zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Hospodárska geografia (Slovenska)

 

hopsodarska geografia vsetky prednasky (hog_skoro_cele.doc)

GEOGRAFIA

  1. ako veda vznikla už v starovekom Grécku (5. – 4. storočie pred n. l.)
  2. Erathosténes (5. Storočie pred n. l.) ako prvý použil slovo „geographica“

Objekt geografie – zložitý obal pri povrchu našej planéty ( geografická alebo krajinná sféra), v ktorom žije a ktorý využíva ľudská spoločnosť

Predmet geografie – väzby a vzťahy v rámci objektu, t. j. v krajinnej sfére

Geografia – vedná disciplína, ktorá skúma geosféru ako styčný priestor litosféry, atmosféry, hydrosféry, pedosféry, biosféry a sociosféry

 

HOSPODÁRSTVO

  1. zámerná činnosť ľudí, ktorej hlavným cieľom je obstarávať statky a služby potrebné na uspokojovanie životných potrieb
  2. hospodáriť znamená rozhodovať o tom, čo, ako, pre koho sa bude získavať a používať (prostriedky na uspokojovanie potrieb)
  3. každá krajina má svoju hospodársku štruktúru, ktorá sa skladá z poľnohospodárstva, priemyslu a služieb

Národné hospodárstvo – súhrn samostatných hospodárstiev v určitom štáte, ktoré vplyvom spoločenskej deľby práce od seba závisia

Svetové hospodárstvo – tvoria národné hospodárstva jednotlivých štátov, ale aj medzinárodné ekonomické vzťahy (hospodárske integrácie)

 

PRIMÁRNY SEKTOR

  1. poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľovníctvo, chov rýb, rybolov
  2. keďže sa tento sektor často definuje ako súhrn výrobných odvetví, ktorých výrobný proces je bezprostredne spätý s využívaním zdrojov prírody, preto sa sem zaraďuje aj ťažobný priemysel (na rozhraní primárneho a sekundárneho sektora)

SEKUNDÁRNY SEKTOR

  1. priemysel, výroba, rozvod elektriny, plynu a vody, stavebníctvo
  2. definuje sa ako skupina odvetví, vo výrobnom procese, v ktorom sa spracovávajú produkty primárneho sektora

TERCIÁRNY SEKTOR

  1. doprava, obchod, služby, cestovný ruch, školstvo, zdravotníctvo, finančníctvo, kultúra, súdnictvo, verejná správa, obrana
  2. hospodárske odvetvia s nevýrobnými činnosťami

KVARTÉRNY SEKTOR

  1. veda, výskum, vývoj a informčané činnosti (médiá a reklamná činnosť)
  2. aktivity, ktoré ovplyvňujú kvalitu a rozvojové tendencie ostatných 3 sektorov

KVINTÉRNY SEKTOR

  1. zahrňovali by len informačné činnosti

 

VÝVOJ ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI A HOSPODÁRSTVA

  1. predchodcovia človeka strávili väčšinu života vo východnej Afrike
  2. v priebehu 100 000 rokov sa rozšíril človek od pralesov až po polárne oblasti
  3. v prvopočiatkoch sa ľudia živili lovom a zberom
  4. pred 10 000 rokmi – neolitická revolúcia – prechod od lovu a zberu k pestovaniu udomácnených rastlín a chovu zvierat – usadenie ľudských skupín v trvalých sídlach
  5. agrárny typ spoločnosti – starovek + stredovek
  6. koniec stredoveku – využívanie nových foriem energie – rozvoj manufaktúrnej výroby
  7. premena agrárnej spoločnosti na industriálnu spoločnosť – priemyselná revolúcia
  8. rozvoj priemyslu – rast miest – prvá fáza revolúcie
  9. potreba zásobovania miest potravinami a surovinami – revolúcia v doprave
  10. 2 storočia priemyselného rozvoja v Európe znamenali zmeny kľúčových odvetví
  11. sprievodným javom rozvoja industriálnej spoločnosti je výrazný rast spotreby obyvateľstva
  12. popri rozvoji sekundárneho sektora dochádza v industriálnej spoločnosti k postupnému rozvoj terciárnej sféry
  13. v hospodársky vyspelých krajinách spoločnosti hovoríme o nástupe post industriálnej spoločnosti

Obdobia vývoja hospodárstva

 

 

graf

 

 

 

Kondratievove vlny vývoja priemyslu

graf nakresliť!!

1. dlhá vlna K1

  1. skorá mechanizácia, 1770/80 – 1830/40
  2. hutníctvo, výroba železa, využívanie vodnej energie, textilný priemysel, výroba textilných strojov
  3. splavné vodné toky, cesty s tvrdým povrchom
  4. malé firmy (do 100 zamestnancov), individuálne vedenie firiem, lokálny kapitál, mechanizácia a hromadná produkcia výroby umožňujú nárast ziskov
  5. ústup inštitucionálnych pozostatkov feudálneho štátu, malý vplyv na prevádzku firiem
  6. Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko

2. dlhá vlna K2

  1. energia vodnej pary a železnice, 1830/40 – 1880/90
  2. stroje založené na využití sily pary, využívanie železa a ocele, stroje a zariadenia pre železnice
  3. železnice, námorná doprava
  4. akciové spoločnosti, spoločnosti s r. o., ďalší nárast objemov výroby, rozširovanie trhov odbytu výrobkov, okrem iného ako dôsledok zdokonaľovania dopravy
  5. Laissez-faire (štát ochraňuje pravidlá voľného trhu)
  6. Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, USA

3. dlhá vlna K3

  1. elektrotechnický priemysel, 1880/90 – 1930/40
  2. stroje a zariadenia pre energetiku, zbrojný priemysel, výroba chemikálií (okrem iných aj syntetických farieb)
  3. distribúcia energie
  4. objavenie sa veľkých firiem, kartelov, trustov, koncentrácia finančného kapitálu, vzrasť úlohy stredného podnikania
  5. začiatky sociálnej politiky a inštitúcií spoločenského prospechu
  6. Nemecko, USA, GB, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Švajčiarsko

4. dlhá vlna K4

  1. fordovská pásová hromadná výroba, 1930/40 – 1980/90
  2. výroba osobných i nákladných automobilov, lietadiel, spotrebného tovaru, syntetických látok, petrochémia
  3. diaľnice, letiská a letecká doprava
  4. mnohonárodné korporácie, konkurencia oligarchií, hromadná produkcia a štandardizácia kvality výroby, vznik nových priemyselných regiónov
  5. Welfare state (štát blahobytu so silne rozpracovaným systémom intervencií)
  6. USA, Nemecko a ďalšie štáty EÚ, Švajčiarsko, Japonsko, Kanada, Austrália

5. dlhá vlna K5

  1. informácia a komunikácia, 1980/90 - ?
  2. počítače a ich programové vybavenie, mikroelektronika, roboty, optické prístroje, telekomunikácie, informačné služby
  3. telekomunikačné siete, satelity
  4. rozvoj elastických systémov výroby (napr. „just in time“) ako reakcia na individualizáciu dopytu, získavanie výhody zo sortimentu (economies of scope), vytváranie rôznych štruktúr sietí malých a stredných firiem – deregulácia
  5. Japonsko, USA, štáty EÚ (najmä Nemecko a Švédsko), východoázijské tigre (Tajwan, Južná Kórea), Kanada, Austrália

 

VPLYV GEOGRAFICKEJ POLOHY NA HOSPODÁRSKY ROZVOJ

Z rozdielneho historického a ekonomického vývoja sa na celosvetovej úrovni vytvorilo rozdelenie na 2 časti:

  1. bohatý „Sever“: Severná Amerika, Európa, Rusko, Japonsko, vyspelé krajiny východnej Ázie, Austrália a Nový Zéland
  2. chudobný „Juh“: ostatné oblasti Zeme

ROZDELENIE KRAJÍN SVETA PODĽA STUPŇA ROZVOJA HOSPODÁRSTVA

  1. hospodársky vyspelé štáty s rozvinutou trhovou ekonomikou
  1. Severná Amerika, EÚ (15), Japonsko, vyspelé krajiny východnej Ázie, Austrália, Nový Zéland
  2. vysoká úroveň HDP/obyv. (nad 25 000 USD)
  3. podiel EA v primárnom sektore je do 10 % a v terciárnom sektore nad 60 %
  1. štáty s transformujúcou sa ekonomikou
  1. stredná a východná Európa a niektoré krajiny bývalého ZSSR
  2. HDP na úrovni 30 % prvej skupiny
  3. reštrukturalizácia priemyslu
  1. štáty s veľkým exportom surovín a vysokým HDP/obyv.
  1. hlavné krajiny ťažiace a vyvážajúce ropu (krajiny OPEC)
  2. neúplná štruktúra priemyslu
  1. priemyselno-poľnohospodárske, respektíve poľnohospodársko-priemyselné krajiny
  1. Turecko, Alžírsko, Pakistan + krajiny exportujúce suroviny a poľnohospodárske produkty (Brazília, Nigéria)
  1. krajiny v počiatočnom štádiu modernizácie spoločnosti
  1. agrárna spoločnosť s nízkym stupňom HDP pod 500 USD/obyv.
  2. Čad, Niger, Tanzánia, Nepál

 

HLAVNÉ TRENDY SÚČASNÉHO HOSPODÁRSTVA

  1. internacionalizácia hospodárstva
  2. nadnárodné výrobné a finančné organizácie
  3. ekonomické integrácie
  4. globalizácia hospodárstva = súbor procesov vedúcich k prepojeniu výrobcov a spotrebiteľov v celosvetovom meradle

MEDZINÁRODNÉ HOSPODÁRSKO-OBCHODNÉ ORGANIZÁCIE

NAFTA

  1. North American Free Trade Agreement (Severoamerická dohoda voľného obchodu
  2. založená 17. 12. 1992
  3. účel – spoločný voľný obchod v najväčšej obchodnej zóne sveta
  4. USA, Kanada, Mexiko

APEC

  1. Ázijsko-Tichomorská hospodárska spolupráca
  2. sídlo v Singapure
  3. ustanovená v r. 1989
  4. USA, Kanada, Mexiko, Peru, Chile, Austrália, Nový Zéland, Čína, Japonsko, Indonézia, Južná Kórea, Tchaj-wan, Malajzia, Thajsko, Filipíny, Singapur, Rusko, Brunej, Papua – Nová Guinea, Hongkong...(spolu 21)

ASEAN

  1. Združenie krajín juhovýchodnej Ázie
  2. sídlo v Jakarte
  3. vzniklo 8. 8. 1967
  4. Singapur, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny, Brunej, Myanmar, Vietnam, Laos, Kambodža

MERCOSUR

  1. Mercado Común del Cono Sur (Spoločný trh južnej časti Južnej Ameriky)
  2. sídlo v Montevideu
  3. založené v r. 1991 v Asuncióne
  4. colná únia
  5. Argentína, Brazília, Uruguaj, Paraguaj, Bolívia, Chile

