Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Základy verejnej správy

Dichotómia-administratíva a politika (dichotomia_-_administrativa_a_politika.doc)

Dichotómia – administratíva a politika

Viacvýznamovosť pojmu politika

1. pojem politika je svojím obsahom viacdimenzionálnym pojmom
2. anglický jazyk na rozdiel od iných jazykov (napríklad nemeckého, francúzskeho, či slovenského) ponúka celkovo tri dimenzie tohto pojmu:

1. polity
2. politics
3. policy

        (v slovenskom jazyku sa všetky tieto výrazy identifikujú s pojmom „politika“)

Polity

1. polity, ako modernizovaný ekvivalent starovekého polis, predstavuje normatívne a inštitucionálne chápanie pojmu politika
2. polity označuje vlastne existujúci politický poriadok, existujúci politický systém, pričom vymedzuje nielen hranice tohto systému, ale aj hlavných aktérov a pravidlá, ktoré sa v rámci politického systému uplatňujú
3. podľa Ľ. Malíkovej možno o polity hovoriť iba v prípade spoločenstva, kde:

1. kolektívna vôľa nachádza svoj odraz v spoločenskom konsenze
2. spoločenský konsenzus smeruje k verejnému blahobytu
3. rešpektovanie vopred stanoveného súboru pravidiel smeruje k jednoznačnej politickej príslušnosti
4. vzájomná neziskovo orientovaná solidarita členov spoločenstva zabezpečuje súdržnosť tohto spoločenstva

Politics

1. pojem politics je akýmsi procesuálnym rámcom pojmu politika
2. vo všeobecnosti možno konštatovať, že politics predstavuje proces stretávania politických ideí, názorov a záujmov pri uplatnení konfliktualistických a konsenzuálnych stratégií
3. tento proces (politics) rešpektuje existujúci politický systém (polity) a zabezpečuje distribúciu moci medzi relevantných politických aktérov, ako nositeľov určitých politických ideí

Policy

1. najbližšie k pojmu administratíva má posledná dimenzia pojmu politika – policy, pretože podľa H. K. Colebatcha obsahuje 3 základné atribúty:

1. autorita (aktéri)
2. expertíza (odbornosť)
3. poriadok (pravidlá)

2. policy zahŕňa nielen spôsob vládnutia alebo spravovania, ale aj jeho procesuálnu stránku
3. pojem policy teda zahŕňa konkretizáciu riešenia viac či menej definovaných verejných problémov – od základných ideí, cez vypracovanie plánov obsahujúcich jednotlivé kroky a ich implementáciu až po vyhodnocovanie výstupov

Autority (aktéri)

1. politika disponujúca mocou svoju legitímnosť získava prostredníctvom aktu autorizácie
2. M. Weber rozlíšil 3 typy autority (charizmatickú, tradičnú a legálno-racionálnu), no v súčasnej (modernej) spoločnosti sa najviac uplatňuje legálno-racionálna autorita, v rámci ktorej možno rozlíšiť 2 formy:

1. politická forma (autorita pozície) – rozdelenie pozícií jednotlivých organizačných jednotiek verejnej správy v rámci hierarchie politického rozhodovania (postavenie aktérov v hierarchii)
2. funkcionálna forma (autorita funkcie) – rozdelenie aktivít jednotlivých organizačných jednotiek verejnej správy v rámci hierarchie politického rozhodovania (súbory aktivít, ktoré aktéri vykonávajú)

3. autorita teda môže byť aj nominálna (vysoký post v hierarchii, ale nízky vplyv na rozhodovanie), alebo profesionálna (nie je viazaná na vysoký post v hierarchii, ale má vysoký vplyv pri rozhodovaní)

Expertíza (odbornosť)

1. politika i administratíva využívajú v súčasnej dobe poznatky a zručnosti z mnohých oblastí sociálneho, kultúrneho a ekonomického života spoločnosti
2. expertízu spravidla zabezpečujú špecializované skupiny jednotlivcov alebo špecializované organizácie
3. atribút expertízy (odbornosti) sa opiera o ideu, že politika založená na relevantných poznatkoch a informáciách týkajúcich sa špecializovaných oblastí umožňuje autoritám (aktérom) rozhodovať zodpovednejšie a správnejšie si vyberať medzi variantnými riešeniami, prípadne kontrolovať a správne reagovať na zmeny
4. expertíza nezastupuje žiadne partikulárne, stranícke, či skupinové záujmy – ide o posúdenie určitých javov s ohľadom na verejný záujem

Poriadok (pravidlá)

