnováhy, pocity dýchania, pocity trávenia, pocit vylučovania, pocity bolesti, sexuálne pocity, pocity krvného obehu

Zrakové pociťovanie – podnetom je svetlo, receptorom je oko, predovšetkým svetlocitné bunky na sietnici oka – čapíky a tyčinky. Psychickými zážitkami zrakového pociťovania sú farby. Poruchy: daltonizmus, neskôr až farbosleposť

Sluchové pociťovanie – podnetom sú zvukové vlny, receptorom je ucho, predovšetkým slimák. Psychickými zážitkami sluchového poznávania sú zvuky v podobe tónov, hrmotov a rečových pocitov. Poruchy: úplná hluchota, hluchonemosť, nedoslýchavosť.

Čuchové pociťovanie – podnetom sú chemické látky rozpustené vo vzduchu, receptorom sú čuchové bunky na sliznici nosa. Psychickými zážitkami sú pachy, vône a zápachy.

Chuťové pociťovanie – podnetom sú chemické látky rozpustené v ústach, receptorom sú chuťové poháriky na jazyku. Zážitkami chuťového pociťovania sú chute- slaná, sladká, kyslá a horká.

Tepelné pociťovanie- teplota vzduchu, predmetov pôsobiacich na organizmus, receptorom sú teplotné body chladu a tepla.

Tlakové pociťovanie- mechanické pôsobenie predmetov či vzduchu na povrch tela, receptorom sú tlakové telieska v koži, zážitkami sú pocity dotyku a tlaku.

Polohy a rovnováhy- zmeny polohy tela, receptorom je labyrint vo vnútornom uchu. Psychickými zážitkami sú informácie o polohe nášho tela v priestore.

Pohybu- napätie a uvoľňovanie vo svaloch a šľachách vzniknutých pri pohybe, receptorom sú bolesti- podoby môžu byť akékoľvek, chorobné zmeny v organizme, receptorom sú body bolesti, človek má 1 milión bodov. Rozlišujeme bodavú a pálivú bolesť. Na bolesť neexistuje citová adaptácia.

Vnímanie

Zložitejší poznávací proces ako pociťovanie. Človek využíva minulú skúsenosť a realizuje sa za účasti viacerých analyzátorov. Výsledkom procesu vnímania sú vnemy. Vnem je odraz predmetov a javov ako celkov. Pri vnímaní ide o identifikáciu predmetov z okolitého sveta.

Základné znaky vnímania: výberovosť vnímania

                                          konštantnosť vnímania ( ten istý predmet, vnímame vždy ako ten   istý bez ohľadu v akej polohe sa nachádza)

                                          predmetnosť vnímania

Minulá skúsenosť môže ovplyvňovať kvalitu vnemov. Čím bohatšia skúsenosť, tým obsažnejšie vnímanie.

DRUHY VNÍMANIA

Vnímanie tvaru a veľkosti- predmety ploché, oválne, úzke a pod., malé, veľké alebo stredné.

Vnímanie priestoru- vnímanie priestorových vzťahov, objektov. Či sú objekty vpredu alebo naľavo. Deti do 8 rokov sa zle orientujú v priestorových vzťahoch.

Vnímanie hĺbky- vnímanie tretieho rozmeru. Sietnica oka je plochá, človek vníma hĺbku ale nie je to vysvetlené.

Vnímanie pohybu- vnímanie pohybujúcich sa predmetov, vnímanie skutočného pohybu. Môžeme hovoriť aj o zdanlivom pohybe, človek dokáže vnímať pohyb zo statických obrázkov. Max Wertteimen tento jav vysvetlil. Využíva sa v kinematografii.

Vnímanie času- človek nemá osobitný zmyslový orgán na vnímanie času. 4asto sa vním. času zakladá na skúsenosti človeka. Pomôckou je sledovanie pohyblivosti zmien v okolí na základe svojich fyziologických procesov, striedanie dňa a noci, ročných období. Vnímanie času je subjektívne. Možno v mozgu je štruktúra odmeriavajúca čas, napr. vieme kedy sa zobudiť.

Medziosobné vnímanie- vnímanie ľudí navzájom vyúsťuje do medziosobného poznávania. Človek robí veľa chýb pri medziosobnom vnímaní- človek dáva na prvý dojem. Má tendenciu posudzovať druhého na základe prvého dojmu. Haló efekt- tendencia vnímať človeka na základe verejnej mienky o ňom.

Projekcia- človek má snahu pripisovať osobám svoje vlastné vlastnosti najmä záporné.