UNITED STATES OF AMERICA

Geografická poloha a základné údaje

  1. USA zaberajú takmer 40 % Severnej Ameriky
  2. hranice: na severe Kanada, na západe Tichý oceán, na juhu Mexiko, na východe Atlantický oceán
  3. morské hranice merajú 22 680 km, suchozemské 9080 km
  4. rozloha: 9 363 400 km2 (4. najväčší štát)
  5. počet obyvateľov: 281,4 mil. obyv. (2000)
  6. hustota obyvateľstva: 28 obyv./km2
  7. hlavné mesto: Washington D.C. (600 tis. s agl. 3,5 mil.)
  8. ďalšie významné mestá: New York, Los Angeles, San Francisco, Boston, Philadelphia

Politické a administratívne usporiadanie

  1. federatívna prezidentská republika s dvojkomorovým parlamentom – Kongresom (podľa ústavy z r. 1787)
  2. 51 štátov, každý má svoju ústavu a zákonodarný zbor
  3. výkonnú moc v každom štáte má guvernér
  4. najvyšším zákonodarným orgánom je dvojkomorový kongres – Snemovňa reprezentantov (435 poslancov na 2 roky) a Senát (100 poslancov na 6 rokov)
  5. hlavné strany – Demokratická strana a Republikánska strana
  6. štátnym útvarom sa stali 4. 7. 1776 kedy 13 zástupcov britských kolónií na východnom pobreží vyhlásilo Deklaráciu nezávislosti od GB
  7. od USA je závislých okolo 2300 ostrovov a atolov (napr. Portoriko, Panenské ostrovy, Americká Samoa a pod.)
  8. 51 štátov je rozdelených na 3045 okresov

História USA

  1. 4. 7. 1776 – Deklarácia nezávislosti
  2. nasledovala vojna za nezávislosť
  3. 1778 – vzbúrencov začalo podporovať Francúzsko
  4. 1781 – koniec britskej nadvlády
  5. 1783 – definitívny koniec vojny – Parížsky mier
  6. postupné pripájanie ďalších štátov k pôvodným 13 – odkúpením alebo násilím
  7. 1861 – 1865 – vojna Sever proti Juhu – zrušené otroctvo
  8. 1941 vstup do 2. svetovej vojny po napadnutí Japonskom
  9. po vojne – USA na čele západného bloku v studenej vojne proti ZSSR

Povrch

  1. usporiadanie povrchových foriem od S na J – veľké geografické rozdiely
  2. hlavné celky: Kordillery, Apalačské vrchy, Atlantická nížina
  3. Atlantická nížina – 1700 km – od štátu Masechusetts na juh po Floridu a po hranice s Mexikom, v štáte Georgia prechádza do Mississippskej nížiny
  4. je veľmi intenzívne poľnohospodársky využívaná
  5. Piedmontská plošina – západne od nížiny (od 80 – 400 m)
  6. Apalače – na východe (2600 km dlhé)
  7. Centrálne nížiny a Veľké roviny – tvoria strednú časť USA, široké 2500 km, prechodná oblasť medzi Kordillerami a Centrálnou nížinou na východe
  8. Kordillery – pokrývajú takmer ½ USA, začínajú na Aleutách, cez Aljašku až po hranice s Mexikom
  9. skladajú sa z Coast Range (Pobrežné pásmo) a Rocky Mountains
  10. najvyšší vrch Mount Mc. Kinley (6194 m n. m.)

Podnebie

  1. veľmi rozmanité
  2. USA leží v oblasti prevládajúcich západných vetrov
  3. na väčšine územia prevláda kontinentálne podnebie – studená zima a teplé leto
  4. centrálne roviny sú pod vplyvom studeného severného prúdenia z Kanady a teplých vlhkých vetrov z Mexického zálivu
  5. prevláda mierne pásmo, ktoré prechádza na juhu do subtropického až tropického pásma
  6. negatívny vplyv na podnebie majú morské prúdy – Labradorský a Kalifornský
  7. na SZ USA ovplyvňuje podnebie Severopacifický morský prúd (Kurošio)
  8. ročné množstvo zrážok sa od pobrežia Atlantického oceánu (1000 – 2500 mm) smerom do vnútrozemia znižuje
  9. západne od Mississippi v oblasti veľkých planín asi 500 mm
  10. údolia Kordiller 100 – 250 mm
  11. severné pobrežie Tichého oceána až 3000 mm ročne

Vodstvo

  1. prevažná časť územia patrí k úmoriu Atlantického oceána
  2. najvýznamnejšie rieky Mississippi a Missouri, významné prítoky Red River, Arkansas, Ohio
  3. z Apalačov stekajú: Connecticut, Hudson, Savanah
  4. tichomorské rieky: Columbia, Colorado, Yukon
  5. hranica s Mexikom: Rio Grande
  6. jazerá: Horné, Michiganské, Hurónske, Erijské, Ontário
  7. vodopády: Niagarské (medzi Erijským a Ontárijským j.)
  8. najväčší energetický potenciál: Colorado, Columbia, Snake, Tennessee, Niagara

Nerastné bohatstvo

  1. USa majú zastúpené v ťažbe takmer všetky dôležité suroviny (25 % podiel na svetovej ťažbe)
  2. ťažba nerovnomerná – 2 oblasti – západná a východná
  3. uhlie: zásoby dosahujú asi 2400 mld. t
  4. čierne uhlie a antracit – j. Apalače  Západná Pennsylvánia (Scranton), Ohio, Západná Virginia, Kentucky, Tennessee, Alabama, michigenská uhoľná panva (Saginaw), stredovýchodná – Illinois, stredozápadná – Iowa, Kansas, Oklahoma, severopacifická – Washington, Skalnaté vrchy – Wyoming, Colorado, Utah, Nové Mexiko
  5. hnedé uhlie – prérijné štáty Severná a Južná Dakota, Montana (100 mil. t ročne), Skalnaté vrchy
  6. ťažbu uhlia vykonávajú monopoly – Pittsburgh Consolidated - Coal Company
  7. ťažba ropy a zemného plynu je zo strategických dôvodov limitovaná
  8. ročná ťažba asi 500 mil. ton a spotreba 750 mil. ton
  9. zdroje v USA predstavujú asi 15 % svetových zásob
  10. hlavné ložiská: Pennsylvánia (2 %), stredný Texas, sev. Lousiana, Kansas, Arkansas, Oklahoma (70 %), indiánska ťažobná oblasť (Ohio, Illionois, Kalifornia)
  11. Perspektívne je ložisko na Aljaške
  12. ropa sa dopravuje ropovodmi (300 000 km)
  13. ťažbu ovládajú spoločnosti ako: Exon, Mobil oil, Texaco, Chevron, Amoco, Shell
  14. železná ruda – zásoby asi 6,5 mld. ton (34 % svetových zásob)
  15. ročná ťažba okolo 50 mil. ton
  16. napriek tomu sa ročne dovezie okolo 10 mil. ton kvalitnej švédskej resp. kanadskej rudy
  17. ložiská: Minnesota, Michigan, Wisconsin
  18. ťažbu kontrolujú: United Steel Corporation, Betlehem Steel Corporation, A Cleveland Clifs Iron Corp.
  19. farebné a vzácne kovy (meď, olovo, zinok, striebro, zlato) – Kordillery (Montana, Utah, Arizona)
  20. meď – 20 % svetovej produkcie (Michigan, Montana, Arizona) – 1,8 mil. ton
  21. zinok – Missouri, Kansas, Oklahoma
  22. olovo - Kordillery
  23. bauxit – Arkansas

Obyvateľstvo

  1. veľká etnická rozmanitosť – „taviaci kotol národov“
  2. pôvodné obyvateľstvo: Indiáni, na Aljaške – Inuiti (Eskimáci) a Aleuti
  3. Indiáni – žijú v rezerváciách najmä v stredných a západných oblastiach USA (Nové Mexiko, Arizona)
  4. od r. 1820 sa prisťahovalo do USA asi 60 miliónov obyvateľov (hlavne Európania)
  5. v posledných rokoch hlavne Stredoameričania a Ázijčania
  6. etnické zloženie: belosi (83,5 %), černosi (12,4), Ázijci (3,3), Eskimáci (0,8)
  7. černosi – hlavne v južných štátoch „Black belt“ – Virginia, Severná a Južná Karolína, Georgia, Florida, Mississippi, Tennessee
  8. rozmiestnenie je nerovnomerné
  9. hustota – 29 obyv/km2
  10. najvyššia hustota – štáty Nového Anglicka – vysoký stupeň urbanizácie (80 %), New Jersey a Kalifornia (90 %)
  11. intenzívna vnútorná migrácia – každá rodina v priemere raz za 5,5 roka
  12. prirodzený prírastok – 5,1 %
  13. veková štruktúra – predproduktívny (21,1 %), produktívny (66,3 %), poproduktívny (12,6 %)
  14. priemerná dĺžka života = 77,2 roka
  15. nezamestnanosť – 4,2 %
  16. ekonomická štruktúra – primárny (2 %), sekundárny (26 %), terciérny (72 %)
  17. náboženská štruktúra: protestanti (56 %), r-k (29 %), židia (2 %)

Sídelná štruktúra

  1. urbanizácia 77 %
  2. vo viacerých oblastiach vznik megalopolisov: Bos-Wash

Odvetvová a územná štruktúra hospodárstva

  1. USA sú najväčšou priemyselnou veľmocou sveta (25 %)
  2. HDP/obyv. dosahuje asi 36 200 USD
  3. na tvorbe HDP sa podieľajú: poľnohospodárstvo (2 %), priemysel (18 %), služby (80 %)
  4. hospodársku sféru ovládajú silné priemyselno-finančné spoločnosti – Exon Mobil, Nal-Mart-Story, General Motors, Ford...
  5. základom hospodárstva je priemysel: strojárstvo, výroba dopravných prostriedkov, poľnohospodárskej, stavebnej, leteckej, kozmickej a vojenskej techniky, elektroniky a farmaceutického priemyslu
  6. priemyselný potenciál je sústredený v tzv. Manufacturing Belt
  7. Severovýchodné priemyselné pásmo: od Baltimore pozdĺž Kanadských jazier po Chicago
  8. Juhovýchodné priemyselné pásmo (súčasť sunbeltu)
  9. Južné priemyselné pásmo: pri pobreží Mexického zálivu (petrochémia, výroba hliníka a elektroniky)
  10. Floridské priemyselné pásmo: potravinársky priemysel
  11. Tichooceánske priemyselné pásmo: dopravné strojárstvo, elektronický, petrochemický a potravinársky priemysel
  12. na rozvoj moderných technológií sa podieľajú vedeckovýskumné strediská: Silicon Strip v Massachusetts, Triangle Research Park v Severnej Karolíne, Silicon Valley v Kalifornii

Energetický priemysel

  1. USA majú 1/3 svet. zásob čierneho uhlia a asi 1/8 zásob hnedého uhlia
  2. ani veľké zásoby palív nedokážu uspokojiť dopyt po el. energii
  3. v r. 2000 sa v USA vyrobilo 3 678 mld. kWh el. energie, z čoho 14 mil. kWh. exportovalo a 43 mil. kWh importovalo
  4. 69,7 % sa vyrobilo v tepelných elektrárňach – stredoatlantické štáty, severovýchod a západ USA
  5. hydroelektrárne – Washington, Oregon, Kalifornia rieky: Niagara, Columbia, Colorado – Hoover, Damm, Roosvelt Damm a Tennessee (ich podiel 8,3 %)
  6. jadrové elektrárne – 19,8  % - v USA asi ½ všetkých jadrových elektrární (v r. 1979 havária jadrovej el. Three Mile Island v Pennsylvánii)
  7. ostatné zdroje energie – 2,3 %

