Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy synergetiky a globalizácie

Klady a zápory globalizácie (03_klady_a_zapory_globalizacie.doc)

P3

Klady a zápory globalizácie

UČEBNÉ  OTÁZKY:

1.         Pojmy globalita a globalizmus

2.         Formy prejavu globalizácie

3.         Pozitíva – prínosy globalizácie

4.         Rizika globalizácie a jej kritika

OBSAH  PREDNAŠKY:

1/ Pojmy globalita a globalizmus

Globalizácia /forma/ – znamená procesy prostredníctvom ktorých sa zväzujú  národné štáty a ich suverenita. Globalizácia je nezvratný proces. G sa nedá revidovať, dá sa meniť a upravovať.

Kde sa niečo končí, tam niečo začína.

Parametre uskutočňovanej globalizácie:        - podľa  hraníc (EU) - podľa rozsahu (internet, pásmo voľného obchodu)

1. rozpínavosť v priestore

2. stabilita v čase

3./sociálna/ hustota nadnárodných sieťových systémov, spojení a prúdov obrazov        

Globalita  /obsah/ - znamená celok sociálnych vzťahov, ktoré nie sú integrované do národnoštátnej politiky ani prostredníctvom nej definované - s érou globality sa neohlasuje koniec politiky , ale nový začiatok. Sú nimi ekonomické, kultúrne a spoločenské ciele. Čas nemožno zastaviť.

Globalita je neevidovateľná kvôli:

1. geografickej rozpínavosti medzinárodných spoločností (TNK-TESCO) a narastajúca integračná hustota medzinárodného obchodu (rast ekonomických skupín). Globálna sieť finančných trhov a nárast moci nadnárodných korporácií.

2. permanentná informačno-technologická a komunikačno-technologická revolúcia (mobil, kódové označenie tovarov)

3. univerzálne presadzované nároky, ľudské práva, princíp demokracie

4. prúdy obrazov globálneho kultúrneho priemyslu (olympiády, oscary, majstrovstvá sveta)

5. postmedzinárodná polycentrická svetov politika – OSN, MVO, TNK

OSN – dobrovoľné združenie krajín, výhodné pre členov

MVO – mimovládne organizácie, Greenpeace

TNK – prenikanie na trhy a likvidácia konkurencie (Tesco), majú svoje kódexy (dohody na sférach vplyvu). V SR ešte nie.

6. otázky globálnej chudoby

7. globálne ničenie ŽP

8. transkultúrne konflikty.

Globalizmus - je neoliberálna ideológia svetovej trhovej nadvlády. Myšlienka – trh má ovládnuť svet – ideológia, že záujmy trhu sú nadradené nad všetko ostatné, nad ŽP. Jednou z požiadaviek je uniformita (módy, tovaru – čo prináša vysoké zisky). Všetko podriadiť trhu.

Omyly globalizmu

1. metafyzika svetového trhu – firmy sa snažia podriadiť všetko zisku

2. voľný svetový obchod – to však nie je pravda

3. v súčasnosti ide o internacionalizáciu, nie o globalizáciu

4. dramaturgia rizika – vtáčia chrípka má cieľ zvýšiť peniaze na výskum

5. bezpolitickosť ako revolúcia (polit. hnutia sa boja globalizácie, nadnárodných spoločností, monopolov, kt. sa snažia o to, aby v programoch jednotlivých strán nebol boj proti G)

6. mýtus linearity (že všade by to malo byť rovnaké) – nie je pravda

7. kritika katastrofálneho myslenia

8. čierny protekcionizmus – preferuje tvrdý národný štát, kt. súhlasí s globálnou politikou, ekonomikou – hrozba nacionalizmu, fašizmu, ...-izmov

9. červený protekcionizmus – vzkriesenie socialistického štátu – všetko zadarmo, no nie je žiadna sloboda

10. zelený protekcionizmus – návrat k prírode

Politické riešenia globality a globalizácie

1. medzinárodná spolupráca – EU, OSN

2. nadnárodný štát – exkluzívna spolupráca – súštátie (EU)

3. podiel na kapitáli (zamestnanci dostávajú podiel na zisku – dividendy)

4. nová orientácia vzdelávacej politiky (viac študovať, viac všeobecných vedomostí ale i špecifikácie)

5. TNK a demokracia – TNK nemôže podriadiť všetko ziskom, ale aj záujmom spoločnosti a jednotlivcov – kódex TNK

6. občiansko-spoločenské angažovanie – čas aj na mimopracovné aktivity

7. nové kultúrne, ekonomické, politické ciele – v popredí bude ľudskosť, nie ekonomickosť