Súkromné teórie osobnosti- človek si osvojí počas života isté teórie osobnosti zväčša sú laické a podľa nich posudzuje ľudí. Niekedy je naše vnímanie skreslené a hovoríme o  ilúziách pri vnímaní. ( zrakové ilúzie pri vnímaní )

Predstavivosť a fantázia

PREDSATVY

Človek si dokáže utvárať predstavy. Pri predstavách realita chýba. Predstava je názorný obraz predmetov a javov ktoré v danom momente nevnímame alebo ktoré sme v takej podobe ani nevnímali. Predstavy delíme na 2 druhy:

a) Pamäťové predstavy sa označujú aj ako spomienkové predstavy, sú blízke pôvodným zážitkom.

b) Fantazijné predstavy sa líšia od pôvodných zážitkov, sú ich novou, osobitnou kombináciou. O fantázii hovoríme vtedy, keď predstavy nezodpovedajú pravdivej skutočnosti.

FANTÁZIA

Konštruujúca - aj ako tvorivá fantázia, vznikajú nové názorné obrazy predmetov a javov.

Rekonštruujúca - vzniká na základe slovného opisu alebo symbolického, grafického znázornenia.

Z hľadiska stupňa zovšeobecnenia môžeme predstavy deliť: všeobecné predstavy sú schematické obrazy predmetov a javov( chýbajú detaily).Jedinečné predstavy- sú predstavy konkrétnych predmetov, objektov a javov. Zahŕňajú detaily a podrobnosti( napr. dom- má okná, dvere, komín).

Asociačné zákony pri predstavách

Asociácia- spoj, spojenie

Asociačné zákony vysvetľujú to, ako sa predstavy dostávajú do nášho vedomia. Sú to zákony o združovaní predstáv. Rozdeľujú sa na:

Primárne - 1. Zákon dotyku v priestore a čase( ak sa človek opätovne dostane do tých istých časových a priestorových súvislostí a do vedomia sa mu dostanú tie zážitky, ktoré sa dostali vtedy).

                    2. Zákon podobnosti a kontrastu ( podnety ktoré pôsobia na človeka, môžu u neho vyvolávať predstavy buď podobných predmetov alebo kontrastných).

Sekundárne- 1. Zákon novosti- novšie zážitky sa dostávajú do vedomia častejšie ako staršie.

                      2. Zákon živosti – citovo podfarbené zážitky majú väčšiu tendenciu dostávať sa do vedomia ako zážitky ktoré boli indiferentné.

                      3. Zákon frekvencie- tie zážitky, ktoré sa dostávajú častejšie do vedomia majú väčšiu tendenciu sa vrátiť ako také, ktoré sa dostávajú do vedomia len sporadicky.

Zvláštne druhy predstáv:

1. bdelé snenie – ide o vystupňovanú predstavivosť s vylúčením vnímania.
2. spánkové sny – vznikajú v spánku, sú reakciou na každodenné udalosti, zážitky, ktoré boli silno citovo prežívané, sú reakciou na naše úspechy, nezdary ale aj túžby, želania a priania.
3. halucinácie – ide o skreslené predstavy, vnemy kde realita chýba. Vyskytujú sa u človeka pri vysokých teplotách.

Pamäť

4. pamäť je psychický proces, je odrazom minulého správania a prežívania vo vedomí človeka.

Má 3 základné fázy: 1. Vštiepenie alebo zapamätávanie do pamäti – vytvárajú sa pamäťové stopy v mozgu človeka, od kvality pamäťových stôp závisí vybavovanie si zážitkov a informácií.

                                 2. Uchovanie a podržanie – dochádza k procesu zabúdania. Človek najviac zabúda hneď po naučení, po zapamätávaní si. Ak chceme predísť zabúdaniu, musíme si naučené hneď zopakovať.

                                 3. Vybavovanie z pamäti – najvlastnejšia fáza pamäti lebo v tejto fáze si vybavujeme poznatky, ktoré sme nadobudli. Realizuje sa tromi spôsobmi:

1. Znovupoznanie – hovoríme, že vedomie minulého prežívania vzniká iba pri opätovnom pôsobení pôvodných podnetov.

2. Spomínanie – hovoríme, keď sa minulé zážitky vybavujú do vedomia bez priameho pôsobenia podnetov alebo pomocou iných zážitkov alebo pod vplyvom nášho zámeru spomenúť si.

3. Reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhoduje.

DRUHY PAMATI

Z hľadiska účasti myslenia rozdeľujeme pamäť na :

a) MECHANICKÚ P. – malá účasť myslenia – to čo sa učím, nie veľmi tomu rozumiem.

b) LOGICKÚ P. – účasť myslenia je značná, to čo sa učím – aj tomu rozumiem.

Z  hľadiska úmyslu: a) ÚMYSELNÁ – mám cieľ a chcem si niečo zapamätať.

                    b)  NEÚMYSELNÚ – mimovoľná pamäť, nemám zámer, cieľ si niečo zapamätať.

