zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Finančné právo

 

Finančné právo - súhrn (fp_i.-suhrn.doc)

Finančné právo

 

 

Verejné financie

 

Pojem financie – vychádza z pohybu finančnej masy, ktorá predstavuje určitý objem peňažných prostriedkov, nachádzajúcich sa v ekonomike štátu, v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme, v našej mene alebo inej mene.

 

Peňažná masa – podoba rôznych peňažných fondov.

Na úrovni štátu = štátny rozpočet. V oblasti bankovníctva = úverový fond.

Peňažná masa sa pohybuje dynamicky medzi jednotlivými subjektmi, prostredníctvom peňažných operácií.

Na úrovni štátu – fiškálne. Na úrovni bánk – kreditné operácie.

Celá činnosť peňažnej masy predstavuje finančnú činnosť = objektívna stránka financií.

 

Financie – sústava peňažných operácií, prostredníctvom, ktorých nastáva zmena peňažnej masy v jednotlivých ekonomických subjektoch.

 

Subjektívna stránka financií – tvorí ju:

1, finančné orgány – prostredníctvom nich je realizovaná finančná problematika štátu s využitím finančných nástrojov. Orgány – ministerstvo financií, Národná banka Slovenska.

2, finančná veda – skúma zákonitosti vzniku, rozvoja a pôsobenia finančných vzťahov.

3, finančné právo – je súhrnom finančno- právnych noriem, upravujúcich vzťahy vznikajúce pri tvorbe , rozdeľovaní  a užívaní peňažnej masy.

4, finančná politika štátu – predstavuje cieľavedomú činnosť finančných orgánov a je právne regulovaná normami finančného práva.

 

Členenie financií :

1, súkromné financie – peniaze komerčných bánk, poisťovňa, obchodných spoločností, podnikateľských subjektov alebo obyvateľov.

 

Súkromné financie – realizujú sa vo dvoch hľadiskách :

A, vo vnútri – ich vlastné finančné hospodárenie

B, navonok – povinnosti smerom k štátu, obciam alebo VÚC, napr. daňová povinnosť.

 

2, verejné financie – delia sa na :

A, štátne ( štátny rozpočet, štátne účelové fondy, iné verejné fondy a financie štátnych podnikov),

B, samosprávne ( rozpočet obce a VÚC)

 

A, Štátny rozpočet – predstavuje centralizovaný peňažný fond, ktorého rozdeľovanie funguje na princípe nenávratnosti.

Príjmy tvoria – dane, poplatky, clá.

Výdavky – slúžia na finančné krytie štátnych potrieb. Patrí sem – armáda, bezpečnosť, ministerstvo, štátna správa, sociálny charakter.

 

Štátne účelové fondy1, štátny fond rozvoja bývania

                                     2, jadrový fond

 

Iné verejnopeňažné fondy – správcami sú  verejnopeňažné inštitúcie, zriadené zákonom, ktorý prostredníctvom hospodárenia vyjadruje svoj vzťah k štátu ako aj k iným právnickým a fyzickým osobám, ktorých odvody predstavujú významný zdroj ich príjmov.  

Fond – nemocenského , zdravotného poistenia alebo na podporu v nezamestnanosti.

Fondy kde nie sú povinné odvody – študentský pôžičkový fond.

 

Protidrogový fond – neštátny fond na prevenciu pred drogovou závislosťou ale aj na liečebné účely.

 

Fond ochrany vkladov – obligatórnou povinnosťou tuzemských bánk a zahraničných pobočiek bánk je odvádzať tam % podiel z vkladov fyzických a právnických osôb.

 

Fond národného majetku – hlavnou úlohou je súčinnosť na transformácií majetkových vzťahov v slovenskej ekonomike, tak aby zodpovedali prebiehajúcim spoločensko – politickým zmenám.

 

B, samosprávne - Rozpočet obce a VÚC – vyjadrujú ekonomickú samostatnosť územnej samosprávy ( územná samospráva obce a VÚC), územná samospráva si môže zakladať aj vlastné mimorozpočtové peňažné fondy.

 

Funkcie verejných financií :

1, alokačná – určité tovary alebo služby, kt. označovanie ako sociálne nedokáže zabezpečiť samotný trhový mechanizmus a preto je potrebný zásah štátu ( napr. nočné osvetlenie ).