Hutnícky priemysel

Výroba železa a ocele

  1. hlavná hutnícka oblasť na pobreží Veľkých jazier (Chicago, Cleveland, Detroit, Buffalo, Erie) -§ 50 % podiel na výrobe železa a ocele
  2. oblasť na sever Apalačov (Pittsburg – ¼ produkcie, Betlehem, Youngstown)
  3. oblasť na atlantickom pobreží v súvislosti s dovozom brazílskej rudy (Philadelphia, Baltimore)
  4. Južné Apalače – Birmingham, Bessemere, Chatanoog
  5. najvýznamnejšie spoločnosti US Steel Corporation a Betlehem Steel Corporation

Farebná metalurgia

  1. spracovanie medi – Utah (Bingham Canyon)
  2. výroba zinku a olova (Montana, Colorado)
  3. výroba hliníka: Seattle a Portland (Alluminium Company of America, Kaiser Aluminium and Chemical)

Strojársky priemysel

  1. najproduktívnejšie priemyselné odvetvie USA
  2. zamestnáva asi 40 % EA v priemysle
  3. viac ako 1/3 pripadá na výrobu osobných automobilov (700 tis. pracovníkov) – 20 % svetovej produkcie
  4. najvýznamnejšie stredisko – Detroit, ďalšie Cleveland, Chicago, Buffalo
  5. spoločnosti: General Motors, Ford (80 % výroby), Chrysler, American Motors
  6. výroba súčiastok do automobilov: asi 5000 výrobných závodov (asi 500 zahraničných filiálok)
  7. výroba súčiastok: hotové časti a komponenty priamo pre výrobu, výroba subkomponentov, výroba surových materiálov na výrobu súčiastok
  8. letecký priemysel: Seattle, Los Angeles, San Diego, New York, Baltimore, Dallas, Oklahoma City, Kansas City, St. Louis – hlavné spoločnosti Boeing, douglas, Lockhead...
  9. lodiarsky priemysel – po 2. svetovej vojne obmedzený, zamestnáva okolo 100 000 ľudí – Baltimore, New York, Philadelphia, Norfolk, New Orleans, San Francisco
  10. elektronický a elektrotechnický priemysel – Nové Anglicko, Arizona, Nevada, Kalifornia – spoločnosti IBM, General Electric, General Dynamics, Hewlett Packard
  11. veľmi rýchlo sa rozvíja mikroelektronika (mikroprocesory, polovodiče) – Kalifornia – Silikon Valley

Chemický priemysel

  1. asi 12 000 závodov s rozsiahlou škálou výroby
  2. petrochémia – Mexický záliv a Kalifornia – Texas (Houston) – 1/5 všetkých rafinérií, ďalšie BAton Rouge v Lousiane, Long Beach v Kalifornii
  3. syntetický kaučuk a plastické hmoty: Houston, Texas City, Lousville v Kentucky, Baton Rouge
  4. umelé hnojivá – Florida, Tennessee (dusíkaté), Georgia, J. a S. Karolína, Virginia
  5. gumenárstvo – Ohio (Akron)
  6. medzi Baton Rouge a New Orleans – najväčšia koncentrácia chemického priemyslu na svete
  7. monopoly: Eastman Kodak, Dupont Nemours, Union Carbid

Drevospracujúci a papierenský priemysel

  1. sústredený v najviac zalesnených oblastiach Kordillery, Apalače
  2. v USA 252 mil. ha zalesneného územia
  3. južné štáty: Virginia, Severná a Južná Karolína, Georgia, Lousiana, Florida
  4. najväčšia spoločnosť na svete: International Paper
  5. papierenský priemysel – jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov spracovateľského priemyslu

Textilný priemysel

  1. tradícia už od 18. stor.
  2. bavlnárstvo – SV – Nové Anglicko, Masachusetts
  3. v 20. stor. presun do bavlnárskych oblastí – S. a J. Karolína, Georgia, Alabama (90 % produkcie USA)
  4. Severná Karolína (Charlotte, Greensboro, GAstonia), Južná Karolína (Greenswille, Anderson), Georgia (Augusta, Atlanta), Alabama (Montgomery)
  5. vlnárstvo – spracovanie vlny z J. Ameriky, Austárlie a J. Afriky – Massachusetts, Connecticute, Rhode Island, maine
  6. hodvábnictvo  - najväčšie na svete – spracúva vlnu z Japonska, Talianska a Francúzska – Patorsone v New Jersey
  7. výroba odevov: Chicago, Pennsylvánia
  8. silná konkurencia z východnej Ázie

Kožiarsky a obuvnícky priemysel

  1. tradícia v štátoch Nového Anglicka, New York, Pennsylvánia
  2. vysoko pracovne náročné odvetvie – presun výrobných závodov do rozvojových krajín
  3. kožiarsky – výroba kufrov, tašiek, kožených obalov na mobilné telefóny

Potravinársky priemysel

  1. koncentrácia do veľkých miest s veľkým počtom obyvateľov
  2. mlynárstvo (Minneapolis – St. Paul)
  3. konzervárenstvo – spracovanie mäsa a rýb (Seattle, Baltimore), ovocia a zeleniny (Kalifornia), mliekarenstvo, cukrovarníctvo (prérie a Mexický záliv), spracovanie tabaku (Virginia, Severná Karolína, Maryland, Kentucky, Florida)

POĽNOHOSPODÁRSTVO

  1. prevahu má veľkovýroba (farmy značnej rozlohy) s dobrou organizáciou a vysokou produktivitou práce, dokonalou mechanizáciou, trhovou produkciou
  2. iný vývoj ako v Európe – nepoznali statkárske vlastníctvo pôdy a feudálny systém
  3. na juhu plantážnické poľnohospodárstvo – černosi z Afriky – J zaostáva za S
  4. v r. 2000 – 1,3 % podiel na HDP, 2% EA
  5. realizuje sa na 660 mil. ha poľn. pôdy (20 % orná pôda, 50 % lúky a pasienky)
  6. priemerná rozloha fariem je viac ako 220 ha
  7. veľká rozloha – špecializácia poľnohospodárstva

Regionalizácia

  1. atlantické pásmo ovocia a zeleniny – juh Virginie, časť Severnej a Južnej Karolíny a Georgie
  2. mliečne pásmo (Dairy Belt) – štáty okolo Veľkých jazier, Minnesota, Wisconsin, Michigan Ohio, Pennsylvánia, New York, Nové Anglicko
  3. kukuričné pásmo (Corn belt) – minnesota, Južná Dakota, Nebraska, Iowa, Illinois, Indiana, Ohio
  4. pásmo pestovania jarnej pšenice: Montana, Severjná a Južná Dakota, Minnesota
  5. pásmo pestovania zimnej pšenice – Kansas, východ Colorada, sever Nového Mexika, Oklahoma
  6. bavlníkové pásmo – Texas, Oklahoma, Arkansas, Lousiana, Tennessee, Mississippi, Alabama, Georgia, Južná Karolína
  7. tichomorské mliečne a ovocné pásmo – Washington
  8. pásmo subtropického poľnohospodárstva – Kalifornia

Živočíšna výroba

  1. 2/3 poľnohospodárskej produkcie USA
  2. chov hovädzieho dobytka – hlavne v tzv. mliečnom pásme – 120 mil. kusov
  3. chov ošípaných – kukuričné pásmo – južne od Veľkých jazier
  4. chov hydiny – Alabama, Arkansas, Georgia, Mississippi, Texas
  5. chov oviec – klesá
  6. chov sobov a kožušinovej zveri – Aljaška
  7. USA 1. miesto na svete v produkcii mäsa
  8. rybolov – 1,7 mil. ton rýb ročne (za Japonskom a Peru 3. miesto)

Rastlinná výroba

  1. kukurica – zaberá asi 40 % plochy obilnín, hlavne kukuričný pás, ale aj v južnom bavlníkovom
  2. pšenica – v pšeničných pásmach, 70 – 80 mil. ton
  3. ovos – v kukuričnom pásme – Iowa
  4. jačmeň – Severná Dakota (výroba whisky)
  5. ryža – Mexický záliv, Texas, Louisiana
  6. ovocie – pobrežia, Florida, Kalifornia
  7. bavlník – virginia, severná a južná Karolína
  8. tabak – Kentucky (lousvile), virginia (Richmond)
  9. sója, podzemnica olejná – Texas, Virginia
  10. chmeľ – Washington a Oregon
  11. zemiaky – Nové Anglicko

DOPRAVA

  1. USA majú najlepšie vybavenú dopravnú sieť na svet

železničná doprava

  1. najdlhšia na svete (325 000 km), vedúce postavenie v diaľkovej nákladnej doprave, najmä kontajnery a tzv. piggyback náklady (kamióny na vagónoch
  2. najdlhšia trať – Central Pacific via (5100 km) – New York – Chicago – San Francisco
  3. 8 transkontinentálnych tratí Z – V
  4. hlavné železničné uzly – New York, Chicago, Kansas City, Cincinnati

cestná doprava

  1. dĺžka ciest dosahuje asi 6 mil. km
  2. 1/3 sú diaľnice
  3. 4(5 vlastní aspoň 1 auto
  4. 83 % osobnej dopravy zabezpečuje auto – úpadok MHD
  5. nákladná automobilová doprava – 23 %
  6. Interstate Highway System – 690 000 km sieť diaľníc spájajúca 48 štátov a 90 % miest nad 50 000 obyvateľov
  7. najfrekventovanejšia diaľnica pozdĺž atlantického pobrežia a tiež pozdĺž tichomorského pobrežia
  8. Panamerická diaľnica – Aljaška - J. Amerika

letecká doprava

  1. hlavne osobná doprava na veľké vzdialenosti , v USA 14 000 letísk
  2. najdôležitejšie uzly – New York (J. F. Kennedyho, Newark, La guardia), Chicago (O Hara), Atlanta, Los Angeles, Washingotn, Miami
  3. 12 % na preprave osôb

vnútrozemská vodná

  1. 50 000 km ciest, 15 % nákladov, najlacnejšia forma dopravy
  2. najdôležitejšia cesta je rieka Mississippi, s prítokom Ohio, Hudson, rieka Sv. Vavrinca, Veľké Kanadské jazerá

námorná doprava

  1. značne rozvinutá, najvýznamnejšie prístavy – New York, Norfolk, Baltimore, Philadelphia,Boston, Portland, New Orleans, Houston, Los Angeles, San Francisco

potrubná doprava

  1. preprava surovín - 25 % nákladov

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

  1. najväčší dovozca a vývozca na svete
  2. podiel celkového ZO USA na HDP je 24 %, čo je oproti krajinám EÚ relatívne nízky podiel
  3. dovoz – hlavne suroviny, ropa, plyn, vlna, ruda
  4. vývoz – automobily, lietadlá, elektrické a elektronické prístroje, bavlna, tabak
  5. najvýznamnejší partneri – Kanada, Mexiko, štáty EÚ, Japonsko, Kórea
  6. od r. 1992 bol vytvorený Koordinačný výbor na podporu obchodu – proexportné opatrenia

 

KANADA

 

