Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Manažérske účtovníctvo

ťahák (manu_faq.doc)

1.. Podstata účtovníctva

Existencia : - vlastníkov

- výmenných vzťahov

- peňazí

- úveru

Ú vzniklo v prostredí s určitým stupňom hospodárskeho vývoja, jeho predmet a metóda

zisťovania informácií sa vzťahujú k presne vymedzenému hospodárskemu celku činnosti.

Ú prispieva k rozvoju hospodárskeho subjektu tým, že :

- umožňuje poskytuje prehľad o finančnej situácii (zisťuje mieru zhodnotenia vstupov

vo vzťahu k výstupom)

- pomáha pri ochrane majetku,

- poskytuje informácie pre rozhodovanie.

Ú je predovšetkým podnikovou disciplínou a je tak nástrojom riadenia podniku.

Nastroje riadenia:Pre pochopenie podstaty, vnútornej štruktúry a funkcií účtovníctva má zásadný význam

chápanie riadenia podniku, ktorý je subjektom :

- ekonomickým

- sociálnym,

- finančným a účtovným.

Podnik - samostatná ekonomická jednotka : tvorba materiálnych a duchovných statkov,

poskytovanie služieb,

Podnik – sociálna jednotka : poskytuje pracovné príležitosti,

zabezpečuje primeranú sociálnu starostlivosť,

Pre plnenie týchto funkcií podnik musí stanoviť : - ciele

- prostriedky (hmotné i ľudské)

- informácie na dosiahnutie cieľa.

Úloha účtovníctva v riadení podniku

Riadenie podniku : proces, ktorý má fázy : a) rozhodovanie

b) realizácia rozhodnutia

c) kontrola.

Cieľ účtovníctva : podávať, prostriedkami účtovníctva verný a pravdivý obraz

o majetkovej, výnosovej a finančnej situácii podniku.

Predmetom účtovníctva je :

 majetok

 záväzky

 vlastné imanie (rozdiel majetku a záväzkov)

 náklady, príp. výdavky

 výnosy, príp. príjmy

 hospodársky výsledok, príp. výsledok hospodárenia.

Skutočnosti, ktoré tvoria predmet účtovníctva musia byť zobrazené (zúčtované a vykázané)

v tom období, v ktorom vecne a časovo súvisia, t.j. v účtovnom období.

2. Funkcie účtovníctva

Účtovníctvo hodnotovo zobrazuje podnikovú štruktúru a procesy pre potreby

používateľov účtovných informácií. Plní tak viacero funkcií :

1. DOKUMENTAČNÁ FUNKCIA- je plnená tak, že údaje účtovníctva ukazujú (dokumentujú)

dianie v podniku v súčasnosti a čo sa bude diať v budúcnosti, tak vnútri podniku, ako

aj vo vzťahu k jeho okoliu.

2. INFORMAČNÁ FUNKCIA - predstavuje zaznamenávanie a poskytovanie účtovných

informácií, ktoré umožňuje ich používateľom prijímať správne ekonomické

rozhodnutia. Účtovníctvo zaznamenáva sústavne hospodárske operácie, z ktorých

vyplývajú ekonomické dôsledky, a tým je daná jeho nezastupiteľná funkcia.

Informačné požiadavky používateľov možno rozdeliť na :

 všeobecné, základné používané všetkými

 špeciálne, ktoré uplatňujú iba niektoré skupiny používateľov

3. KONTROLNÁ FUNKCIA - – poskytované informácie slúžia na kontrolu, či podnik dosiahol

vopred stanovené ciele (plánované, resp. rozpočtované veličiny). Pri zmenách, resp.

odchýlkach vedenie prijíma korekčné rozhodnutia

4. ZÁKLADŇA PRE ROZHODOVANIE - Zisťuje, meria a hodnotí mieru zhodnotenia prostriedkov vkladaných vstupov do výrobnej, obchodnej a i. činnosti, t.j. meria výnosnosť či rentabilitu (zisk/vložené

prostriedky) a hospodárnosť (účinnosť alebo úspornosť)

3. Účtovný informačný systém

Na účtovné informácie zo strany používateľov sú kladené rozdielne požiadavky.