2, distribučná – rozdeľovanie a znovu rozdeľovanie HDP v záujme krytia objektívnych potrieb jednotlivcov ( napr. daňový mechanizmus).

3, stabilizačná – verejné financie sú nástrojom zabezpečenia stabilizácie ekonomiky štátu ( napr. štát uviedol šrotovné ).

4, stimulačná – štát zabezpečuje povzbudzujúce a podporujúce prostredie všetkým subjektom prostredníctvom finančných nástrojov.

Opatrenia – dotačné, úverové, ochranárske.

5, kontrolná funkcia

 

Peňažné a finančné vzťahy – finančné vzťahy nie sú vždy peňažnými ale nie všetky peňažné finančnými.

Finančné  - je tam verejnoprávny prvok.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Finančné právo

 

Finančné právo – samostatné odvetvie právneho poriadku SR a je rozdeľujúcim nástrojom uskutočňovania finančnej politiky štátu.

Ide o verejnoprávne odvetvie. Vždy je tu jeden subjekt nadradený. Je to verejné právo ale v práve finančného trhu dochádza k spojeniu verejného a súkromného práva.

 

Predmet FP – okruh spoločensko – ekonomických a majetkových vzťahov, ktoré majú finančnú povahu a realizujú sa prostredníctvom peňazí. Sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov pri ich rozdeľovaní a používaní. Tieto finančné vzťahy sa prevažne týkajú celej sústavy štátnych a iných verejných peňažných fondov, práv a povinností FO a PO vo vzťahu k nim, pravidiel nakladania s týmito prostriedkami a organizácie a štruktúry finančných orgánov.

 

Pojem FP – je súhrnom právnych noriem, upravujúcich vzťahy vznikajúce pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov, ich rozdeľovanú a požívanú pre potreby štátu , územnej samosprávy alebo iných verejnoprávnych subjektov.

Je veľmi dynamické a nie je kodifikované.

Hlavná úloha – zabezpečuje realizáciu cieľov finančnej politiky štátu prostredníctvom právnych prostriedkov.

 

Funkcie FP :

1, regulatívna – stanovuje okruh práv a povinností jednotlivých subjektov vo vzťahu k štátu a iným verejný peňažným fondom.

2, represívna – ukladanie sankcií za neplnenie alebo porušovanie práv a povinností.

3, stabilizačná – prejavuje sa v normatívnej úprave a v stabilizácií takých spoločensko – ekonomických vzťahov, ktoré sú z hľadiska potrieb spoločnosti nevyhnutné.

 

 

Systém finančného práva – vnútorné členenie finančného práva na zákony FP noriem, ktoré majú určitú obsahovú príbuznosť.

 

Členenie – všeobecná a osobitná časť

 

Všeobecná časť – pojem, predmet, systém, pramene finančného práva, finančno - právne normy, vzťahy, finančné orgány, a finančná kontrola.

Je to súhrn základných poznatkov a základných informácií, ktoré upravujú teoretické východiská finančného práva.

 

Osobitná časť1, rozpočtové právo 2, daňové právo 3, menové právo – je to právna úprava meny euro, je to pôsobnosť európskej centrálnej banky, a menová pôsobnosť národnej banky Slovenska, 4, devízové právo, 5, poplatkové právo 6, právo finančného trhu 7, colné právo

 

Vzťah finančného práva k iným právnym odvetviam :

 

K správnemu právu – finančné orgány majú postavenie orgánov štátnej správy, typický príklad je ministerstvo financií, alebo finančné orgány obcí a VÚC, a preto aby sa zabránilo duplicite sú spoločne upravované normami správneho práva.

Finančné právo upravuje pôsobnosť týchto orgánov len ak ide o špecifickú činnosť.  

 

K správnemu právu v procesnom konaní – vo finančnom práve sa buď postupuje výlučne podľa 1, finančno právnej normy – napr. zákon o správe daní a správnych poplatkov , alebo sa postupuje výlučne podľa 2, správneho poriadku – napr. konanie o porušení cenovej disciplíny alebo finančnej disciplíny, alebo po 3, spojenie finančného a správneho práva – napr. je typický príklad colné konanie.

 

K občianskemu a obchodnému právu – predmet právnej úpravy občianskeho a obchodného práva je zmluvného charakteru ( rovnocennosť postavenia subjektov). Napr. zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere alebo poistná zmluva.

Finančné právo je typické nadradenosťou subjektov, primárne ide o dohľad nad výkonom činnosti na úseku finančného trhu.

