Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Ekonomika verejného sektora
Význam vzdelávania vo verejnom sektore (evs_rel1.doc)
S uvedenými úlohami hodnotiacej komisie súvisia aj ciele vonkajšieho hodnotenia ktorými sú najmä:
- overovať, či študijné programy sú optimálne zostavené, vyvážené a či vzdelávacia inštitúcia má možnosť riadiť študijný program v jeho komplexnom chápaní (personálne a materiálne zabezpečenie)
- zhodnotiť vyváženosť foriem a metód vzdelávania a ich prínos pri plnení cieľov študijných materiálov
- posúdiť súvislosť, prípadne nadväznosť vedeckovýskumnej a odbornej činnosti na študijné programy a jednotlivé učebné predmety
Systém vonkajšieho hodnotenia kvality vysokých škôl a fakúlt sa začal vytvárať aj u nás najmä po roku 1990, v zmysle zákona o vysokých školách č. 172/1990 Zb. V zmysle neskorších zmien, pričom základným hodnotiacim orgánom sa stala Akreditačná komisia vlády, ktorej činnosť je určená Nariadením vlády SR č. 422/1990 Zb. v zmysle neskorších zmien. Akreditačnú komisiu vlády SR menuje vláda ako jej poradný orgán. Úlohou komisie okrem evalvácie a akreditácie študijných odborov je najmä:
- vyjadrovať sa k návrhom na zmeny v organizovaní vysokých škôl a fakúlt
- posudzovať spôsobilosť fakúlt alebo vysokých škôl, konať štátne skúšky, štátne rigorózne skúšky
- posudzovať spôsobilosť fakúlt alebo vysokých škôl, uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie profesorov
A aký je stav posudzovania kvality vzdelávania v zahraničí? Na objasnenie uvedieme niektoré modely:Britský model bol upravený v roku 1992, keď sa zrušil binárny systém vzdelávania a univerzity stratili podstatnú časť v nezávislosti prideľovania financií, zatiaľ čo naopak, predtým neuniverzitné školy získali. Bolo to spôsobené nasledovnými organizačnými zmenami. Bola zriadená Rada pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania (High Education Quality Council), v jej štruktúre bolo vytvorené Oddelenie pre audit kvality (Division of Quality Audit). Posudzovanie kvality vzdelávania pozostáva z troch častí. V prvej je vypracovaná samohodnotiaca správa zahrňujúca výsledky výkonových indikátorov. V druhej časti správu hodnotí oddelenie kvality Rady pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Tretia predstavuje návštevu skupiny externých posudzovateľov. Posudzovanie študijných programov sa robí v troch kategóriach: výborný, uspokojivý, neuspokojivý. Kritérium kvality pri vládnom financovaní univerzít bolo tiež motívom pre rozvoj systému kvality, v ktorom možno pozorovať tri dimenzie:
- kvalita riadenia (quality control) – vlastný mechanizmus univerzity, ktorým vzdelávacia inštitúcia preberá zodpovednosť za udržiavanie a zlepšenie kvality
- audit kvality (quality audit) – je proces vonkajšieho posúdenia, či univerzity majú vhodné mechanizmy riadenia kvality. Vykonáva sa prostredníctvom Rady pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania, ktoré menuje tímy externých expertov pre jednotlivé univerzity a ich správy môžu byť zverejňované.
- posúdenie kvality (quality assessment) – ktorého účelom je hlavne zabezpečiť, že všetky vzdelávacie inštitúcie poskytujú vzdelanie minimálneho kvalitatívneho štandardu a podpori zvyšovanie kvality vzdelávania.
Tento systém kvality neobsahuje žiadne aspekty, ktoré viedli k budovaniu systému porovnávania jednotlivých univerzít alebo zavedením národných učebných plánov (curicula) študijných programov. Nie je tiež zjednotený vplyv posudzovania na prideľovanie financií.
Model USA vychádza zo základného princípu, že americké vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie svojim poslaním sú zamerané na vzdelávanie, vedecký výskum a službu verejnosti. V komparácií s európskymi (najmä západoeurópskymi) systémami z hľadiska rozhodovania (pri navrhovaní zmien a ich realizácií) nie sú si podobné. Vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie v USA sú charakterizované najmä väčšou inštitucionálnou autonómiou, väčšou rôznorodosťou finančných zdrojov, diverzifikáciou vo všetkých smeroch, súťaživosťou a veľkou prístupnosťou. Okrem toho sú vo väčšej miere previazané so spoločenskou praxou, priemyslom a obchodom, poľnohospodárstvom, formou členstva ich predstaviteľov v rôznych orgánoch, spoločenskými projektmi a finančnými príspevkami.