Také požiadavky môže zabezpečiť účtovníctvo len ako štruktúrovaný systém, ktorý je

tvorený prvkami

ŠTRUKTÚRA ÚČTOVNÉHO INFORMAČNÉMU SYSTÉMU

(základné prvky účtovného informačného systému )

 FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO (má právne stanovený obsah a formu)

 Účtovná závierka

 Bežné účtovníctvo (účtovné zápisy)

 MANAŽÉRSKE ÚČTOVNÍCTVO (nemá právne stanovený obsah a formu)

 Údaje plánov a rozpočtov

 Nákladové účtovníctvo a kalkulácie

4.Vztah -  Finančné účtovníctvo a Manazerske uct.

Finančné účtovníctvo poskytuje ucelený súbor hodnotových informácií o majetku, vlastnom

imaní, nákladoch, výnosoch s cieľom zistiť hospodársky výsledok podniku.

Výsledkom finančného účtovníctva je zostavenie účtovnej závierky.

Vo finančnom účtovníctve sa musí dodržiavať zásady a účtovania platná pre podvojné

účtovníctvo.

Rozdiely medzi finančným a manažérskym účtovníctvom

1. F Ú :

- poskytuje informácie vonkajším subjektom o podniku finančnom stave podniku

- neobsahuje plánové informácie

- je zamerané na minulosť, na skutočne dosiahnuté výsledky

- má predpísaný obsah a formu vykazovania.

M Ú :

- poskytuje informácie pre riadiacich pracovníkov

- informácie nemajú určený rozsah, obsah, periodicitu a formu

- existujú rôzne varianty manažérske účtovníctva

2. M Ú – tu netreba dodržiavať všeobecne uznávané účtovné zásady pri zisťovaní,

oceňovaní a zaznamenávaní príslušných javov tak, ako je to vo FÚ.

3. M Ú – nie je predpísaný podvojný zápis, nie je uplatnená systémovosť zápisov

- využívajú sa aj naturálne jednotky.

4. M Ú – informácie nemusia byť také spoľahlivé ako informácie z FÚ.

5. MÚ – výkazy, prehľady a správy sa vyhotovujú v pravidelných intervaloch, ale

aj nepravidelne podľa potrieb manažmentu.

5.MU a Contorlling

Controlling je nástroj riadenia, ktorý má za úlohu koordináciu plánovania, kontroly

a zabezpečenia informačnej dátovej základne tak, aby sa pôsobilo na zlepšenie

podnikových výsledkov. Controlling ako metóda riadenia uvažuje o koordinácii všetkých funkcií systému

riadenia, MU je informačným nástrojom systému riadenia – porovnať možno len

manžérske účtovníctvo a informačné nástroje conrollingu.

Pre potreby riadenia MU pokrýva dve zamerania controllingu :

 nákladový controlling – riadenie faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku zisku firmy, t.j.

náklady a výnosy

 finančný controlling – riadenie finančnej a kapitálovej štruktúry a riadenie

peňažných tokov.

MU neposkytuje pre controlling informácie na riadenie vecnej, naturálnej stránky

podnikateľského procesu.

MU poskytuje podklady pre hodnotenie variantov budúceho vývoja (predĺžený časový

horizont), pre ktorý sa pripravuje systém plánov a rozpočtov.

MU a controlling spájajú syntetické informácie vykázané v súvahe, výsledovke

a prehľade peňažných tokov.

6. Účtovná informácia – základné charakteristiky

Informácia :

 súbor určitých dát

 oznámenie, ktoré má pre nás úžitok

Aby bola informácia užitočná, musí byť k dispozícii :

 v správnom množstve a kvalite

 na správnom mieste

 v správny čas

 musí byť zrozumiteľná.

Informáciu je potrebné správne :

- interpretovať,

- použiť pre riadenie a rozhodovanie.

Účtovná jednotka uskutočňuje získavanie informácií a ich obeh vo svojom informačnom

systéme.

Informácia je pre používateľa užitočná a má pre neho vypovedaciu schopnosť, t.j.

používateľ informácii rozumie a vie ju využiť ( včas, na správnom mieste, v správnom

množstve a kvalite).

Cena informácie :

- výdaje ( peniaze, čas, energia) vynaložené na jej získanie, spracovanie

a odovzdanie,

- rozdiel medzi úsilím vynaloženým na jej obstaranie a stratou z toho, že informácia

nie je k dispozícii.

7. Informácia v účtovníctve – užitočnosť, množstvo, cena, kvalita,

Informácia je pre používateľa užitočná a má pre neho vypovedaciu schopnosť, t.j.

používateľ informácii rozumie a vie ju využiť ( včas, na správnom mieste, v správnom

množstve a kvalite).