 

K ústavnému právu – ústava zakotvuje základné princípy pre každé právne odvetvie.

 

K trestnému právu – sú to 4 a 5 hlava trestného zákona ( trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske ). Napr. úverový podvod, sprenevera, poškodzovanie finančných záujmov európskych spoločenstiev, skrátenie daní a poistného, nezaplatenie dani, falšovanie a pozmeňovanie cenných papierov.

Finančné právo ma svoje sankcie – penále, pokuty, majetkové sankcie ( daňové a exekučné konanie ) alebo iné sankcie, ktoré zabraňujú alebo obmedzujú výkon ďalšej činnosti. Napr. buď zavedenie nútenej správy, v bankách alebo obciach, alebo odobratie bankovej licencie.

V prípade že finančno - právne sankcie nepostačujú a je naplnená skutková podstata trestného činu nastupuje trestné právo.

 

K európskemu právu

 

K medzinárodnému právu – finančný vzťah sa prejavuje uzatvorením medzinárodných zmlúv, typickým príkladom je napr. zákon o zamedzení dvojitého zdanenia, zákon o zabránení daňového úniku, rôzne zmluvy o vzájomnej spolupráci v medzinárodných inštitúciách (medzinárodný menový fond).

 

Pramene finančného práva –

 

Ústava SRčl. 56 o Národnej banke Slovenska – postavenie nezávislej centrálnej banky, dáva je oprávnenie na vydávanie Všeobecne záväzných právnych predpisov. Hlavným orgánom je Banková Rada.

Čl. 57 – colným územím je Slovenská republika.

Čl. 58 – hospodárenie SR je spravované štátnym rozpočtom.

Čl. 59 – dane a poplatky sa delia na štátne a miestne ( bude to na skúške).

Čl. 60 – ustanovuje pôsobnosť NKÚ – vykonáva kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

Čl. 65 - princíp samostatnosti hospodárenia obcí a VÚC.

Čl. 86 – NR SR

Čl. 119 – vláda SR

Čl. 93 – predmetom referenda nemôžu byť odvody ani štátny rozpočet.

 

Zákony – 369/1990 o obecnom zriadení

                523/04 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

                283/04 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

 

Odvodené normatívne právne akty – nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy, opatrenia ministerstva financií, opatrenia vydáva ich aj NB Slovenska.

Plné  znenie výnosov a opatrení ministerstva je vo finančnom spravodajcovi.

Opatrenia – plné znenie vo vestníku NB Slovenska.  

Všeobecné nariadenia obcí a VÚC.

 

FP norma - štruktúra

  1. Hypotéza (dane – príjem je hypotéza), dispozícia ( to čo sa zdaňuje, všetky oprávnenia, aj vymedzenie príjmu ktorý sa zdaňuje, odvádza sa 19% sadzba), sankcia ( v prípade nezaplatenie 19% sankcie, zaplatenie pokuty – sankcionovanie )

 

Členenie FP

 

Kogentné – typické pre FP, je to subjekt nadradenosti.

Delíme ich na zakazujúce – hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, zaväzujúce – daňové, colné, poplatkové povinnosti.

 

Dispozitívne – sú to také právne normy, že subjekty si v rámci určitých zákonom stanovených limitov určujú obsah práv a povinností. Napr. daň za psa – obec si to sama vymedzí, môže niekoho od platenia oslobodiť, alebo daň nebude aplikovať.

FP normy sa realizujú prostredníctvom FP aktov. Vyplýva to z činnosti finančných orgánov v praxi.

 

FP akty

 

Normatívne – všetky vykonávacie predpisy pre neurčitý počet subjektov, upravujú určitý druh vzťahov.

 

Individuálne – delia sa na – konštitutívne, deklaratórne.

 

Konštitutívne – akt sa ním zakladá, mení, alebo ruší.

Deklaratórne – vyhlasuje existenciu alebo neexistenciu vzťahov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozpočtové právo

 

Viacročný rozpočet – je to rozpočet príjmov a výdavkov na 3 alebo viac rokov ( rozpočet verejnej správy, u nás na 3 roky).

 

Štrukturálne fondy – sú to nástroje štrukturálnej politiky EÚ, patrí sem Európsky sociálny fond, fond regionálneho rozvoja, európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond.