8. experimentálne kultúry

9. verejní podnikatelia, samozamestnávatelia

10. spoločenská zmluva proti exkluzivite (aby boli všetky štáty rovné)

2/ Formy prejavu globalizácie

Pri posudzovaní účinkov globalizácie treba vychádzať z týchto skutočností:

1. Dochádza k relatívnej erózií konvenčných a tradičných síl, najmä štátu a medzištátnych síl

- zástancovia oslabovania štátu a tvrdenia, že národná úroveň je vecou minulosti, argumentujú:

●  gigantické firmy a kapitál sa voľne pohybujú p celom svete

● konkurencieschopnosť domácich firiem nie je totožná s konkurencieschopnosťou národov

2. Zvyšuje sa sila sieti ako protiváhy najmä globálnych podnikov a finančných trhov

3. Vznikajú nové subjekty, ktoré pristupujú k formovaniu sieti a nemajú záujem zapojiť sa do boja s existujúcimi silami, pokiaľ ide o vytvorenie nových oblasti legitimity

3/ Pozitíva – prínosy globalizácie

Za hnacie sily globalizácie môžeme považovať:

       - technologický pokrok

       - liberalizácia medzinárodných kapitálových tokov

       - liberalizácia tovarových tokov

Liberalizácia spôsobuje, že svetový obchod  mimoriadne rastie a tieto pozitívne tendencie sa prejavujú nasledovne:

     ● internacionalizácia podnikania – prístup k trhom

     ● rast konkurencie

     ● informačné technológie, ktoré umožňujú šetriť náklady a čas

Významným nástrojom procesov liberalizácie a globalizácie  je Svetová obchodná organizácia /WTO/

Kľúčovú úlohu pri rozvoji globalizačných procesov majú medzinárodné menové a finančné inštitúcie /MMF, SB/

Pozitíva - prínosy globalizácie

● Globalizácia nesporne vytvára predpoklady efektívneho rozvoja a riešenia globálnych problémov bezpečnosti, zdravia, bývania, produktivity, ekologických problémov, ktoré jednotlivé štáty ani ich zoskupenia nie sú v stave riešiť.

● Globalizácia redukuje chudobu. Chudoba v rozvojových krajinách stabilne narastala v období od roku 1820 do 1980, avšak v posledných dvoch dekádach dvadsiateho storočia sa postupne znižovala vďaka globalizácii

● Globalizácia pomáha dosahovať vyšší ekonomický rast, avšak mnohé krajiny sú z procesu globalizácie vynechané. a pre mnohé rozvojové štáty je zložitý prístup na svetové trhy a nie všetky štáty môžu a budú môcť čerpať výhody globalizácie.

4/ Rizika globalizácie a jej kritika

Kľúčovým problémom, pripisovaným na vrub globalizácie, je nerovnosť príležitosti participovať na priebehu a efektoch tohto procesu pre všetkých .  

Negatívne stránky globalizačného procesu  

globalizácia spôsobuje:

● novú masovú nezamestnanosť,

● marginalizuje vplyv odborových organizácií a tým znižovanie miezd

● ignoruje otázky späté s pôdou, tým zvyšuje nezamestnanosť na vidieku  

● brzdí agrárne reformy v rozvojových štátoch.

Globalizácia ekonomiky umožňuje globalizáciu moci do tej miery, že si nárokuje utváranie nového svetového poriadku podľa potrieb a predstáv úzkej, rozhodujúcej skupiny v rámci neveľkého počtu veľmocí, či dominantnej superveľmoci, ktorá sa pokladá za prirodzeného lídra svetového spoločenstva.                      

Na tieto negatívne stránky globalizácie, pri pozoruhodnej analýze jednotlivých etáp tohto procesu, poukazuje vo svojej práci M. Šikula

● upozorňuje na obrovské rozmery deformačného vplyvu špekulačných a „kasínových“ transakcií na reálne ekonomické procesy, napr.

- pri podhodnocovaní prírodných zdrojov

- pri podhodnocovaní ekologických nákladov

- pri oceňovaní konkurenčnej spôsobilosti štátov, čo umelo zvýhodňuje silnejšie ekonomiky.

Hlasy proti globalizácii nie sú javom náhodným ani marginálnym. Nie sú to iba náhodné vystúpenia jednotlivcov či ojedinelých skupín v ostatných rokoch. Skupina osobností z USA a ďalších štátov už v decembri 1993 vytvorila známu medzinárodnú mimovládnu organizáciu Global Policy Forum (GPF)

Kritikov globalizácie delíme do troch prúdov:

- Konzervatívna kritika

- Ľavicová kritika

- Environmentálna kritika