Cena informácie :

- výdaje ( peniaze, čas, energia) vynaložené na jej získanie, spracovanie

a odovzdanie,

- rozdiel medzi úsilím vynaloženým na jej obstaranie a stratou z toho, že informácia

nie je k dispozícii.

Nedostatok - prebytok informácií ...... filter informácii v systéme

účtovníctva.

Optimalizácia množstva a ceny informácie

Informačný systém má zabezpečiť :

 optimálne množstvo a kvalitu,

 presnosť a rýchlosť získania a prenosu dát,

 úmernú cenu výsledného efektu.

Bod optima je dosahovaný v intervale minima nákladov a maxima úžitkov.

Cieľ optimalizácie množstva informácií pre rozhodovanie je ich zhodnotenie z hľadiska

množstva vloženej energie a úžitku, resp. nákladov a výnosov, t.j. zisku.

9. Nákladové účtovníctvo – základné charakteristiky, pojmy, ukazovatele

Náklady, výnosy, výsledok hospodárenia – informácie pre :

 kalkulácie operatívne

 kontrolu skutočných nákladov

 rozpočty

 cenotvorbu

 kalkulácie dlhodobé (čiastočne).

Náklady – odčerpanie ekonomických zdrojov (vlastného imania), znižujú dosiahnuté

výnosy.

Výdavkom – akékoľvek vynaloženie majetku podniku bez ohľadu na účel použitia,

zníženie finančných, kapitálových zdrojov.

Poznámka : vecný a časový rozdiel.

Výnosy – realizovaná produkcia, t.j. „na trhu uplatnené“ výrobky, služba alebo vnútropodnikové

plnenie, a to zásadne bez ohľadu na to, či za ňu už bola alebo nebola

poskytnutá majetková (finančná) náhrada.

Príjmy – realizované výkony, prírastky majetku, najčastejšie vo forme finančných

prostriedkov v hotovosti (na účet), bez ohľadu či boli prijaté.

Z nákladového účtovníctva získava vnútropodnikové účtovníctvo informácie vo forme

jednoduchých dát a agregovaných ukazovateľov, napr. rentabilita, produktivita,

efektívnosť, atď.

 Ukazovatele intervalového hodnotenia vstupov a výstupov : efektívnosť,

hospodárnosť, ziskovosť a výnosnosť kapitálu. Ide o hodnotenie vynaložených

zdrojov, či prináša úmerný úžitok, zisk.

 Statické a dynamické ukazovatele finančnej situácie : finančné toky (cash flow),

rovnováha medzi disponibilnými prostriedkami a ich zdrojmi, t. j. solventnosť,

likvidita, štruktúra zdrojov.

10. Náklady – základná klasifikácia

Pre kontrolu a riadenie nákladov (a výnosov) je treba náklady triediť. Hľadiská triedenia

je napr.: dôvod, účel, cieľ riadenia a možnosti kalkulácie, analýz, normovania.

Náklady z pohľadu externých používateľov :

 úbytok vlastného imania, ktorý je použitý na reprodukciu

 spoločenské a mimoriadne výdaje (dary, odmeny orgánom, reprezentácia, opravné

položky, odpisy nedobytných pohľadávok, manko a škoda, pokuty a penále, poplatky

a dane).

Daňový pohľad: sú uznané náklady (výdaje), iba tie úbytky imania, ktoré slúžia na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Manažérske účtovníctvo:

 predpokladá príčinný vzťah nákladov a výnosov

 vedľa peňažného vyjadrenia sleduje účelnosť a účelovosť.

Pre posudzovanie hospodárnosti a efektívnosti sa náklady podniku obvykle členia

a sledujú podľa :

 nákladových druhov

 miesta vzniku a zodpovednosti

 účelu

 položiek kalkulácie

 zapojenia do kolobehu

 zavádzania zmien vo výrobnom procese

 závislosti od objemu uskutočňovaných výkonov

 manažérskeho prístupu.

11. Kalkulačné členenie nákladov

C) Kalkulačné členenie – ocenenie produktu a činnosti buď

vlastnými nákladmi alebo vo výške skutočných

ekonomických nákladov.

Pre oceňovanie vlastnými nákladmi rozlišujeme :

 náklady priame

 náklady nepriame.