 

Štátny dlh – suma nesplatených záväzkov vlády, a rovná sa aj deficitu štátneho rozpočtu, miestnych fondov, štátnych podnikov, štátnych fondov.

 

Záverečný účet – je to záverečný účet rozpočtového procesu, ktorým sa uzatvára rozpočtové obdobie.

 

Deficit – je prebytok rozpočtových výdavkov nad rozpočtovými príjmami.

 

Rozpočtová kontrola – vykonáva ju primárne ministerstvo financií, v konkrétnych oblastiach NKÚ, správy finančnej kontroly, agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, štátna pokladnica.

Na úseku územnej samosprávy vykonáva kontrolu obecné zastupiteľstvo a hlavne kontrolór.

 

Rozpočtová sústava – súhrn všetkých rozpočtov v konkrétnom štáte. V rámci sústavy sú vzťahy medzi rozpočtami. Súhrn orgánov a inštitúcií, ktoré sa starajú o verejné zdroje a subjekty, ktoré kontrolujú rozpočet.

  1. Rozpočtová sústava z najširšieho hľadiska

a, nadnárodný rozpočet (rozpočet EÚ).

b, ústredný rozpočet – najvyšší rozpočet konkrétneho štátu, vyplýva zo štáto - právneho usporiadania.

c, miestne rozpočty – u nás sú to rozpočty VÚC a obcí.

d, mimorozpočtové fondy – zriaďované ako štátne účelové fondy, fondy zdravotného poistenia,  sociálneho zabezpečenia, fondy zriadené územnou samosprávou, rozpočty verejných podnikov a neziskových organizácií.

 

Štruktúra rozpočtovej sústavy SR na základe zákona 523/2004 ( zároveň subjekty verejnej správy)

 

1, ústredná správa -  štátny rozpočet, štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne účelové fondy , fond národného majetku, slovenský pozemkový fond, verené vysoké školy a ďalšie subjekty zapísané v štatistickom registri organizácií sektora verenej správy.

2, územná samospráva – rozpočet obce a VÚC. Rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou a VÚC.

3, fondy sociálneho a zdravotného poistenia – sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.

 

Rozpočet verejnej správy – je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky štátu, ktorý sa zostavuje na 3 roky, a rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

Zostavuje sa za štátny rozpočet, plus rozpočty ostatných subjektov verejnej správy.

 

1 rok – je záväzný.

2 roky potom – sú orientačné.

 

Rozpočet verejnej správy - podľa metodiky EÚ obsahuje časovo rozlíšené príjmy a výdavky.

Rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy ako aj k ostatným subjektom, prebytok alebo schodok k rozpočtu verejnej správy.

 

Zásady  (523/2004 )– sú historicky uznané a zákonom stanovené požiadavky, ktoré sa musia dodržiavať v rámci fungovania rozpočtového procesu.

 

  1. Zásada vyrovnanosti – spočíva v zachovaní rovnováhy medzi príjmami a výdavkami

štátneho rozpočtu. Výdavky nesmú byť väčšie ako príjmy.

  1. Zásada jednotnosti – všetky príjmy a výdavky sú rozpočtované v jednom rozpočte. Prostredníctvom jedného platobného a zúčtovacieho centra. Centrum je štátna pokladnica.
  2. Zásada neúčeľovosti príjmov a účelovosti výdavkov  - najčastejšie porušovaná
  3. Zásada včasnosti – rozpočet na nový rozpočtový rok musí byť schválený do konca predchádzajúceho rozpočtového obdobia.
  4. Zásada stanovenia pravidiel – pre obdobie prípadného rozpočtového provizória. Od 1 januára sa postupuje podľa rozpočtu predchádzajúceho roku. Pričom výdavky v každom kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť 1/12 celkových výdavkov, ktoré boli schválené.
  5. Zásada publicity a verejnosti – verejné prerokovanie štátneho rozpočtu, zverejnenie v zbierke zákonov, ministerstvo financií 60 dní po nadobudnutí účinností zákona musí uviesť ( zverejniť) rozpis rozpočtu. Obce a VÚC – 15 dní pred schválením, musí byť vyvesený na obecnej tabuli a webovej stránke.
  6. Zásada efektívnosti a hospodárnosti - § 19
  7. Zásada rozpočtovej klasifikácie – príjmy a výdavky sú jednotne triedené
  8. Zásada účelového použitia rozpočtových prostriedkov – rozpočty musia byť použité v súlade v VZN alebo zákonom.