  1. zaberá viac ako 50 % SA (6% súše sveta)
  2. hranice : na juhu USA, na západe Tichý oceán, na sever Severný ľadový oceán, na výhode Atlantický oceán, SZ – Aljaška
  3. rozloha: 9,9 mil. km2 (2. najväčší štát)
  4. počet obyvateľov: 31, 5 mil. obyv (2001)
  5. hustota obyvateľstva: 3,1 obyv/km2
  6. hlavé mesto: Ottawa
  7. ďalšie mestá: Toronto, Montreal, Vancouver, Quebec
  8. formálne konštitučná monarchia – britskú kráľovnú zastupuje generálny guvernér
  9. v praxi dvojkomorový parlament
  10. administratívne sa delí na 10 provincií (Alberta – edmonton, brit kolumbia – Victoria, manitoba winnipeg, nový brunswick – fredericton, new foundland – st. john´s nové škótsko – halifax, ontario – toronto, ostrov princa Eduarda – charlottetown, quebéc – quebéc, saskatchewan- a 3 teritóriá
  11. každá provincia má vlastnú správnu štruktúru

História

  1. prví Európania na území Kanady – Vikingovia (r. 1000)
  2. 1497 – anglická expedícia vedená Talianom Giovannim Cabotom
  3. 1534 – Jacques Cartier preskúmal rieku Sv. Vavrinca a dosiahol dnešný Montreal – pravdepodobne on dal Kanade súčasné meno – ním objavené územie si privlastnilo Francúzsko – vojna s Indiánmi
  4. 1674 – kanada vyhlásená za francúzsku provinciu
  5. 1756 – 1763 – sedemročná vojna s britmi o nadvládu v Severnej Amerike – parížskym mierom odstúpilo svoje kolónie GB
  6. 1791 – krajina rozdelená na Dolnú (Québec) – francúzsku a Hornú Kanadu (Ontário) – britskú
  7. 1812 – vojna medzi GB a USA – zvýšenie spolupatričnosti Kanaďanov
  8. 1814 mier – GB vyhovela žiadosti a udelila Kanade vnútornú samosprávu
  9. 1867 – samostatné štáty sa spojili do štátneho zväzku „Aktom o Britskej Severnej Amerike“
  10. 1818 – rovnobežka 49° s. z. š. za hranicu USA
  11. 1982 prijatá kanadská ústava

POVRCH

  1. Apalače vo východných provinciách, rieka Hudson ich delí na Severné a Južné
  2. Kanadský štít – najväčšia časť Kanady, v minulosti pokrytý ľadovcom – jazerá
  3. Vnútorné nížiny – v okolí rieky Sv. Vavrinca, Veľkých Kanadských jazier a južnej Manitoby
  4. Veľké vnútorné roviny – prérie – od Skalnatých vrchov po Manitobu
  5. Kordillery – v západných provinciách – ich najvýchodnejšia časť sú Skalnaté vrchy, najvyšší vrch Mount Robson
  6. Arktický archipel – súbor ostrovov v Severnom ľadovom oceáne (Baffinov, Viktóriin, Banksov...)

PODNEBIE

  1. Podnebie je veľmi diferencované
  2. Prevláda vnútrozemský ráz podnebia
  3. Januárové teploty na juhu Kanady -15 C, Winnipeg -20 C, smerom na sever klesajú až k -30 C (Yukon -62 C)
  4. Napriek tomu južné provincie majú pomerne teplé letá – júl 20 C
  5. Zrážky smerom od Atlantického pobrežia (1000 mm) na západ ubúdajú (Winnipeg – 500 mm)

VODSTVO

  1. Väčšina kanadských riek sa vlieva do Hudsonovho zálivu: Chesterfield, Churchill, Albany
  2. Na severe do Severného ľadového oceána: Atabaska, Meckenzie
  3. Do Tichého oceána sa vlievajú: Yukon, Fraser, Columbia
  4. JV rieka SV. Vavrinca odvodňuje Veľké jazerá
  5. Rieky majú veľký energetický potenciál
  6. Jazerá: 7,6 % rozlohy krajiny
  7. Veľké Kanadské jazerá: Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské, Ontário
  8. Výškový rozdiel medzi Horným a Erijským jazerom iba 9 m, medzi Horným a Ontáriom 100 m
  9. Vodopády: Niagarské

NERASTNÉ BOHATSTVO

  1. Nerastné bohatstvo Kanady je veľmi veľké
  2. Vyrába 95 % svetovej produkcie niklu (Sudbury) – severné od Hurónskeho jazera, Thompson (Manitoba)
  3. Meď – Chibougamau (Quebec), Britská Kolumbia, sev. Manitoba, Yukon, Flin Flon (hranica Manitoba a Saskatchewan)
  4. Zinok – Flin Flon, Barhurst (Nový Brunswick)
  5. Kobalt – 3. Miesto na svete (Cobalt, Sudbury)
  6. Olovo – Britská Kolumbia, Bathurst
  7. Chromit – Quebec, Britská Kolumbia
  8. Azbest – Quebec (80 % svetových zásob)
  9. Uránová ruda – SZ teritórium pri Veľkom Medveďom jazere – Port Radium, S od j. Atabaska – Uranium City, okolie jazera Elliot
  10. Striebro – Cobalt (Ontário), Britská Kolumbia, Quebec
  11. Zlato – Klondik (Yukon), Britská Kolumbia, Ontário, Quebec
  12. Zemný plyn – Alberta (90 %), ročná ťažba okolo 90 mil. m3
  13. Ropa – zásoby asi 1 mld. t. – ústie rieky Meckenzie, Beaufortove more
  14. Čierne uhlie: ťažba okolo 37 mil. t. – Alberta (Edmonton), Britská Kolumbia, Saskatchewan, Yukon
  15. Hnedé uhlie: ťažba 31 mil. t.
  16. Železná ruda – Quebec (j. Abbanel) – 10 mld. t, Labrador, Nové Škótsko, Newfoundland
  17. Kamenná a draselná soľ – Saskatchewan

OBYVATEĽSTVO

  1. Pôvodné obyvateľstvo – Indiáni, Inuiti (Eskimáci)
  2. Indiáni – prišli na územie Kanady asi pred 20 000 rokmi, Eskimáci asi pred 6000 pred n. l., spolu 300 000
  3. Imigrácia – ročne okolo 250 tis.
  4. Národnosti: Anglokanaďania – 60 % (Newfoundland, Nové Škótsko, New Brunswick, Ontário), Frankokanaďania – 24,1 % (Quebec), Taliani (1,9 %), Číňania, Japonci (1,8 %), Nemci (1,7 %) – celkovo asi 60 národnosti
  5. Náboženská štruktúra: r-k (42 %), protestanti (40 %), pravoslávna (1,5 %)
  6. Veková štruktúra: predproduktívny (18,95 %), produktívny (68,28 %), poproduktívny (12,77 %)
  7. Prirodzený prírastok: 3,74 promile (pôrodnosť – 11,21; úmrtnosť – 7,47 promile)
  8. Priemerný vek – 79,5 roka
  9. Hustota – 3,1 obyv./km2
  10. Najvyššia hustota: okolie Veľkých Kanadských jazier a rieky sv. Vavrinca (80 % obyvateľstva), Ostrov sv. Eduarda (21 %), Nové Škótsko (16,8 %)
  11. Najvyšší podiel obyvateľstva: Ontário (34,7 %), Quebec (21,7 %), Newfoundland (19 %), Britská Kolumbia (11,3 %)
  12. Ekonomická aktivita: poľnohospodárstvo – 4,1 %; priemysel – 22,3 %; služby – 73,6 %

 

SÍDELNÁ ŠTRUKTÚRA

  1. Urbanizácia 75 %
  2. Najväčšie mestské aglomerácie v páse viac ako 1200 km od Windsoru po Quebec (Toronto, Montreal)
  3. 1608 – Quebec; 1611 – Montreal; 1719 – Halifax

ODVETVOVÁ A ÚZEMNÁ ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA

  1. Kanada – priemyselne vyspelá krajina – celkovým priemyselným objemom je na 7. mieste – 3,9 %
  2. HDP/obyv. dosahuje asi 24 800 USD
  3. Na tvorbe HDP sa podieľajú: poľnohospodárstvo (3%), priemysel (31 %), služby (66%)
  4. Priemysel – vysoký stupeň koncentrácie – 100 najväčších korporácií ovláda 90 % kapitálu
  5. Rozmiestnenie priemyslu je nerovnomerné – Quebec a Ontário (ťažobný, energetický, hutnícky, strojársky, spracovanie dreva, chémia, textil), Nové Škótsko (uhlie, konzervárne), Britská Kolumbia (ťažba, farebná metalurgia, spracovanie dreva a potravinársky), prérijné oblasti (Manitoba, Saskatchewan, Alberta) – mlyny a konzervárne
  6. Od r. 1950 vzrast objemu priemyselnej výroby 17-krát

ENERGETICKÝ PRIEMYSEL

  1. Hydroelektrárne – 60 % energie – najvýznamnejšie Manicouagan v Quebecu, Churchil Falls na Newfoundlande
  2. Jadrové elektrárne – Rollphtone (Ontário), Douglas Point (breh Hurónskeho jazera), Pickering pri Toronte....

HUTNÍCKY PRIEMYSEL

Hutníctvo železa

  1. Značný pokrok počas 2. Svetovej vojny
  2. Najväčšie železiarne v Hamiltone
  3. Ročne sa vyrobí asi 16 mil. ton surového železa a 20 mil. ton ocele

Farebná metalurgia

  1. Využíva hlavne dostatok vodnej energie
  2. Výroba zinku v Traile v Bristskej Kolumbii
  3. Výroba hliníka – ročne asi 900 tisíc ton – Kitimata v Britskej Kolumbii – bauxit sa dováža z Karibiku
  4. Výroba hliníka v rukách Alcan Aluminium
  5. Výroba niklu – International Nickel
  6. Ferozliatiny – spoločnosti Falconbridge, Nickel Mines

STROJÁRSKY  PRIEMYSEL

  1. Výsadné postavenie má automobilový priemysel – viac ako 4/5 kapitálových investícií patrí americkým monopolom – General Motors, Ford, Chrysler
  2. Hlavným strediskom je Windsor, ďalšie – Chatam, Montreal, Oshawa
  3. Lodiarsky priemysel: Vancouver, Victoria, Prince Rupert, Toronto, Montreal, Quebec
  4. Letecký priemysel: Montreal, Toronto, Winnipeg
  5. Poľnohospodárske stroje: Winnipeg
  6. Výpočtová technika: Toronto

DREVOSPRACUJÚCI PRIEMYSEL A PAPIERENSKÝ PRIEMYSEL

  1. Základňou je obrovské bohatstvo lesov
  2. Ťažba prebieha v každej provincii – najmä však Britská Kolumbia, Quebec, Ontário
  3. Ročne sa vyťaží okolo 100 mil. m3 dreva
  4. Výroba papiera a celulózy: 1. miesto
  5. Export novinového papiera: 40 % svetovej produkcie
  6. Najväčšie závody: Vancouver, Edmonton, Ottawa
  7. Spoločnosti: McMillan Bloedel, Domtar, Consolidated-Bathurst

