Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy synergetiky a globalizácie

Pojem a podstata globalizácie (02_pojem_a_podstata_globalizacie.doc)

P2

Pojem a podstata globalizácie

UČEBNÉ OTÁZKY:

1. Základne pojmy
2. Charakteristika globalizácie

OBSAH PREDNAŠKY:

1/ Základne pojmy

1. Pojem globalizácie

Globalizácia je pokračovanie procesov integrácie a internacionalizácie v ekonomickej, spoločenskej a v ďalších oblastiach ľudskej pôsobnosti až do celosvetového-globálno /mondiálneho rozmeru.

1. Podstata globalizácie

Globalizácia je súhrnným výsledkom pôsobenia megatrendov, ktoré tvoria jej obsahovú náplň. Myslí sa ňou voľný pohyb kapitálu, stále väčšie ovládanie národných ekonomík veľkými korporáciami.

Globalizácia ekonomických procesov – prepojenosť ek. Prostredí, ekonomík a rozvinutosť medzinárodných ek. vzťahov do celosvetového rámca. Celosvetová ek. sieť – ekonomiky sa navzájom prepájajú. G bola už v čase kolónií, v starom Ríme sa združovali mestské štáty.

15. – 19. stor. – priemyselná revolúcia – export má vplyv na G

19. – 20. stor. – Gregoriánsky kalendár – zjednotenie časových a dátumových pásiem sveta

20. stor. – vedecko-technická revolúcia

Po ropných šokoch 1973-5 sa začína používať pojem globalizácia (vo fran. mondializácia).

2/ Charakteristika globalizácie

Globalizáciu charakterizujú dve hlavné zmeny:

● geopolitické zmeny po skončení systému dvoch blokov, ktoré vytvorila studená vojna, kde ekonomickou svetovou veľmocou bolo USA. Ďalšie dve ekonomické mocnosti tvorí Japonsko a Európska únia. Súčasná medzinárodná situácia je oslobodená od prekážok, ktoré boli výsledkom boja medzi ideologickými blokmi

● ďalšie zmeny sú výsledkom technického pokroku najmä v doprave a v oblasti telekomunikačných sieti. Najvýznamnejším symbolom tejto novej situácie je prístup k internetu

1. Globalizácia je proces nezvratný – ani čas a vývoj sa nedá zastaviť

1. Globalizácia je fakt, nie otázka voľby – pokiaľ bude planéta existovať, ak nenastane celosvetová pohroma

1. Obsahová náplň globalizácie

Veľké sociálne, ekonomické, politické, technické zmeny sa formujú pomaly, ale keď sa zjavia istý čas nás ovplyvňujú. Ide o obdobie siedmich, desiatich a v niektorých prípadoch aj viac rokov.

Tieto objektívne, vysoko pravdepodobné faktory svetohospodárskeho vývoja považujeme za dlhodobé rozhodujúce megatrendy.

Rozhodujúce megatrendy upriamujúce pohľad na 1 polovinu 21, storočia:

1. integrácia (regionálna, celosvetová)

2. interpendencia (rastúca vzájomná závislosť)

3. transnacionalita (závažný trend spojený s trendom štátno-národným)

4. vedecko-technický pokrok

5. potreba prispôsobovania sa a súčinnosti

6. hrozby globálnych problémov

1. Medzinárodná ekonomická integrácia /MEI/

je proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných ekonomík a ich postupná transformácia na nové regionálne ekonomické štruktúry, vytváranie novej kvality nielen v súhrne ekonomík. Medzinárodná spolupráca – globálna (funguje podľa záujmov celého sveta), regionálna (EU vytváranie spoločného ekonomického priestoru v regiónoch prostriedkami nástrojov – EU má orgány, normy a riadiace systémy)

Dnes v MEI prevláda regionálna integrácia lebo sa jednoduchšie spolupracuje v rámci regiónov, presadzujú sa vtedy záujmy jednotlivých regiónov a štátov. Takže nie je to globalizácia v pravom slova zmysle. USA aj EU si presadzujú záujmy voči tretím krajinám.

Pôsobia i dezintegračné faktory – poruchy – napr. ropné šoky, vojna v Perzskom zálive. Dôsledky: dopravný priemysel hľadá alternatívy. MEI je dnes zúžená na regionálnu.