Základný kalkulačný vzorec pre výpočet vlastných nákladov :

priamy materiál

+ priame mzdy

+ ostatné priame náklady

+ výrobná réžia

–––––––––––––––––––––-

= vlastné výrobné náklady

+ prevádzkové + odbytové + správna réžia

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

= úplné vlastné náklady (ÚVN)

Poznámka : Náklady na jednotku produkcie = ÚVN : množstvo produkcie.

V manažérskom účtovníctve tieto náklady z finančného účtovníctva treba upraviť

o náklady ekonomické.

Slúžia na oceňovanie : - účelnosti využitia ekonomických zdrojov

- skutočných firemných nákladov.

Náklady :

 oportunitné (finančné) – náklady alternatívnej príležitosti

 fiktívne (nefinančné) : - kalkulačné odpisy

- kalkulačné úroky

- kalkulačné riziká

- kalkulačné nájomne.

12. Členenie nákladov vo vzťahu k objemu výkonov

D) Členenie podľa vzťahu k objemu výkonov (celkovému objemu

produkcie, činnosti, ku kapacite :

 náklady fixné :

- v danom intervale trvajúce,

- nezávislé na množstve výroby,

- súvisia s kapacitou a časom,

 náklady variabilné :

- závislé od objemu produkcie,

- proporcionálne, neproporcionálne,

- degresívne, progresívne.

13. Náklady a rozhodovacie úlohy

Nákladové účtovníctvo slúži primárne v rámci operatívneho riadenia :

 na zachytenie, kvantifikáciu a kvalifikáciu nákladov,

 na usporiadanie a ich priraďovanie,

 na hodnotenie a kontrolu nákladov,

 na vykazovanie výnosov a nákladov.

V rámci strategického riadenia umožňuje :

 hodnotenie výsledkov už uskutočnených rozhodnutí

 hodnotenie rozhodovacích alternatív o budúcnosti (alokácia kapitálu).

Každé manažérske rozhodnutie, každá alternatíva reprezentuje:

 určité ekonomické, t.j. oportunitné náklady,

 náklady umŕtvené,

 relevantné (rozhodnutím dotknuté, odlišné od alternatívneho očakávania),

 irelevantné (nezávislé od rozhodnutia).

Relevantnosť nákladov sa prejavuje vždy iba vo vzťahu k určitému rozhodnutiu, resp.

k určitej zamýšľanej alternatíve :

1. alternatíva 2. alternatíva typ N a V

jednotkový materiál 1.200 1.200 irelevantný

jednotkové mzdy 1.200 1.000 relevantný

jednotkové odpisy HM - 100 relevantný

výrobná réžia 1.000 1.000 irelevantný

výnosy 5.000 5.000 irelevantný

14. Kalkulácie – charakteristika, používanie, klasifikácia

Kalkulácie - metóda modelovania hospodárskych veličín, založená na matematických

prepočtoch.

Kalkulácie a kalkulovanie patrí medzi hlavné nástroje úspešného riadenia podniku a sú

tak súčasťou manažérskeho účtovníctva.

Predmet kalkulácií - vlastné náklady.

Pojmom kalkulácie označujeme :

- kalkulácie ako činnosť, t.j. stanovovanie nákladov,

- metódu kalkulácie ako štandardizovaný kalkulačný postup,

- výsledok kalkulačnej činnosti, t.j. kalkulované náklady,

- stredisko kalkulácií, t.j. miesto, kde sa kalkulácie vykonávajú.

Kalkulácie slúžia pre rozhodovacie úlohy typu :

1. riadenie výroby - výrobné, technické a technologické kalkulácie (predmet

controllingu),

2. stanovenie vlastných nákladov pri aktivácii vlastných výkonov,

3. posúdenie rentability jednotlivých výrobkov a zmien sortimentnej skladby,

4. stanovenie cien v určitom tržnom prostredí pri určitých výrobných a kapitálových

podmienkach,        

5. posúdenie vývoja nákladov a cien jednotlivých výrob a výrobkov v rámci reálneho

trhu (s použitím časových radov),

6. posudzovanie zámerov taktického a strategického plánovania,

7. vyhodnocovanie technických a technologických zmien vrátane vývoja,

8. zodpovednostné útvarové riadenie.

klasifikácia kalkulácií : Podľa časového horizontu, Z hľadiska zahrnutých nákladov, Podľa účelu, Podľa techniky spracovania

15. Základná klasifikácia kalkulácií

Podľa časového horizontu : - operatívne

- strategické

Z hľadiska zahrnutých nákladov: - absorbčné (úplné náklady)

- s neúplnými nákladmi

Podľa účelu : - predbežné

- výsledné

- rozdielové

Podľa techniky spracovania

východiskových súborov dát : - prepočtové

- normové

- odborným odhadom.