ĽAHKÝ PRIEMYSEL

  1. Potravinársky: mlynárstvo, konzervárenstvo (Britská Kolumbia, Nové Škótsko), výroba mliečnych výrobkov (Ontário, Quebec), cukrovarníctvo
  2. Textilný priemysel: dovoz bavlny, vlny a hodvábu

POĽNOHOSPODÁRSTVO

  1. Dôležitú úlohu v poľnohospodárstve zohráva mechanizácia
  2. Obhospodaruje sa asi 80 mil. ha pôdy (5 % orná pôda, zvyšok lúky a pasienky)
  3. Rozlišujeme obilninárske, dobytkárske, ovocinárske a kombinované
  4. Priemerná výmera fariem 250 ha
  5. 2 oblasti: 1) lauretínska (pozdĺž rieky Sv. Vavrinca, okolie j. Hurónske, Erie, ostrov princa Eduarda, s. Nového Brunswicka, z. Nového Škótska a 2) prérijná
  6. Pšenica – najdôležitejšia plodina – ročná produkcia 29 mil. t. (Manitoba, Saskatchewan, Alberta – 90 % produkcie)
  7. Ovocinárstvo – apalačská oblasť (Nové Škótsko, Nový Brunswick, Quebec, Ontário), kordillerská oblasť (Britská Kolumbia) – najmä jablká, broskyne, čerešne, slivky
  8. Živočíšna výroba: chov hovädzieho dobytka (1. miesto)
  9. Extenzívny chov: na západe prérijných oblastí – hlavne na mäso
  10. Intenzívny chov – v lauretínskej a prímorských provinciách – chov dojníc na mlieko, ošípaných na  mäso a masť
  11. Stava HD: 11-12 mil. ks
  12. Stav ošípaných: 14-15 mil. ks
  13. Chov rýb a rybolov: zamestnáva asi 120 tis. ľudí, ročný výlov 2 mil. t.
  14. ½ výlovu pripadá na tichomorské pobrežie (losos, sleď), atlantické pobrežie (treska, tuniak)
  15. Chov kožušinovej zveri – strieborné líšky, norky – ročne sa vyprodukuje asi 10 mil. ks kožušín

 

DOPRAVA

  1. Železničná: Canadian Pacific Railway, prevažne rovnobežkový smer – St. Johnsu, Montreal, Vancouver
  2. Najdôležitejšie železničné uzly: Montreal, Winnipeg
  3. Cestná doprava: 200 tisíc míľ (all wheather roads), najintenzívnejšia je v koridore Windsor-Toronto-Montreal-Quebec, ostatné cesty (350 tisíc míľ)
  4. Letecká doprava: Air Canada, Canadian Airlines, Pacific Western Airlines – v osobnej doprave mimoriadny význam – 1000 letísk – 10 mezinárodných (Toronto, Montreal, Ottawa, Quebec, Winnipeg, Regina, Calgary, Edmonton, Vancouver, Gander)
  5. Vodná doprava: 4 tis. km s ročnou prepravou 80 mil. t.
  6. Prístavy: atlantické (Halifax, Sydney, St. Johns), pacifické (Vancouver, Princ Rupert)
  7. Sieť 23 564 km ropovodov a 74 980 plynovodov z Alberty do Britskej Kolumbie, Ontária do USA

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

  1. Podiel celkového ZO Kanady na HDP je 24 %
  2. Vývoz: stroje, priemyselné zariadenia, ropa, zemný plyn, kovy, produkty lesného hospodárstva a poľnohospodárskych produktov
  3. Vývoz smeruje hlavne do USA (75 %), Japonsko (5 %), EÚ (8 %)
  4. Dovoz: stroje, priemyselné zariadenia, motorové vozidlá, komponenty a náhradné diely, priemyselné materiály a polotovary, drahé kovy, chemické produkty, plasty
  5. Hlavní dovozcovia: USA (63,7 %), EÚ (10,9 %), Japonsko (7,6 %)

 

CESTOVNÝ RUCH

  1. Ročne Kanadu navštívi okolo 50 mil. turistov, hlavne z USA, Japonska, Európy
  2. Najatraktívnejšie sú západné provincie Britská Kolumbia, Alberta a Saskatchewan
  3. Národné parky: Banff, Jasper, Joho, Kootenay, Waterto
  4. Indiánske rezervácie: Alberta, Saskatchewan

EKONOMICKÉ REGIÓNY

Oblasť ekonomicky vyspelá:

  1. Provincie Ontário a Quebec
  2. Prérijné provincie – Manitoba, Saskatchewan, Alberta
  3. Provincia Britská Kolumbia

Oblasť ekonomicky slabo rozvinutá:

  1. Atlantické provincie – Nový Brunswick, Newfoundland, Nové Škótsko, Ostrov princa Eduarda
  2. Teritória Yukon, Severozápadné a Nunavut

 

VEĽKÁ BRITÁNIA

Oficiálny názov: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (United Kingdom)

Rozloha: 244 820 km2

Počet obyvateľov: 59,6 mil. (2005)

Hustota obyv.: 242 obyv./km2

HDP na obyv.: 20 870 USD (2005)

Hlavné mesto: Londýn (7,122 mil.)

Ďalšie mestá: Brimingham, Manchester, Liverpool, Leeds

Politické usporiadanie

  1. konštitučná monarchia – najstaršia inštitúcia vlády
  2. hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II. – rodokmeň monarchie siaha viac ako 1000 rokov do minulosti
  3. zákonodarný orgán je tvorený spoločne kráľovnou a 2 komorami parlamentu
  4. dvojkomorový parlament jeden z najstarších zákonodarných zhromaždení vo svete (Horná komora, Dolná komora)

Administratívne členenie

Spojené kráľovstvo tvoria historické krajiny: Škótsko, Anglicko, Wales a Severné Írsko

Anglicko a Wales sa delí na grófstva (county), Škótsko na kraje (regions) a Severné Írsko na okresy (districts)

Veľká Británia má závislé územia: Anguilla, Bermudy, Britské indooceánske územie, Falklandy, Gibraltár, ostrov Svätá Helena, Kajmanie ostrovy, Montserrat, ostrov Man, Normanské ostrovy, Turks a Caicos, Britské Panenské ostrovy, Pitcairn. Tieto nie sú súčasťou EÚ.

História

829 – zjednotenie Anglicka kráľom Egbertom
1066 – Anglicko bolo dobyté vojvodom Williamom z Normandie (William Dobyvateľ)
1536 – spojenie Walesu s Anglickom
1707 – pričlenenie Škótska
Veľká Británia – kolíska priemyselnej revolúcie – základom bol dostatok energetických surovín, uhlia, železných rúd, ako i vynález parného stroja.

VB v 19. storočí najpriemyselnejšou krajinou sveta – 36 % výroby
Začiatok 20. storočia – britské impérium pokrývalo ¼ Zeme

Povrch

VB pokrývajú prvohorné pohoria tiahnuce sa od severu na juh – Severná vysočina, Grampiány, Južná pahorkatina, Kumbrické, Penninské a Kambrické pohorie, na JZ je Cornwalská hornatina a Devonské vrchy

Najvyšší vrch: Ben Nevis (1343 m. n. m.)

Nížiny: medzi Grampiánami a Južnou pahorkatinou je Škótska nížina, na juh od Pennin Anglická nížina

PODNEBIE

Mierne oceánske podnebie s relatívne malými výkyvmi teplôt. Priemerná januárová teplota v Plymouthe (na juhu) je 5,6 °C. Letné teploty klesajú smerom na sever: Greenwich 17 °C, Aberdeen 13,5 °C. Najviac zrážok padá na západe – 1000 mm, vyššie polohy 1500 – 2000 mm, najmenej na JV – Londýn 510 mm. Klímu ovplyvňuje Golfský prúd.

VODSTVO

Britské rieky sú pomerne krátke. Najznámejšia rieka je Temža (336 km), najdlhšia je Severn (338), Ouse, Humber, Tyne, Tweed, Clyde.Jazerá: Loch Ness, Loch Lomond, Lough Neagh

NERASTNÉ BOHATSTVO

Obmedzené zásoby nerastných surovín sú už značne vyčerpané. Takmer všetky uhoľné panvy v južnom Walese boli v 90. rokoch zatvorené. Napriek tomu hlavný význam majú zásoby uhlia – 190 mld. ton – väčšina ložísk je pri mori alebo splavných tokoch (Middlesbrough, Newcastle, Glasgow).

tri veľké oblasti ťažby
1. panva nothumberlandská (Durham, Newcastle),
2. panva yourkshirská (Nottingham, Derby),
3. panva juhowaleská (Swansea, Cardiff, Bristol)

Ropa: zásoby 2 mld. ton v Severnom mori (ročná ťažba 100 mil. ton) – Argyll, Ekofisk, Auk, Josephine, Forties, Piper...

Zemný plyn: Viking, Leman, Bank (ročná ťažba okolo 50 mld. m3)

Železná ruda: ložiská vyčerpané v dôsledku prudkej ťažby počas priemyselnej revolúcie (menšie ložiská Yorkshire, Lincolnshire)

Olovo: Penniny a Wales
Meď: Swansea
Cín: Cornwall

OBYVATEĽSTVO

Do priemyselnej revolúcie prevažne osídlená JV agrárna oblasť.
Priemyselná revolúcia: odliv z vidieka – veľké priemyselné aglomerácie: západný Yorkshire, južný Wales, Lancashire.
Národnostná štruktúra: 81,5 % Angličania, 2,4 % Íri, 9,6 % Škóti, 1,9 % Walesania
Úradný jazyk: angličtina (niekde sa používa galčina a waleština)
Náboženstvo: 90 % sa hlási ku kresťanstvu.
VB patrí k najviac urbanizovaným krajinám – na vidieku žije iba 8 % obyvateľstva
45 % žije vo veľkomestách (nad 100 000 obyv.) – 89
Hustota: veľké rozdiely – Anglicko (360), Wales (135), Škótsko (66), Severné Írsko (101)
Veková štruktúra: predpoduktívne (19,1 %), produktívne (65,4 %), poproduktívne (15,5 %)
Prirodzený prírastok: 1,2 %
Priemerná dĺžka života: 77,82 rokov
Zamestnanosť: poľnohospodárstvo – 1 %, priemysel 19 %, služby – 80 %

ODVETVOVÁ A ÚZEMNÁ ŠTRUKTÚRA NH

  1. vysoko rozvinutá priemyselná krajina
  2. tempo rastu priemyselnej výroby vo VB je nižšie
  3. v  90. rokoch 19. a na začiatku 20. stor. vznikajú veľké monopoly
  4. po 2. svet. vojne sa zvýšila koncentrácia a monopolizácia (zbrojársky koncern – Vickers, Armstrong, Imperial Chemical Industry, Royal – Dutch Shell, Dunlop), ktoré kontrolujú celé odvetvia
  5. väčšina priemyslu umiestnená v prístavných mestách.
  6. úkromný sektor zaisťuje asi 71 % HDP.
  7. podiel na HDP: poľnohospodárstvo – 1,7 %, priemysel – 24,9 %, služby – 73, 4 %

PRIEMYSEL

Energetický priemysel- výrazne ovplyvnený ložiskami uhlia a novoobjavenými ložiskami ropy v Severnom mor
- tepelné elektrárne: 69,4 %, hydroelektrárne: 1,5 %, jadrové elektrárne: 26,7 %.
- energetická bilancia je pasívna