1. politika i administratíva sa realizujú ako organizované aktivity, ktoré striktne rešpektujú určitý súbor pravidiel – táto ich vlastnosť v konečnom dôsledku spôsobuje, že sú stabilné z hľadiska predikovateľnosti ich účinku (politika a administratíva sa prostredníctvom súboru pravidiel dostávajú k cieľovým skupinám, respektíve prejavujú sa v konkrétnych spoločenských podmienkach)
2. poriadok so sebou nevyhnutne prináša aj existenciu kontrolného mechanizmu
3. poriadok ako súbor pravidiel sa v ideálnych podmienkach dosahuje širokým konsenzom – verejnosť na tomto mieste môže zohrať významnú úlohu v pozícii aktívneho presadzovateľa pravidiel

Vzťah administratívy a politiky

1. politika pre svoje uvedenie do praxe, respektíve pre uvedenie svojich výsledkov do praxe nevyhnutne potrebuje určitý mechanizmus – týmto mechanizmom je systém verejnej správy so všetkými svojimi subsystémami i stupňami
2. i keď sa zdá, že rozhodovaciu právomoc vo svojich rukách držia politici, realita ukazuje na skutočnosť, že toto ich rozhodovanie má často iba formálny charakter – mnohokrát totiž dochádza k situácii, kedy sa politici spoliehajú na úradnícky aparát, ktorý neostáva iba pri príprave potrebných podkladov, ale venuje sa aj hodnoteniu vypracovaných variantov možných riešení a následnej selekcii najvhodnejšieho riešenia

Vzťah administrátorov (úradníkov) a politikov

1. začiatkom 80. rokov 20. storočia uskutočnila skupina autorov (J. R. Aberbach, D. Putnam, B. A. Rockman) výskum, ktorý vyústil do vytvorenia 4 základných modelov vzťahov medzi administrátormi a politikmi:

1. Model politika – administratíva

1. na jednej strane sa predpokladá vzájomná kooperácia medzi administrátormi a politikmi, no na strane druhej aj striktné oddelenie politiky a administratívy
2. tvorbou politiky sa zaoberajú politici a jej realizácia patrí do kompetencie administrátorov

2. Model záujmy – fakty

1. kooperačný model, ale bez striktného dichotomického nazerania
2. politici sa orientujú v súlade s politickými ideami, naopak pre administrátorov je typická odborná orientácia (politici teda v rámci tvorby a realizácie politiky prezentujú záujmy, administrátori zasa fakty)

3. Model rozptyl – špecializácia

1. politici sa snažia formulovaním svojich zámerov osloviť čo najväčšiu skupinu potenciálnych voličov, naopak, administrátori svoju produkciu zameriava na určitú konkrétnu oblasť (v praxi možno často počuť rozprávať jedného politika o rôznorodých oblastiach, takýto rozptyl ale nie je možný u administrátorov)

4. Hybridný model

1. predpokladá neexistenciu rozdielov medzi politikmi a administrátormi
2. jedni aj druhí participujú na tvorbe a realizácii politiky, jedni aj druhí formulujú svoje záujmy, jedni aj druhí nesú určitú zodpovednosť za tú ktorú politiku
3. najdôležitejšou skutočnosťou je to, že výsledok politiky (bez ohľadu na plán) je iba jeden a tak nie je podstatné, či na jeho dosiahnutí majú väčší podiel politici alebo administrátori

Vzťah medzi volenými a menovanými politickými autoritami

1. G. Peters sa zaoberal podobnou témou ako J. R. Aberbach, D. Putnam a B. A. Rockman, ale dôraz kládol na usporiadanie vzťahov medzi volenými a menovanými autoritami, ktoré sa zúčastňujú na procese tvorby a implementácie politiky
2. celkovo vymedzil 5 modelov administratívno-politických vzťahov:

1. Formálno-legálny model

1. dominantnú úlohu plnia politici (volené autority), pretože sú to práve oni, ktorí tvoria politiku

2. Administratívno-štátny model

1. ide o model, ktorý stoji na úplne opačnom póle vo vzťahu k formálno-legálnemu modelu
2. dominantné postavenie v ňom majú administrátori (menované autority), pretože oni tvoria politiku, ktorá je následne legitimizovaná politikmi

3. Model „dedinského života“

1. systém vzťahov medzi politikmi a administrátormi vedie k vysokému stupňu integrácie hodnôt a cieľov oboch týchto skupín a následnému spoločnému postupu pri tvorbe politiky
2. základnou požiadavkou sa stáva udržanie vládnucej pozície a zabezpečenie bezproblémového fungovania jednotlivých spravovaných rezortov

4. Model „funkčného dedinského života“

1. v rámci tohto modelu dochádza k integrácií záujmov politikov (ako reprezentantov určitých záujmových skupín) a tých administrátorov, ktorí pôsobia v rámci rezortov, o ktoré majú konkrétne skupiny politikov záujem
2. ide teda o integráciu hodnôt i cieľov politikov a administrátorov v rámci administratívnych rezortov

5. Model nepriateľstva

1. politici a administrátori stoja proti sebe a obe skupiny sa snažia získať rozhodujúce postavenie v procese tvorby politiky