Operatívne kalkulácie :

- uplatňované hľadisko vecnej súvislosti nákladov a výkonov (výrobky, služby),

- súvisia s krátkodobým a strednodobým rozhodovaním (vrátane rozhodovania

o cenách, riadenie motivácie),

- zamerané na jednotku výkonov a na celkové množstvo výkonov,

- využitie existujúcej kapacity.

Kalkulácie orientované strategicky : alokácia kapitálu, jeho návratnosť, budúci výnos

s požitím prepočtu časovej hodnoty kapitálu.

Kalkulácie absorpčné - zahŕňajú všetky náklady, ktoré sa rozratávajú na jednotku

výkonu priamo alebo nepriamo.

Podľa techniky prepočtu sú :

a) kalkulácie delením : - prosté

- pomerovými číslami

- štatistické metódy

b) kalkulácie režijné (prirážkové)

c) kalkulácie zákazkové, ABC a technologické.

Kalkulácie s neúplnými nákladmi - zahŕňajú iba vybrané, relevantné náklady, napr :

- kapacitné prepočty

- „Direct Costing“, marža, hrubé rozpätie,

- bod zvratu a bod rovnováhy,

- sortimentné zmeny.

16. Kalkulácie a evidencia nákladov

Prevádzková učtáreň - miesto, kde sa v podniku zhromažďujú, triedia a spracovávajú

dáta o vlastných nákladoch podľa:

- miesta vzniku,

- ich vzťahu k jednotke výkonu či k celkovým výkonom,

- podľa zodpovednosti.

Náklady sledované po línii výkonov sú priradzované ku konkrétnemu výkonu, výrobku :

- priamo (náklady priame),

- rozvrhom pomocou režijných prepočtov alebo marže.

Náklady sledované po línii zodpovednosti slúži tzv. vnútropodnikové zodpovednostné

útvarové účtovníctvo. Na zúčtovanie nákladov a podielov vnútropodnikových útvarov

slúžia vopred stanovené vnútropodnikové ceny. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi

a vopred kalkulovanými vnútropodnikovými cenami sa sleduje pomocou rozvrhovania

odchyliek a účtov oceňovacích rozdielov.

1. Evidencia nákladov a špecifické kalkulačné účty

Účtovná sústava je prepojená s výslednou kalkuláciou v rámci rozšírenej analytiky účtov

účtovej triedy 8.

Takéto účty sú :

 kalkulačné účty – umožňujú sledovať priamo priraditeľné náklady a výkony vo

vzťahu ku konkrétnej činnosti a výrobku,

 usporiadacie účty – určené na sledovanie spoločných, režijných činností,

 odchýlkové - sledovanie vopred stanovené náklady a ich odchýlky

Tieto účty umožňujú priamo sledovať vnútropodnikové náklady v členení podľa

nákladových stredísk, činností, výrobkov.

17. Kalkulačné metódy – náklady vo vzťahu k jednotke výkonu

Metóda kalkulácie je spôsob stanovenia výšky nákladov pre súčasnú alebo budúcu

veličinu.

Metóda kalkulácie závisí od :

 vymedzenia premetu kalkulácie

 spôsobu priradenia nákladov k predmetu kalkulácie

 štruktúry nákladov, v ktorej sa stanovujú náklady na kalkulačnú jednotku.

Kalkulačná jednotka – konkrétny výkon vyjadrený mernou jednotkou, na ktorú sa zisťujú

jednotkové náklady, napr. :

jeden kus, jedna hodina, jeden tonokilometer, lôžkodeň, jedna koruna výkonov, apod.

Celkové náklady sa potom prerátajú ako náklady na kalkulačnú jednotku (priame,

nepriame) a násobia sa kalkulovaným množstvom v rámci kalkulačného obdobia.

Priame náklady sa zisťujú priradením k jednotke alebo súboru jednotiek výkonu (delením

alebo podľa normy).

Nepriame náklady nie sú na určitom stupni už priamo priraditeľné a musia sa na

jednotku rozpočítavať cez spoločný menovateľ, t.j. kalkulačnú rozvrhovú základňu.