 

 

Rozpočtová klasifikácia

 

Funkčná, organizačná, ekonomická, druhová.

 

Ekonomická klasifikácia a) príjmy (daňové, nedaňové, granty a transfery, kapitálové príjmy)

                                           b) výdavky (bežné – mzdy, platy, poistné, odmeny. Kapitálové – aktíva, nákup, transféry)

                                           c) finančné operácie (príjmové, výdavkové)

 

Funkčná klasifikáciaa) všeobecné verejné služby, b) obrana, c) verejný poriadok a bezpečnosť, d) ekonomická oblasť, e) ochrana životného prostredia, f) bývanie, občianska vybavenosť, g) zdravotníctvo, h) rekreácia, kultúra, i) náboženstvo, vzdelávanie, j) soc. zabezpečenie

 

 

Rozpočtový proces

 

  1. Rozpočtový proces VEREJNEJ  správy – má 4 etapy : 1.rozpočotvé plánovanie - ktoré

spočíva v zostavovaní a schvaľovaní rozpočtu.

V rámci verejnej správy sa ním rozdeľujú prostriedky pre jednotlivé rozpočtové kapitoly v členení na bežné a kapitálové výdavky.

V rámci tejto etapy sa taktiež navrhuje a schvaľuje štátny rozpočet.

                                                                                               2.rozpočtové plnenie – počas celého rozpočtového obdobia, jeho úlohou je zabezpečiť včasné a správne plnenie rozpočtových príjmov a plynulé financovanie všetkých úloh, pričom musia byť dodržané rozpočtové zásady.

                                                                                           3. rozpočtová kontrola - zasahuje do všetkých rozpočtových etáp a čelní sa na : predbežnú (realizuje sa v 1 etape) jej cieľom je preskúmať reálnosť a správnosť navrhovaného rozpočtu.

                                                                      : bežná alebo operatívna, ktorá je typická pre rozpočtové plnenie (2 etapa).

                                                                      : následná kontrola, realizuje sa z určitým časovým odstupom od plnenia rozpočtových príjmov a výdavkov.

                                                                                           4.finančné vysporiadanie – prichádza k zhodnoteniu výsledkov hospodárenia a spracovaní záverečného účtu.

 

  1. Rozpočtový proces ŠTÁTNEHO rozpočtu – etapa 1.tvorba rozpočtu – zostavovanie prejednávanie a schvaľovanie štátneho rozpočtu.

                                                                                etapa 2.realziácie štátneho rozpočtu.

                                                                                      etapa 3.zostavovanie, prerokovanie a schvaľovanie štátneho záverečného účtu.

 

Etapa 1 – skladá sa z východísk tvorby rozpočtu, analytická činnosť za ktorú zodpovedá MFSR, ktoré musí už vo februári bežného roka pripravovať tieto východiská. V praxi to znamená to, že musí zhodnotiť komplexne celý ekonomický vývoj. Okrem ministerstva, všetky rozpočtové kapitoly musia určiť svoje limity. Komplexne celý návrh štátneho rozpočtu sa predkladá MFSR v júni. V júli a auguste MFSR analyzuje návrhu a požiadavky od ministerstiev. A potom prichádza návrh rozpočtu, kde ministerstvo predkladá komplexný návrh jednotlivým inštitúciám (NKÚ, centrálna banka, a aj ministerstvám). V auguste sa predkladá celý návrh na prerokovanie do vlády, vláda vymedzí nové limity a schvaľuje ich (prerokuje celý rozpočet). Schválenie štátneho rozpočtu, tzn., že v októbri ( do 15 októbra) vláda predkladá NR SR návrh rozpočtu a tá do 31.12 musí rozpočet schváliť.

 

Etapa  3 – garantom pri zostavovaní štátneho účtu je MFSR, návrh účtu predkladá vláda NR SR najneskôr do 6 mesiacov po uplynutí rozpočtového roka. Paragraf 29 – čo musí štátny záverečný účet obsahovať.

 

Rozpočet verejnej správy podľa jednotnej metodiky EÚ -  má obsahovať časovo rozlíšené príjmy a výdavky, rozpočtové vzťahy s verejnou správou aj s ostatnými subjektmi aj schodok alebo prebytok.