Hutníctvo- staré odvetvie britského priemyslu – na báze výborného koksovateľného uhlia
- hutníctvo sa sústreduje v starých vnútrozemských oblastiach (Birmingham, Nottingham, Sheffield) ako aj v prístavoch (Middlesbrough, Glasgow, Swansea, Talbot, Cardiff)
- špecializácia: južný Wales (výroba oceľových plechov a drôtov), SV Anglicka a Škótska (oceľové platne a nosníky pre stavbu lodí), Sheffield (vysokokvalitná oceľ)
- prevažne väčšina surovín sa dováža
- farebná metalurgia: Birmingham, Londýn, Lancashire, j. Wales
- British Steel Corporation – metalurgická firma

Strojárstvo-  dôležitý význam v zahraničnom obchode
-  významné spoločnosti: Hawker Siddeley Group, Metal Boksz, Tarmac, Babcock Wilcox, Lornho
-  Autá: spoločnosti British Leyland Motor Cororation, Ford, Chrysler United Kingdom a Wauxhall a mestá Londýn, Brimingham, Coventry, Manchester
- lietadlá: British Aircraft Corporation, Hawker Siddeley Group, Short Brothers and Harland, letecké motory – Rolls Royce
- svetový výrobca elektrických zariadení, elektroniky, počítačov, kontrolných systémov, robotov
- hlavné firmy v tomto odbore: General Electric, Thorn Electrical Industries, Plessey International Computers
- hlavné oblasti: Londýn (autá, lietadlá, elektrotechnika), Midland (obrábacie, textilné stroje, zbrane), Liverpool, Glasgow, Newcastle, Sundrland, Belfast, Leeds, Manchester

Chemický
Patrí k najmladším odvetviam ( pred 1. svet. vojnou.) Prvé suroviny boli: soľ, uhlie, vápenec, baryt.
Po 2. svet vojne – petrochémia – výroba plastických hmôt, syntetických vlákien, farieb, lakov, umelých hnojív.
Veľké rafinérie – v prístavoch – Isle of Grain, Shellhaven, corython, Fawley, Heysham. Novšie a pobrežní Severného mora: St. Fergus, Crudan Bay, Teeside, Invergordon. Koncerny: Imperial Chemical Industries Ltd. Gumársky priemysel: Dunlop Pirelli Union

Textilný priemysel
V minulosti dominantný bavlnársky a vlnársky priemysel je v súčasnosti v hlbokom úpadku. Hlavná oblasť bavlnárskeho priemyslu je Lancashire (Manchester, Oldham, Bolton) – špecializácia – Bolton, Oldham (bavlna sa pradie), Blackburn, Burnley, Preston (tu sa tká)Vinárstvo: Yorkshire – west riding (leeds, bradford, haliifax, huddersfield, glasgow, paisley)
výroba súkna, ľanu, juty (Glasgow, abeardeen, dundee)

Potravinársky priemyselRovnomerne rozmiestnený po celej krajine. Mlynárstvo (prístavy + obilninársky kraj na východe), pivovarníctvo (J + V), liehovary – disdillery (whisky, gin)
výroba cigariet (British – American tobacco, Imperial Group)
dominantné postavenie v odvetví má britsko-holandský koncern Unilver

 

FRANCÚZSKO

  1. Rozloha: 543 900 km2
  2. Počet obyvateľov: 59,7 mil. (2005)
  3. Hustota: 105 obyv./km2
  4. HDP na obyv.: 26 300 eur (2005)
  5. Hlavné mesto: Paríž
  6. Ďalšie mestá: Lyon, Marseillle, Lille, Bordeaux, Toulouse

ŠTÁTNE ZRIADENIE

  1. Pluralitná demokracia na čele s prezidentom (od r. 1958)
  2. Najvyšší zákonodarný orgán parlament
  3. Dvojkomorový parlament – národné zhromaždenie, senát

ADMINISTRATÍVNE ČLENENIE

  1. 22 historických území, 96 departmentov, 4 zámorské územia

HISTÓRIA

  1. 800 pred n. l. keltskí Galovia – súperi Ríma
  2. 50 pred n. l. si Rím podmanil celé Francúzsko
  3. 16. storočie náboženské konflikty medzi katolíkmi a protestantmi – hugenotmi
  4. Ľudovít XVI. vybudoval Louvre a Versailles – rozširoval Francúzsko nielen v Európe – Severná Amerika, India
  5. 1789 – francúzska revolúcia – pád monarchie
  6. 1799 – Napoleon Bonaparte – snaha ovládnuť Európu – porážka pri Waterloo (1815)
  7. Za 3. republiky – získalo stabilitu, kolónie v Alžírsku,  Indočíne, západnej Afrike
  8. 2. svetová vojna – okupácia Nemecka

POVRCH

  1. Sever a západ tvoria nížiny – Flanderská, Parížska panva, Akvitánska panva, Gaskonská a Toulouska nížina
  2. Stred – Central masív – francúzske stredohorie
  3. Pohoria: Pyreneje, Alpy, Švajčiarska jura, Vogézy, Ardeny

PODNEBIE

  1. Najteplejšia časť mierneho pásma
  2. Vhodné oceánické podnebie – Atlantický oceán- letá relatívne chladne, zimy mierne, smerom na východ vzrastá kontinentalita
  3. JV Francúzska stredomorské podnebie – horúce a suché letá, v zime od Álp vietor mistrál

VODSTVO

  1. Najdlhšia rieka Loira – 1010 km
  2. Seina – 775 km, Garrone, Dordogna, Rhone (520 km), Rýn (195 km)
  3. Veľký hospodársky význam majú prieplavy: medzi Rýnom a Rhonou, Rýnom a Marnou, Seinou a Loirou

NERASTNÉ BOHATSTVO

  1. Nepriaznivá situácia v palivovo-energetických zdrojoch, farebných kovoch – meď, zinok, olovo, antimón
  2. Uhlie: zásoby 21 mld. t. – Severná panva (Bassin du Nord) a Pas-de-Calais (Bassin Pas-de-Calais) – Liévin, Béthune, Lotrinská panva (24 % ťažby), Francúzske stredohorie – St. Etienne, Blanzy – ťažbu uhlia v štáte riadi štátny podnik Charbonnages de Frances
  3. Ropa – JZ Francúzska (Bordeaux), údolie Rhony, Parížska panva, Alsasko – ťažba 1 mil. t., spotreba 100 mil. t.
  4. Zemný plyn: JZ mesto Lacq obsahuje 6 % síry
  5. Železná ruda – 10,5 mld. t. zásoby, 1) Lotrinsko (60%) – Longwy, Thionville, Briey, Metz, Nancy, 2) západná panva – Normandia, Bretonsko, Anjou – 2 mld. t. zásoby – kvalitnejšia, 3) Pyreneje
  6. Bauxit – zásoby – 250 mil. t. – Bassin de Brignoles (Var), Herault, Bouches du Rhone (Les Baux)
  7. Kuchynská soľ – Nancy
  8. Stavebné kamene – Pyreneje, Alpy, stredohorie

OBYVATEĽSTVO

  1. Prirodzený prírastok 0,37 promile
  2. Stredná dĺžka života 78,9 rokov
  3. Hustota 105 obyv./km2 – nerovnomerná
  4. Národnostná štruktúra: 94 % Francúzi, 1/10 tvoria prisťahovalci sever Belgičania a Poliaci, JV – Taliani, JZ – Španieli, Parížska panva – Maghrib
  5. Odhad – 4,5 mil. cudzincov (40 % moslimov), ilegálni prisťahovalci (asi 1 mil.), ďalší farební cudzinci s povoleným pobytom 3,5 – 4,5 mil. – silne rastie rasizmus
  6. Náboženstvo: 85 % r-k, 2 % protestanti, 10 % moslimov
  7. 74 % mestského obyvateľstva
  8. Vysoký podiel miest strednej veľkosti (50 – 100 tis.)
  9. Sídelná štruktúra odlišná od väčšiny vyspelých krajín Európy

ODVETVOVÁ A ÚZEMNÁ ŠTRUKTÚRA NH

  1. Vyspelá priemyselná krajina
  2. 4. miesto vo svetovom hospodárstve
  3. Rozhodujúci význam majú veľké priemyselné a finančné spoločnosti: Renault, Elektricité de france (energia), Peugeot, Cie Générale d´Elektricité (elektro-telekomunikácie), Elf aquitaine (chémia), Thomson (elektronika), Michelin (pneumatiky)
  4. Veľký význam majú banky (Credit, Lyonnais, banque Nationale de Paris)
  5. Významom štátneho hospodárskeho sektora zaujíma Francúzsko 1. miesto medzi vyspelými krajinami (1/3 hospodárskej činnosti)
  6. Podiel zahraničného obchodu na HDP 25 %
  7. Podiel na HDP: poľnohospodárstvo – 3,3 %, priemysel – 26,1 %, služby – 70,6 %

PRIEMYSEL

  1. Niektoré odvetvia špičková úroveň: jadrová energetika, letecký priemysel, elektronika, telekomunikácie, výpočtová a informačná technika, dopravné strojárstvo a pod.
  2. Najväčším problémom francúzskej ekonomiky je nedostatok energetických zdrojov
  3. Najväčšia koncentrácia priemyslu  na sever od čiary Mulhouse-Orleáns-Le Havre (3/5 výroby), Paríž (1/5 zamestnaných v priemysle, ¼ výroby)
  4. Významné mestá  na juhu: Lyon, Marseille, Bordeaux, Toulouse

Energetický priemysel

  1. Najväčším výrobcom vodnej energie je oblasť Álp (35 %), Francúzske stredohorie (23 %), oblasť Paríža (17,5 %), Pyreneje (16 %) – celkový podiel na vyrobenej energii 14,39 %
  2. Jadrové elektrárne – po USA najvyšší výkon – 80 % podiel – Macoulle, Allier, Charente
  3. Tepelné elektrárne – rozmiestnené podľa spracujúceho priemyslu

Hutníctvo

  1. Popredný svetový producent
  2. SV oblasť: Nancy, Thionville, Briey, Hagondange – 66 %; S oblasť: Isbergues, Valenciennes, Denain; ďalšie oblasti: St. Etienne, Le Creusot, Le Boucau, Mondeville
  3. Hutníctvo farebných kovov: hlavne v prímorských oblastiach (Le Havre), výroba hliníka
  1. miesto) – J Francúzska (Var a Hérault)

 

Strojárstvo

  1. najvýznamnejšie odvetvie
  2. výroba dopravných prostriedkov, železničné zariadenia, elektrotechnika
  3. autá: Renault, Simca, Peugeot – Paríž, Lyon, Sochaux, Le Mans, Rennes
  4. nákladné autá: Lyon, Sochaux
  5. traktory: Le Mans
  6. lietadlá: dlho vedúca pozícia (80 % vývoz) – okolie Paríža a JZ Francúzska (Toulouse, Tarbes, Bouges) – reaktívne a turbovrtuľové lietadlá – Airbus Industrie – 20 % podiel na svetových trhoch
  7. Lodenice: Penhoet – St. Nazaire, Nantes, Marseille, Toulon, le Havre, Brest
  8. Výroba obrábacích strojov
  9. Vojenská technika (40 % export) – 3. miesto na svete