18. Rozvrhovanie nepriamych nákladov – techniky

Pri rozvrhovaní nepriamych nákladov sa používajú techniky :

a) kalkulácia delením : jednoduchá, stupňovitá, s pomernými

(ekvivalentnými) číslami,

b) kalkulácia prirážková (sumačná, diferencovaná).

A) Kalkulácia delením – jednoduchá

V prípade lineárnej závislosti nákladov na jednodruhovú produkciu možno náklady na

jednotku produkcie (nj) zistiť priamo vydelením celkových nákladov (N) celkovou

produkciou (Q) :

nj = N/Q

B) Kalkulácia delením s pomernými (ekvivalentnými) číslami :

Indikátorom pre použitie tejto techniky je nesúrodosť výkonov (výrobkov) pri súčasnej

lineárnej závislosti nákladov na produkciu.

Náklady na jednotku produkcie (nj) možno zistiť vydelením celkových nákladov (N)

sumou ekvivalentných jednotiek výkonov (Oe) a dopočtom nákladov na jednotlivý výkon

pomocou príslušného ekvivalenčného čísla výkonu.

C) Kalkulácie delením – štatistické metódy

Používajú sa v prípade širokej sortimentnej skladby alebo komplikovanej výroby, napr. :

 aritmetická metóda

 metóda najmenších štvorcov

 metóda korelačnej analýzy.

D) Kalkulácia režijná (prirážková)

Používa sa na rozvrhovanie nepriamych, režijných nákladov pri produkcii rôznorodých

výrobkov s rôznou technológiou a množstvom nepriamych nákladov,

E) Zákazková metóda

Používa sa vtedy, keď sú jednotlivé zákazky, akcie, výkony, aktivity či útvary nákladovo

oddeliteľné od ostatných. Klasické odbory, kde sa používa : stavebníctvo, opravovne,

kusová výroba na zákazku, tlačiarne, cestovné kancelárie, špeditérstvo apod.

19. Kalkulačné metódy – náklady na celkový výkon

Základom pre rozlíšenie nákladov podľa vzťahu k celkovému výkonu, a to ako náklady

fixné a náklady variabilné.

Celkové náklady = náklady fixné + náklady variabilné

. N = FN + VN

Náklady variabilné celkom =

= náklady variabilné na jednotku x množstvo výkonov

. VN = vnj x Q

A) Kapacitné prepočty, prepočty fixných nákladov

Fixné náklady súvisia s kapacitou. Fixné náklady : odpisy majetku, nájom, mzda viazaná

na čas či kapacitu, t.j. náklady, ktoré sa musia vynaložiť aj v prípade , kedy výkon bol

nulový.

B) Sortimentné prepočty

V týchto úlohách :

 sa hodnotí ziskovosť vloženého kapitálu,

 nákladovosť dosiahnutých výnosov (tržieb),

 využitie kapacity pri určitom výrobnom sortimente,

 hľadá sa jeho optimálna štruktúra.

Pri rozhodovaní o zmenách sortimentu nás zaujíma :

 dodatkový výkon v rámci dočerpanie kapacity (periférna substitúcia),

 optimalizácia sortimentu v rámci kapacity (alternatívna substitúcia).

C) Sortimentné prepočty možno vykonať pomocou :

 celkového hrubého rozpätia (marže)

 relatívnych úspor fixných nákladov

 tzv. halierového ukazovateľa.

Čím je vyššia marža, alebo čím je nižší „halierový ukazovateľ“, tým je variant lepší.

20. Predbežné (plánové) kalkulácie – normy, vnútropodnikové ceny

Každý podnik pre svoju potrebu vytvára vlastný systém kalkulácií v rámci svojho

informačného systému, v rámci manažérskeho účtovníctva. Kvalita systému a spôsob

využitia môže byť určujúcim pre kvalitu riadenia vnútropodnikových operácií.

Podľa spôsobu spracovania a používania môžeme kalkulácie členiť na :

predbežné a výsledné

prepočtové

postupové, priebežné

normové

operatívne a plánové

Normy a normové kalkulácie sú predstaviteľmi predbežnej kalkulácie a slúžia :

 pre rozpočtovanie

 pre prepočet plánov a vývoja,

 pre následnú kontrolu

 na meranie hospodárnosti, efektívnosti a zásluhovosti pomocou rozdielových metód.