2. Medzinárodná ekonomická interpendencia je chápaná ako väčšia či menšia závislosť medzi jeho jednotlivými časťami – národnými ekonomikami (je to dôsledok globalizácie)

Ekonomická aktivita každej krajiny sa prostredníctvom existujúcich ekonomických prepojení s vonkajším svetom sa premieta do postavenia iných ekonomík

Internacionalizácia – príčina,

Interpendencia – dôsledok, prepájanie národných ekonomík, reprodukčných procesov aj v oblasti politiky, sociálnych vecí, vojenskej oblasti.

Ekonomická interpendencia vzniká až na určitom stupni internacionalizácie hospodárskeho života. Z toho vyplýva, že nadviazanie a rozvoj ekonomických vzťahov medzi národnými ekonomikami nemusí mať okamžite za následok vzájomnú ekonomickú závislosť.

3. Transnacionalita nie je novým faktorom. Niektoré jej prvky vznikali na prelome 19. a 20. storočia.

Do medzinárodných ekonomických vzťahov priniesla nové formy:
- vnútrofiremný medzinárodný obchod
- vývoz fungujúceho kapitálu
- medzikorporačné kooperácie

Dala podnet na vznik nových subjektov:
- trancnacionálne korporácie /TNK/
- štátno-súkromné TNK
- bankové TNKCieľom TNK je zisk, nízke náklady, nižšie dane, chcú obmedziť vplyv ostatných, odstrániť zásahy štátu, jeho ekonomickú a politickú suverenitu. Je to prekračovanie štátov, národných hraníc pobočkami. TNK sa považujú za protiváhu štátu na úrovni ekonomickej existencie.

Priniesla nové kvalitatívne vplyvy a závislosti medzi štátmi a ich ekonomikami a medzi firmami - TNK.
Transnacionálne procesy a vzťahy z pohľadu ekonomickej podstaty znamenajú prekračovanie štátno-národných ekonomických hraníc, ale neodpútavajú sa od nich, iba z nich vychádzajú.

Transnacionálne procesy sú špecifickou formou a mohutným motorom internacionalizácie v hospodárskej oblasti. Transnacionalita sa týka vlastníctva, priestoru ek. firme, keď štát kupuje firmy iných štátov, pretože firmy sú riadené zlými manažérmi. Riadenie firiem nezávisí od štátu ale od ľudí, kt. firmy riadia.)

4. Vedecko-technický pokrok /VTP/ sa všeobecne označuje za jeden zo základných faktorov svetového vývoja. Je hybnou silou a nie len podmienkou jeho hospodárskeho rozvoja a jeho internacionalizácie

Vedecko-technický pokrok komunikačne a informačne prepája medzinárodné trhy, urýchľuje operácie na nich. Pre ekonomické rozhodovacie procesy poskytuje množstvo informácií a rozšírenie variantov optimálnych riešení. Celkovo umožňuje zrýchlenie internacionalizácie hospodárskeho života.

Vedecko-technický pokrok vedie k prehĺbeniu interdependencie

VTP má všestranné a historicky dokázateľné dopady:

- priemyselná revolúcia /1770 -1880/

- vedecko-technická revolúcia /20 storočie/

- informačná revolúcia /21. storočie/

Informačná revolúcia

- prispela k rozvoju globalizácie. Vznikla technická infraštruktúra pre chod globálnej ekonomiky.

- prispieva k vytváraniu informačnej spoločnosti, to znamená spoločnosti založenej na vedomostiach

Nové informačné technológie /NIT/

- telekomunikácie

- svetová počítačová sieť

Šírenie NIT – vytvára predpoklady na vytvorenie informačnej spoločnosti, ktorá je založená na vedomostiach.

VTP v ekonomickej oblasti ovplyvnil globalizáciu v troch kľúčových

oblastiach:

1/ obchod s tovarom a kapitálom

2/ riadenie nadnárodných spoločnosti

3/sprostredkovanie informačných, poradenských a finančných služieb

Internet sa zavádza hlavne do škôl, ďalším cieľom je jeho prístupnosť do širokej masy (zlacnenie), využívanie elektronického bankovníctva, urýchľuje vývoj elektronického obchodovania. Je rozdiel v prístupe firiem u nás a v zahraničí. Zahraničné firmy si nedovolia klamať zákazníka. Príčina je v ľudskom myslení.