Z  hľadiska času: a) DLHODOBÁ – založená na viacnásobnom vnímaní, poznatky môžu ostať omnoho dlhšie niekedy aj celý deň.

                b) KRÁTKODOBÁ- pamäť, ktorá vzniká pri jednorázovom vnímaní

niečoho, trvá len niekoľko sekúnd. Túto informáciu zväčša aj hneď zabudneme.

TYPY PAMATI

1. Názorný typ pamäti – slúži na zapamätávanie si názorných podnetov.
2. Slovno - logická pamäť – slúži na zapamätávanie si pojmov, slov, súdov, úsudkov, myšlienok.
3. Emocionálna pamäť – pamätanie si citov a citovo podfarbených si zážitkov.

Krivka zabúdania

Pamäť sa považuje aj za schopnosť v ktorej sú veľké individuálne rozdiely. ( napr. malá pamäť, veľká pamäť)

SAVANTI – sú ľudia, ktorí od určitého incidentu, obdobia si pamätajú všetko.

Myslenie a reč

Považujeme ich za najvyššie psychické poznávacie procesy. Človek preniká do podstaty predmetov a javov, pomocou nich rieši človek problémy, človek prichádza na základe myslenia na nové poznatky.

MYSLENIE – je sprostredkovaný, zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania, ktoré vedie k poznávaniu všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov a súvislostí medzi nimi.

Základné myšlienkové operácie- analýza – myšlienkové rozčleňovanie na časti

                                                   syntéza – myšlienkové spájanie častí do celku

                                                   zovšeobecňovanie – myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností predmetov a javov istej skupiny.

                                                   abstrakcia – myšlienková operácia, ide o vyčleňovanie podstatných a všeobecných vlastností predmetov javov a odlíšenie od nepodstatných.

Myšlienkové postupy :

indukcia – myšlienkové vyvodzovanie všeobecných tvrdení z jednotlivých prípadov.

dedukcia -  aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny prípad.

Základné  formy myslenia

Pojem – základná forma myslenia, sú to slová, ktoré označujú skutočnosti okolo nás a zahrňujú v sebe určitý stupeň abstrakcie a zovšeobecňovania.

Súd – je vyjadrenie vzťahu medzi dvoma pojmami.

Úsudok – je vyjadrením vzťahu medzi 2 alebo viacerými súdmi. Proces – usudzovanie

Základné druhy myslenia

Z hľadiska stupňa zovšeobecnenia :

a) Praktické myslenie – človek rieši problém praktickou cestou

b) Konkrétno – názorné myslenie – človek úlohu alebo problém rieši na základe predstáv

c) Abstraktné myslenie – človek narába a rieši problémy prostredníctvom pojmov, symbolov a znakov.

Na základe smeru, ktorým sa myslenie uberá :

a) Konvergentné myslenie – uplatňuje sa pri úlohách a problémoch, ktoré majú jediné možné správne riešenie.

b) Divergentné myslenie – uplatňuje sa pri úlohách, ktoré majú viaceré riešenia, postupy riešenia.

Reč

5. je nástrojom myslenia
6. prostriedok dorozumievania
7. rozdeľuje sa na – vonkajšiu – pomocou nej vyjadrujeme myšlienky navonok

                            vnútornú – reč pomocou ktorej myslíme, môže mať podobu hovorenej alebo písanej reči, tzv. reč pre seba, prebieha rýchlo, je skratkovitá a útržkovitá.

8. myslenie je základom inteligencie človeka – pod inteligenciou myslíme schopnosť človeka chápať usudzovať a myslieť.

Pozornosť

9. akékoľvek poznávanie je spojené s pozornosťou
10. pozornosť nemá svoj psychický zážitok

POZORNOSŤ – je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenosti vedomia.

11. zameranosť je to, že človek neodráža všetky podnety z okolia ale niektoré si vyberá a tie sa stavajú stredobodom vašej pozornosti.
12. sústredenosť je stupeň aktivity psychickej činnosti, označujeme ju aj intenzita pozornosti.

Vlastnosti pozornosti

13. stálosť pozornosti ( dĺžka sústredenia sa )
14. rozsah pamäti ( počet predmetov, ktoré sme schopný pozornosťou obsiahnuť naraz )
15. prenášanie pamäti ( premiestňovanie pamäti z jedného objektu na iný )
16. roztržitosť pamäti ( neschopnosť sústrediť sa na to, čo je v danej chvíli potrebné )

Druhy pozornosti

1. Úmyselná – vedome sa chcem sústrediť na niečo
2. Neúmyselná – vzniká na základe osobitostí pôsobiacich podnetov, napr. sila podnetu, neočakávanosť podnetu, každý nový podnet, veľkosť podnetu.