Predbežná kalkulácia – normy a normatívy

Norma je prepočet bežného, žiadúceho alebo ideálneho stavu, ku ktorému sa porovnáva

dosiahnutá skutočnosť. Normy štátne, rezortné, odborové a normy ISO sú najčastejšie

normami technickými, parametrickými, sú meradlom prípustnosti a majú vysoký stupeň

všeobecnej záväznosti.

Podnikové ekonomické prevádzkové normy vznikajú pre potreby riadenia podniku

a majú podobu normatívu alebo štandardu. Na podnikové normy nadväzujú normové

kalkulácie manažérskeho účtovníctva. Potom slúžia ako podklad pre nákladové

kalkulácie, pre mzdové prepočty, pre odmeňovanie a ďalšie účely.

Normou, normatívom môže byť aj vnútropodniková cena v rámci predbež-nej kalkulácie.

Vnútropodnikové výkony, nedokončená výroba, služby sa pre účely vnútropodnikového

riadenia oceňujú vlastnými nákladmi, respektíve vnútropodnikovými zúčtovacími

cenami, ktoré majú charakter podnikovej normy.        

Vnútropodniková cena má funkciu :

 miery výkonu a jeho ocenenie,

 pevnej zúčtovacej ceny,

 motivačnú.

21. Vnútropodnikové rozpočtovníctvo

. Rozpočet :

 hodnotové vyjadrenie plánu,

 môže mať operatívny alebo dlhodobý charakter,

Operatívne vnútropodnikové rozpočtovníctvo umožňuje merať zásluhy a zodpovednosť

pri rozvádzaní rozpočtu až na jednotlivé výkony a na jednotlivé strediská. Umožňuje tak

merať odchýlky od skutočnosti vnútropodnikového účtovníctva.

Rozpočet :

 má formu rozpočtovej kalkulácie nákladov, výkonov a predbežných cien

 má ťažisko v normách a kalkuláciách.

Pri rozpočtovaní, bilancovaní vnútropodnikových výkonov medzi vnútropodnikovými

strediskami navzájom možno zvoliť postup :

 režijné náklady rozčleniť na prvotné a druhotné náklady v nákladovej položke,

 normatív režijných nákladov sa stanoví prepočtom alebo empiricky,

odhadom,

 kalkulácie môžu mať charakter technického prepočtu (napr. druh materiálu sa

vzťahuje k normohodine alebo strojovej hodine), alebo prepočtu nákladov vo vzťahu

k iným nákladom.

23. Výsledná kalkulácia a predajná cena

Charakteristickou výslednou kalkuláciou je kalkulácia pre cenotvorbu. Základom

výslednej kalkulácie je kalkulačná jednotka + podiel zmien noriem na kalkulačnú

jednotku + podiel odchýliek od noriem na jednotku.

1. Cena predajná

Predajná cena výrobkov a výkonov je ekonomická kategória, súvisiaca s ponukou

a spotrebou. Jej výška korešponduje s nákladmi s podmienkami trhu.

Predajná cena nemusí nevyhnutne kopírovať náklady na produkciu v danom okamihu,

avšak z dlhodobého hľadiska by náklady výroby a predaja vrátane primeraného zisku

mala pokryť.

Pre kalkuláciu predajných cien sa používajú najčastejšie techniky :

 prirážka zisku k nákladom :

cena = jednotkové náklady x (1 + koeficient prirážky k nákladom)

 prirážka zisku určenej z ceny

cena = jednotkové náklady / ( 1 – koeficient požadovanej úrovne

výnosnosti ceny )

 oceňovanie na základe cieľovej výnosnosti kapitálu

cena = plánovaná výnosnosť x investovaný kapitál

požadovaný objem predaja

 príspevok na fixné náklady a zisk.

cena = variabilné náklady na jednotku výkonu + príspevok na FN a zisk

24. Tvorba predajnej ceny a vzťah k trhu

Kalkulácia nákladov a zisku sú pri rozhodovaní o cenách a výrobe je východiskom

a doplňujúcou informáciou. Kalkulácie by mali byť vždy doplnené minimálne úvahami

a analýzami o korelácii cien a dopytu, o dôsledkoch uplatnenia výrobku na trhu.

Pri stanovovaní predajnej ceny je podstatná znalosť kalkulácie, znalosť trhu a umenie

pracovať s informáciami.