Ďalej zavedenie siete v oblasti zdravotníctva (elektronické záznamy), využívanie nanotechnológií pre stredné podniky i bežných občanov. VTP v ekonomickej oblasti ovplyvnil globalizáciu v 3 oblastiach:

1. obchod s technológiami a kapitálom

2. riadenie nadnárodných spoločností

3. sprostredkovanie informačných, poradenských a finančných služieb

Nové informačné technológie

1. Telekomunikácie a svetová počítačová sieť – PC sa neustále vylepšujú, cena klesá s nákladmi, podiel duševnej práce sa zvyšuje oproti práci mechanickej, výroba PC je na východe – lacná pracovná sila, je potrebné aby bola kvalifikovaná, know-how, dynamické zmeny a skracuje sa čas prepravy.
2. Model riadenia japonského, amerického a európskeho manažmentu.
3. Služby – nehmotné produkty, nemajú materiálnu podobu, nemateriálne statky, pozícia sektoru služieb dnes – podiel sa zvyšuje, najmä v priemyselne vyspelých krajinách, podiel na tvorbe HDP (1/3 až ½). V rozvojových krajinách sú nízkoproduktové služby, tieňové služby. Opakom je napr. cestovný ruch a bankovníctvo.

Medzinárodná spolupráca a súčinnosť sa realizuje:

1. bilaterálnymi/multilaterálnymi rokovaniami, dohodou, konvenciami, konferenciami

WTO, MMF, OSN – najvýznamnejší organizátori, CEFTA, NAFTA

5. Potreba prispôsobovania sa a súčinnosti

Ekonomiky a firmy ktoré sa nedokážu včas aktívne a úspešne prispôsobovať, sú odsúdené na zaostávanie, k strate trhov alebo postavenia na nich

Súčinnosť štátov je nevyhnutná z týchto dôvodov:

- predchádzanie, alebo odstraňovanie porúch a kríz vo svetovej ekonomike

- predchádzanie, alebo riešenie kríz v medzinárodnej politickej oblasti

- predchádzanie, alebo riešenie globálnych ekologických problémov

- boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia

- boj proti nelegálnemu obchodu a medzinárodnej kriminalite

Medzinárodná spolupráca a súčinnosť sa realizuje prostredníctvom

- bilaterálnych rokovaní, multilaterálnych rokovaní, konferencií, dohôd, konvencií

6. Hrozby globálnych problémov

Medzi najzávažnejšie ekonomické globálne problémy 21, storočia patria:

- problém bohatstva a biedy vo svete / priepasť medzi bohatými a chudobnými sa stále zväčšuje/

- možné sociálne a politické problémy

- rozvoj obchodu, jeho rovnováha a spôsoby akým sa dosahuje  /USA a EÚ si zachovali ochranné bariéry pre subvencované poľnohospodárstvo/

- pád medzinárodného menového systému alebo jeho narušenie by mohol vyvolať svetovú hospodársku krízu

Ostatné globálne problémy majú buď ekonomický pôvod alebo sú tak či onak spojené s ekonomickými faktormi

- environmentálne problémy

- populačná explózia spôsobená sociálno-ekonomickými faktormi /hospodárska zaostalosť krajín/

- celková vzdelanostná degenerácia ľudstva

- celosvetový problém nezamestnanosti

- vyostrenie a rozšírenie vnútorných etnických a náboženských konfliktov

- výživa a zdravotný stav obyvateľstva

- nekontrolovaný vedecko-technický pokrok a hrozba zneužitia

- medzinárodné politické a vojenské konflikty / boj o sféry vplyvu a o surovinové zdroje

Globalizácia – forma – znamená procesy prostredníctvom kt. sa zväzujú národné štáty a ich suverenita.

Parametre uskutočňovania globalizácie – podľa hraníc (EU) + podľa rozsahu (OSN, internet)

1. rozpínavosť v priestore
2. stabilita v čase
3. (sociálna) hustota nadnárodných sieťových systémov, spojené prúdom

Globalita – obsah – znamená celok soc. Vzťahov, kt. nie sú integrované do národnoštátnej politiky, ani prostredníctvom nej definované.