Chemický priemysel

  1. Špecializovaný na výrobu kyseliny sírovej, sódy, syntetického kaučuku, syntetických vlákien, umelých hnojív, farieb a lakov, farmáciu
  2. Hlavné strediská: Lille, Chauny, Paríž, Nantes, Bordeaux, Toulouse, Marseille, Lyon
  3. Petrochémia: oblasť Marseille (La Méde, Lavera, Berre), Le Havre a Rouen (Gonfreville, Gravenchon), Štrasburg, Dunkerque

Textilný priemysel

  1. 95 % surovín sa dováža
  2. Objem textilnej výroby – 3. miesto na svete
  3. Vlnárstvo: Roubaix, Toucoing, Louviers, Reims
  4. Bavlnárstvo: V (Nancy, Štrasburg, Mulhouse), Normandia (Rouen), SZ (Tourcoing, Lille)
  5. Hodvábnictvo: Lyon
  6. Ľan: Lille, Amiens, Laval, Cholet

Potravinársky priemysel

  1. Vlnárstvo: 1. miesto na svete – Champagne (275 mil. fliaš ročne), Bordeaux, Burgundsko, Cognak – 55 % svetového exportu, 70 % červené, 30 % biele
  2. Cukrovarníctvo, mlynárstvo, výroba mäsa, syrov

POĽNOHOSPODÁRSTVO

  1. udržalo si svoje významné postavenie
  2. 33 % tvorí orná pôda, 20 % lúky a pasienky, 27 % lesy
  3. rastlinná výroba: pšenica, jačmeň, kukurica, cukrová repa, zemiaky, slnečnica, chmeľ, tabak, ryža, zelenina, ovocie (Normandia, Bretónsko)
  4. živočíšna výroba – 65 % podiel – chov HD – Bretónsko, Pikardia, Flandry, stredohorie – produkcia mlieka 140 mil. hl. ročne
  5. chov oviec klesá – na mlieko a mäso, výroba syra – rokfort – Alpy, Jura
  6. ošípané – Lotrinsko, Dordogne, Vendeé
  7. lov rýb – hlavne Atlantik – St Malo, La Rochelle, Boulougne, Lorient, Dunkerque

DOPRAVA

  1. železničná: 34 000 km – hlavným uzlom je Paríž, od r. 1982 Paríž – Lyon (480 km) TGV vysokorýchlostné vlaky (400 km/h), Paríž Nantes – Bordeaux, Eurostar – Paríž – Lille – Londýn (1944)
  2. cestná doprava – 892 000 km, hustá sieť (hlavne v okolí Paríža)
  3. námorná – popredné miesto vo svete – Marseille, Le Havre, Dunkerque
  4. riečna – 14 000 km, najmä sever a SV
  5. letecká – Air France, Paríž – 3 letiská, Nice

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

  1. export: 325 biliónov USD
  2. import: 320 biliónov USD
  3. dovoz: ropa (25 P)
  4. teritoriálna štruktúra: export – EÚ (63 % - Nemecko

CESTOVNÝ RUCH

  1. Alpy (Grenoble, Megéve, Val d´Isere, Albertville, Chamonix...)
  2. Cote d´Azur (St. Tropez, Cannes, Monaco) – Francúzska riviéra
  3. Paríž
  4. Štrasburg, Lyon, Marseille
  5. údolie rieky Vesére
  6. zámky na Loire

TALIANSKO

 

  1. rozloha: 301 268 km2
  2. počet obyvateľov: 58,5 mil. (2005)
  3. hustota: 190 obyv/km2
  4. HDP na obyvateľa:
  5. Hlavné mesto: Rím (2,655 mil. s aglomeráciou 2,775 mil.)
  6. ďalšie významné mestá: Miláno 1,4 mil, Neapol 1,1 mil., Turín 965 tis, Palermo 700 tis, Janov 680 tis
  7. Hranice : Švajčiarsko

 

ŠTÁTNE ZRIADENIE

  1. parlamentná republika (od r. 1948) s kabinetným systémom vlády
  2. hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov
  3. dvojkomorový parlament – poslanecká snemovňa (630 poslancov), senát (315 poslancov)

HISTÓRIA

  1. Rímska ríša – starovek
  2. 476 – pád Rímskej ríše – súčasť byzantského cisárstva, štátu Longobardov a neskôr Frankov
  3. 962 – Svätá ríša rímska národa nemeckého
  4. do 18. stor. – rozdrobenosť – najväčšie štáty Janovská republika, Benátska republika, Sicílske, Sardínske kráľovstvo
  5. 1796 – 1815 – francúzsky vplyv (Turín, Janov, Rím)
  6. 1860 – 1870 – proces zjednotenia Talianska
  7. 1922 – nástup Mussoliniho – účasť v 2. svet. vojne po boku Nemecka
  8. 1946 – vznik Talianskej republiky, o 2 roky neskôr Talianska ústava

PRÍRODNÉ POMERY

  1. Alpy (na hraniciach Mont Blanc 4807 m)
  2. Pádska nížina (Piemontská, Lombardská, Benátska, Emiliánska)
  3. Apeniny - severné (ligurské a Etruské), Južné Apeniny (Neapolské a Kalaberské)

PODNEBIE

  1. subtropické stredomorské
  2. hory – vysokohorské (zrážky 1000 – 2000 mm)

NERASTNÉ BOHATSTVO

  1. rozmanité, ale málo výdatné
  2. ropa (Parma, Bologna, Ferrara, Piacenza, Sicília), zemný plyn (Miláno)
  3. čierne uhlie – Sardínia, severné Taliansko (Bassan)
  4. hnedé uhlie (Toskánsko – Grosset)
  5. železná ruda (Elba, SZ Sardínie, Lombardia)
  6. azbest, soľ, síra (Sicília)

 

OBYVATEĽSTVO

  1. HUSTOTA: 190 obyv/km2 (nerovnomerná)
  2. prirodzený prírastok – 0,07 %
  3. stredná dĺžka života = 75,9 rokov u mužov a 82,5 u žien
  4. veková štruktúra: predproduktívna (14,1 %), poproduktívna (18,35 %)
  5. národnostné zloženie: Taliani 67 %, Sardínčania, Nemci, Francúzi, Albánci, Slovinci
  6. stupeň urbanizácie 67 %

HOSPODÁRSTVO

  1. priemysel sa podieľa na HDP asi 1ú3
  2. priemyselná výroba je sústredná v tzv. „priemyselnom severe“ – Lombardsko, Piemont, Benátsko a Ligúrsko
  3. ťažký priemysel (hutnícky, strojársky, chemický)
  4. ľahký priemysel (textilný, potravinársky)
  5. ťažiskom je oblasť Miláno – Turín – Janov
  6. na východe Benátky, Bologna, Terst, Verona
  7. priemysel ovládajú veľké monopoly (FIAT, Edison, Snia – Viscosa, Pirelli a pod.)

Energetika – tepelné elektrárne (80 %), hydroelektrárne (18 %) – najväčšie na rieke Isarco a Vomano, jadrové – pri Ríme (Latino), na juhu Talianska

 

Hutníctvo

  1. čierna metalurgia – špičková výroba špeciálnej ocele – dovoz uhlia, železnej rudy a šrotu
  2. 3. najväčší vývozca ocele v Európe
  3. strediská: Miláno, Brescia, Turín, Aosta, Janov, Benátky
  4. výroba hliníka: Margera, Trent, Bolzano

Strojársky priemysel

  1. dopravné prostriedky: autá (FIAT), traktory, lietadlá, energetické zariadenia
  2. strediská: Turín, Mirafiori, Miláno
  3. Kancelárske stroje – koncern Olivetti (Ivrea, Pozzuola)

 

Chemický priemysel

  1. petrochémia: Brindisi
  2. rafinérie: Ferrara, Novara, Mantova, Benátky, Syracúzy

Textilný priemysel

  1. bavlnárstvo (Lombardia, Piemont), vinárstvo (Piemont, Benátsko, Toskánsko), hodvábnictvo (Benátsko, Lombardia)

Potravinársky priemysel

  1. malé a stredné podniky
  2. 2/3 na severe
  3. mlyny, cestovinárne – výroba makarónov a špagiet, cukrovary (Ferrara, Ravenna, Padova, Benátky, Verona, Bologna) – monopol Eridania, olivový olej – s. Talianska, víno (Vermut, Cinzano)
  4. konzervárenský: ovocie (Parma, Neapol, Sicília), mäso (Lombardia, Emilia – Romagna, benátsko, Piemont), ryby (Sicília)

 

POĽNOHOSPODÁRSTVO

  1. 2,5 % podiel na HDP
  2. 31 % orná pôda, 10 % lúky, 15 % pasienky, 23 % lesy
  3. rastlinná produkcia (obilniny – pšenica, vinič, subtropické ovocie a olivy)
  4. 1. miesto v Európe v pestovaní ryže
  5. najväčší európsky producent vínnej révy (20 % svetového zberu) – Permon, Toskánsko, Emilia Romagna, Apúlia, rajčín a tabaku
  6. druhý najväčší producent olív po Španielsku (18 %)
  7. 1. miesto na svete vo výrobe olivového oleja
  8. v produkcii vína 2. miesto za Francúzskom

DOPRAVA

  1. železničná doprava – železničná sieť – 16 041 km, železničné uzly (miláno, Janov, Bologna)
  2. cestná doprava – dĺžka diaľníc dosahuje 6 453 km, spojenia s Európou (tunely v priesmykoch St. Bernard, Mt. Blanc, diaľnica cez Brenner a pozdĺž Riviéri do Francúzska)
  3. námorná doprava – najväčšie námorné prístavy (Janov, Terst, Benátky, Livorno)
  4. letecká doprava - Alitalia, letisko Leonardo da vinci (Rím), Malpensa (Miláno)

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

  1. Taliansko patrí medzi najväčších svetových vývozcov a dovozcov
  2. 3/5 zahr. obchodu s krajinami EÚ
  3. export – 258,2 mld. EUR, stroje, textil, odevy, autá, chemikálie, potraviny, Nemecko (16,4 %), Francúzsko (12,9 %), Holandsko (7,1 %)
  4. import – 257,1 mld. EUR, stroje, chemikálie, el. energia, autá, Nemecko (16,2 %), Francúzsko (12,6 %), Holandsko (6,3 %)

CESTOVNÝ RUCH

  1. 4. miesto v príjmoch z cestovného ruchu na svete (27,5 mld. USD v r. 2000)

Hlavné oblasti CR:

  1. Ligúrske a Tyrrhenské more (San Remo, Janov, Elba, Neapol, Vezuv, Pompeje)
  2. Jadranské more (Benátky, Ravena, Rimini, San Marino)
  3. Alpy (Lago di Maggiore, Lago di Como, Bolzano, Cortina d´Ampezzo)
  4. ostrovy v Stredozemnom mori – Sicília, Sardínia, Liparské ostrovy

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Základné údaje

  1. rozloha 49 036 km2
  2. počet obyvateľov: 5 391 000
  3. hlavné mesto: BA
  4. ostatné mestá: Košice – 234 500 obyv., Prešov – 91 650, Žilina 85 400, Nitra 84 800, Banská Bystrica
  5. hranice: Maďarsko  654 km, Poľsko 541 km, ČR 251 km, Rakúsko 107 km, Ukrajina 98 km
  6. HDP na obyvateľa: 13 300 USD (2005)