 

 

Rozpočtové organizácie

 

Zriaďovateľská listina obsahuje : zriaďovateľa, názov rozpočtovej organizácie, sídli, ičo, formu hospodárenia, dátum ku ktorému sa zriaďuje, doba na ktorú sa zriaďuje, štatutárny orgán, hlavný predmet činnosti, vecné a finančné určenie majetku.

Zriaďuje sa buď zákonom alebo rozhodnutím ( Obce, VÚC, alebo ústredného orgánu štátnej správy).

Rozpočtová organizácia si môže zriaďovať preddavkové organizácie ( vnútorná organizačná štruktúra, daňové riaditeľstvo, daňové úrady).

Môže podnikať ale len vo svojom predmete činnosti a so súhlasom zriaďovateľa.

Štátna rozpočtová a príspevková organizácia potrebuje na svoje zriadenie predchádzajúci súhlas MF SR. Všetky príjmy a výdavky riadi štátna pokladnica.

Rozpočtová organizácia môže prenajímať majetok alebo nesmie to byť lízing ( nesmie sa stať vlastníkom).

Musí poskytovať svoje výkony, služby bezodplatne štátnym príspevkovým a rozpočtovým organizáciám. Ostaným ich poskytuje za „sumu“. Okrem obce a VÚC, oni sa na tom musia dohodnúť.

Zmluvu a poskytovaní služieb ( upratovacie služby, právnické služby, tovarov ) môže byť zazmluvnená len na obdobie 3 mesiacov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Daňové právo

 

Daň za psa – subjektom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom alebo držiteľom psa. Predmetom – pes starší ako 5 mesiacov. Základ  - je počet psov. Sadzbu určuje obec, a tiež je správcom dane.

Fakultatívna náležitosť – povinné oslobodenie od dane – psi umiestnené v útulku, na vedecké účely, psi zo špeciálnym výcvikom, pre zdravotne postihnutých.

Vznik daňovej povinnosti – prvým dňom kedy vlastník nadobudol psa.

 

Daň za užívanie verejného priestranstva – subjektom je FO a PO, ktorá verejne užíva verejné priestranstvo. Predmetom – je osobitné užívanie verejného priestranstva, resp. pozemkov, ktoré sú verejne prístupné a sú vo vlastníctve obce (vianočné trhy, jarmoky, cirkus) , alebo dočasné poskytnutie takéhoto pozemku (subjekty sú kúpia povolenie aby mohli na parkovacom mieste parkovať celý rok). Základ dane – vyrátava sa z výmery v metroch štvorcových. Obec určuje sadzbu a je aj správcom dane. Daňová povinnosť – keď sa začne užívať priestranstvo a zaniká dňom ukončenia.

 

Daň za ubytovanie – subjekty sú dva. Prvý je daňovník, ktorý sa odplatne ubytuje a druhý je platiteľ – prevádzkovateľ zariadenia. Predmetom dane – je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení. Základ – počet prenocovaní. Sadzba – určená obcou v určitej sume na ubytovanie.

 

Daň za predajné automaty – subjektom je FO alebo PO, ktorá prevádzkuje automaty. Predmetom  - predajné automaty, ktoré sú umiestnené na verejne prístupných miestach ( nie automaty na cestovné lístky ). Základ dane – počet predaných automatov. Sadzbu – určuje správa (obec). Sadzba sa platí za rok. Daňová povinnosť – vzniká dňom začatia prevádzkovania predajného automatu a končí keď je ukončené prevádzkovanie.

 

Daň za nevýherné hracie prístroje – subjektom je FO alebo PO, ktorá prístroj prevádzkuje. Predmet – hracie prístroje, ktoré sa prevádzkujú za odplatu, nevydávajú peňažnú výhru a sú na mieste verejne prístupnom (miestnosti kde sú počítačové hry). Základ dane – počet prístrojov. Sadzba – určuje je obec, sadzba sa platí za rok.

 

Daň za vjazd a zotrvanie MV v historickej časti mesta – subjekty dva. Prvý je daňovník (podnikateľ) – držiteľ povolenia na motorové vozidlo a druhý je platiteľ (zamestnanec) – ten kto vozidlo užíva. Predmet – vjazd a zotrvanie v historickej časti mesta. Výnimku tvoria – záchranka, policajti, hasiči. Základ – počet dní vjazdu a zotrvania. Sadzba – dva spôsobmi. Prvý spôsob – za každý deň vjazdu MV. Druhý spôsob – paušálna suma na celé obdobie.

 

Spotrebné dane ( dobrať si to).