 Cena ako vyjadrenie hodnotového prístupu zákazníka

 Cenová diferenciácia podľa trhu a zákazníka

 Cena stanovená s ohľadom na zvyklosti konkurencie.

V manažérskom účtovníctve je tak okrem riadenia nákladov dôležitým okruhom riadenie

predajných cien.

25. Členenie podniku na ekonomické strediská

Členenie podniku na ekonomické strediská zohľadňuje:

 jednotlivé oddeliteľné aktivity

 spôsob hmotnej zainteresovanosti

 priradenie dostatočnej právomoci.

Ekonomické strediská podľa úrovne právomoci, zodpovednosti a uplatňovanej

zainteresovanosti :

1. Nákladové stredisko – má jednoznačne zadaný sortiment, objem výkonov. Činnosť je

zameraná na úspory nákladov, t.j. na hospodárnosť. Hmotná zainteresovanosť je

odvodzovaná od dosiahnutých úspor.

Typ strediska :

a) výrobné stredisko – porovnanie nákladov s normou,

prepočítanou na skutočný výkon

b) režijné stredisko (napr. správny útvar) - porovnanie

skutočných nákladov s rozpočtovými nákladmi bez ďalšieho

prepočtu

c) výdajové stredisko ( vývojové, školiace, správne stredisko) –

dodržanie rozpočtu, menovité úlohy.

2. Hospodárske stredisko – má možnosť ovplyvňovať výšku nákla-dov i výšku výnosov.

Iniciatíva je smerovaná na efektívnosť, účinnosť nákladov.

Typ :

a) ziskové stredisko – zodpovednosť v rozsahu nákladov a

výnosov, kritériom hmotnej zainteresovanosti je zisk strediska

b) výkonové (odbytové, napr. samostatné predajné) – náklady

stanovené pevne, zainteresovanosť na odbyte, predaji

c) rentabilitné – právomoc, zodpovednosť, zainteresovanosť sa

viaže na rentabilitu strediskom viazaného pracovného kapitálu

(výška zásob, pohľadávok, záväzkov z obchodného styku)

d) investičné stredisko – rozhodovanie o investíciách, inováciách,

technológiách s dlhodobým horizontom hodnotenia.

3. Neutrálne stredisko z pohľadu zainteresovanosti : stredisko

správne, zúčtovacie, financovania.

V systéme vnútropodnikového zodpovednostného útvarového účtovníctva :

 rastie význam strediska kalkulácií, strediska prípravy výroby, strediska plánu

a rozpočtov (controllingu),

26. Úlohy zodpovednostného útvarového účtovníctva, banka, sporitelna

Centralizované riadenie podniku preferuje :

- malé útvary,

- hospodárnosť,

- monopolné postavenie,

- izoláciu od externého prostredia,

- operatívnosť,

- skrývanie rezerv,...

Decentralizované riadenie :

 vo vedení firmy sú ponechané iba strategické rozhodovanie, optimalizácia , kapitál,

výskum a vývoj, pravidlá hry, technológia a arbitráž,

 rastú nároky na informačnú sústavu a informácie z externého prostredia

 vyznačuje sa väčšími útvarmi, väčším zapojením jednotlivých útvarov do externého

prostredia.Vnútropodniková banka, sporiteľňa

Systém vnútropodnikovej banky :

- je rozšírením systému vnútropodnikového zodpovednostného účtovníctva tým, že

rozširuje kritériá zainteresovanosti útvarov o peňažné toky, resp. o zdravé podnikové

financie,

- je charakteristický decentralizáciou riadenia a vysokou ekonomickou samostatnosťou

jednotlivých útvarov.

V systéme vnútropodnikovej banke sa na účtoch jednotlivých útvarov účtuje vedľa

nákladov a výnosov aj o príjmoch a výdavkoch na základe vnútropodnikových faktúr,

ktorými si strediská svoje výkony vzájomne predávajú.

Vnútropodniková sporiteľňa

Jej úlohou je zabezpečiť dostatok disponibilných prostriedkov bez (alebo s minimom)

prekleňovacích úverov na mzdy.

Podmienkou na zriadenie je súhlas zamestnancov s tým, že im bude mzda ukladaná na

účte podniku. Ku každému zamestnancovi sa pristupuje ako ku klient so zmluvou

a poskytujú sa mu obvyklé služby, napr. platby inkasa, výpis z účtu.