História

  1. Samova ríša – r. 623 – 658
  2. Veľkomoravská ríša – r. 833 – 967
  3. takmer 1000 rokov súčasť Rakúsko – Uhorska
  4. 28. 10. 1918 – vznik ČSR
  5. 14. 3 . 1939 – vznik Slovenského štátu
  6. po 2. svetovej vojne vznik ČSSR
  7. 17. 11. 1989 pád komunizmu
  8. 1.1. 1993 vznik SR

FC charakteristika

  1. reliéf: nížiny: Podunajská, Východoslovenská, Záhorská, pohoria: Tatry, Nízke Tatry, Slovenské Rudohorie,
  2. rieky: Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Hornád, Tisa, Bodrog
  3. podnebie: mierne, kontinentálne – Štúrovo – 10,2 °C, Lomnický štít -3,9 °C, zrážky – 762 mm

Obyvateľstvo

  1. veková štruktúra: predproduktívne 16,1 %, produktívne 64,2 %, poproduktívne 19,7 %
  2. stredná dĺžka života: muži – 70 rokov, ženy – 78 rokov
  3. národnostná štruktúra: SR 85,8 % % maďarská 9,7 , rómska 1,7 %, rusínska 0,4 %
  4. náboženská štruktúra: rímskokatolícke – 68,9 %, evanjelické 6,9 %, gréckokatolícke 2 %
  5. ekonomická štruktúra: poľnohospodárstvo 6 %, priemysel 24%, služby 70 %
  6. prirodzený prírastok 0,1 %

HOSPODÁRSTVO

Ťažobný priemysel

  1. Nafta a. s. Gbely – ťažba ropy a plynu
  2. Hornonitrianske bane, a. s. Prievidza – ťažba hnedého uhlia a lignitu
  3. slovenské magnezitové závody, a. s. – Jelšava – magnezit
  4. Alas Slovakia, s. r. o. Bratislava – ťažba štrkopieskov a kameňa od BA po Žilinu – rakúsky kapitál (314 z.)
  5. Eurovia – Kameňolomy, s. r. o., Košice – ťažba kameňa – od KE po ZA
  6. Solivary, a. s. Prešov – zanikla
  7. Baňa Dolina, a. s. Veľký Krtíš – ťažba hnedého uhlia 215 z.
  8. Siderit Nižná Slaná – ťažba železnej rudy  zastavená
  9. ťažba zlata v Kremnici
  10. urán KE

Energetika

  1. jadrové elektrárne – Jaslovské Bohunice a Mochovce
  2. tepelné elektrárne – Zemianske Kostoľany, Vojany
  3. vodné elektrárne
  4. vážska kaskáda – Tvrdošín, Čierny Váh, Liptovská Mara, Bešeňová, Krpeľany, Sučany, Lipovec, Žilina, Hričov, Mikšová, Považská Bystrica, Nosice, ladce, Ilava, Dubnica, Trenčín, Kostolná, Nové Mesto nad Váhom, Horná Streda, Madunice, Kráľova
  5. Dunaj – Gabčíkovo, Čunovo
  6. Hnilec, - Dobšiná, Rakovec, Švedlár
  7. Hornád – Ružín
  8. Ondava – Domaša
  9. 68 % energie sa vyrobí v jadrových elektrárňach, 17 % v tepelných a 15 % vo vodných

Strojársky priemysel

  1. dominuje automobilový priemysel a naň nadväzuje sieť subdodávateľov
  2. od r. 1991 Volkswagen od r. 2008 začali vyrábať v PSA Peugeot Citroen v Trnave a KIA Motors v Žiline

dopravné strojárstvo

  1. Volswagen Slovakia, a. s. BA – ročne sa vyrobí okolo 220 – 350 tis. automobilov, asi 10 000 – zamestnancov, AUDI, Q7, Touareg, Polo, Porsche Cayenne
  2. PSA Peugeot Citroen Trnava – okolo 3300 zamestnancov, minulý rok vyrobili 51 000 áut ( plán 300 000 ročne) – Peugeot 207
  3. KIA Motors Slovakia, s. r. o. Žilina – v súčasnosti asi 2400 plán, asi 3000 zamestnancov a asi 300 000 automobilov ročne, modely KiA Ceed a pripravuje sa KIA Sportage
  4. Tatravagónka, a. s. Poprad 1600 z
  5. ZOŠ Trnava 1100 zamestnancov Zvolen a Vrútky
  6. Slovenské lodenice Komárno, a. s. 900 z

výroba ložísk

  1. INA Skalica, s. r. o. – Skalica 2764 z, INA Kysuce, a. s., Kysucké Nové mesto 2545 z. – dcérske spoločnosti nemeckej firmy Schaeffler INA
  2. PSL, a. s. Považská Bystrica – nemecká skupina ThyssenKrupp 700 z
  3. Kinex, a. s., Bytča 1385 z
  4. KLF – ZVL, a. s. Kysucké Nové Mesto
  5. Glacier Tribometal Slovakia, a. s. Dolný Kubín

výroba práčok

  1. Whirpool Slovakia, a. s. Bratislava – závody v PP – ročne okolo 2,2 mil. práčok 1300 z
  2. Tatramat, a. s. PP
  3. Tatramat – ohrievače vody, a. s. PP

výroba zbraní

  1. Vojenský opravárenský podnik, š.p. Trenčín
  2. - ZVS holding, a. s. Považská Bystrica

 

Elektrotechnický priemysel

  1. Samsung Electronics SVK, s. r. o. Galanta – výroba laserových tlačiarní, satelitných súprav, plazmových televízorov, LCD televízorov, DVD prehrávačov 200 z
  2. SONY SVK s. r. o., Trnava – 1300 z, LCD a plazmové telky (nový závod v Nitre asi 3800 pracovníkov) – prichádza aj japonský subdodávateľ Ryoka 300 z
  3. Panasonic Electronic Devices SVK, s. r. o. – Trstená – automobilové reproduktory 1121 z
  4. Panasonic AVC Networks SVK, s. r. o. Krompachy, DVD rekordéry 1100 z
  5. Leoni Autokabel SVK, s. r. o. Trenčín – Káblové zväzky 3693 z
  6. Delphi Slovensko, s. r. o. Senica – káblové zväzky 2000 z
  7. On Semicenductor SVK, a. s. Piešťany – výroba integrovaných obvodov 583 z

Chemický a farmaceutický priemysel

  1. Slovnaft, a. s. BA – rafinéria ropy 3795 z
  2. Duslo a. s. Šaľa – výroba hnojív 2605 z
  3. NCHZ Nováky, a. s. – výroba PVC 1542 z
  4. Istrochem, a. s. BA – gumárenské chemikálie, priemyselné trhaviny
  5. Matador, a. s. Púchov – výroba pneumatík 4700 z
  6. Matador Continental, s. r. o Púchov – 1100 zamestnancov – nemecký kapitál, pneumatiky na nákladné autá
  7. Conti Tech Vibration Control SVK, s. r. o., Dolné Vestenice 438 z
  8. SaarGummi SVK, s. r. o. Dolné Vestenice 657 z
  9. Chemosvit Fibrochem, a. s. Svit – výroba polypropylénových vlákien – fólie
  10. Terichem, a. s. Svit – elektrofólie pre kondenzátory 178 z
  11. Quinn Plastics SVK, s. r. o. ZA – výroba plexiskla
  12. Nylstar Slovakia, a. s. Humenné – syntetické vlákna
  13. Chemko a. s. Strážske – organická chémia, hnojivá

Hutníctvo

  1. US Steel s. r. o. KE – výroba ocele, plechov
  2. Slovalco, a. s., Žiar nad Hronom
  3. Železiarne Podbrezová, a. s. – oceľové rúry, rúrové polotovary
  4. OFZ, a. s. Istebné – ferozliatiny
  5. Kovostroj, s. r. o. Dobšiná
  6. Strip, a. s. KE
  7. Prakovská oceliarska spoločnosť, s. r. o. Prakovce
  8. Schule Slovakia, s. r. o. Poprad

Drevospracujúci a papierenský priemysel

  1. Sweewood SVK, S. r. o. Trnava – švédsky kapitál – dcéra IKEA – závody v Malackách, Trnave a Závažnej Porube
  2. UND Mobler Krupina – čalúnený nábytok – dánsky investor
  3. Decodom, s. r. o. Topoľčany
  4. W.K. team – fabriky v Blatnici, Topoľčanoch, Prividzi
  5. Kronospan SK, s. r. o., Prešov – rakúsky investor – drevotrieskové a drevovláknité dosky – Prešov a Zvolen
  6. Rettenmeter – nemecký investor – píly v Liptovskom Hrádku a Polomke
  7. P.F.A Lozorno – nábytkárske polotovary zo smreka – luxemburský
  8. Amico drevo Oravský Podzámok – nábytkárske polotovary zo smreka
  9. Smrečina Hofatex – mäkké drevovláknité dosky
  10. Bučina Zvolen – tvrdé listnaté drevo
  11. Mondi Business Paper SCP a. s. RK – celulóza a papier, juhoafrický investor
  12. Smurfit Kappa, a. s. Štúrovo – celuloza a drevo – Írsko – holandský kapitál
  13. smurfit Kappa Obaly, a. s. Štúrovo – kartónové obaly
  14. Bukocel a. s. Hencovce – celulóza
  15. Duropack Turpak obaly, a. s. Martin – výroba obalov
  16. Grafobal, a. s. Skalica – hladké lepenkové obaly
  17. Tento a. s. ZA  hygienický papier – fínsky investor
  18. SHP a. s. Harmanec – hygienický papier
  19. SHP a. s. Slavošovce – hygienický papier
  20. SCA Hygiene Products, s. r. o. Gemerská Hôrka – dámske hygienické potreby

Textilný a odevný priemysel

  1. situácia v odvetví textilného priemyslu už dlhodobo nie je príliš priaznivá, hlavne v dôsledku dovozu čínskeho textilu, mierne lepšia situácia v odevnom priemysle
  2. jedným z východísk je taktiež orientácia na automobilový priemsel

Poľnohospodárske výrobné oblasti

kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť

  1. nížiny do 200 m. n m.
  2. černozeme
  3. kukurica, pšenica, iné
  4. podunajská, východoslovenská nížina

repárska poľnohospodárska výrobná oblasť

  1. rovinné pahorkatinné časti nížin od 200  - 300 m. n. m
  2. hnedozeme
  3. záhorská nížina, košická kotlina
  4. ???

zemiakarská poľnohospodárska výrobná oblasť

  1. stredné vrchoviny 400 – 500 m n m
  2. zemiaky, raž, ovos, kukurica na siláž
  3. extenzívny chov – hovädzí dobytok
  4. Orava, Kysuce, podtatranská, hornádska, Nízke Beskydy

zemiakarsko-ovsená poľnohospodárska výrobná oblasť

  1. 500 – 600 m n m
  2. zemiaky, krmoviny, menej náročné obilniny – ovos
  3. nízke podhorské oblasti, vysoko položené kotliny

horská poľnohospodárska výrobná oblasť

  1. nad 600 m n m
  2. podhorské a horské regióny
  3. lúky a pasienky
  4. obilniny krmoviny zemiaky