zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

 

Februárová ústava z roku 1861 (15.doc)

Otázka z DŠaP (II) č. 15: Februárová ústava z roku 1861

 

Otázka z DŠaP (II) č. 15:

Februárová ústava z roku 1861

 

 

Bola ústavou prijatou zvrchu, za pôsobenia ministerského predsedu Antonína Schmerlinga, nástupcu Alexandra Bacha.

Označujeme ju aj ako Februárový patent alebo aj Schmerlingova ústava.

  1. snažila sa rozvíjať zásady uvedené v OD
  2. ešte viac rozlišuje medzi postavením uhorských a nemeckých krajín
  3. za najvyšší ústavodarný orgán ustanovila Ríšsku radu ( RR ), ktorá mala charakter parlamentu

Ríšska rada

  1. skladala sa z 2.  komôr:
  1. panská komora
  2. poslanecká komora
  1. pričom okrem RR išla, na rozdiel od OD FÚ ďalej v tom, že pre uhorské krajiny predpokladala vytvorenie širšej ríšskej rady a pre neuhorské krajiny užšej ríšskej rady
  2. ešte viac sa prehlbovalo dualistické chápanie
  3. vo FÚ sa vytvorilo členenie na:
  1. Predlitavsko
  1. Dolné a Horné Rakúsko
  2. Štajerko
  3. Korutánsko
  4. Kransko
  5. istria
  6. Tyrolsko
  7. Foralbertsko
  8. Čechy
  9. Morava
  10. Sliezko
  11. Halič
  12. Bukovina
  13. Dalmácia
  1. Zalitavsko ( bolo tvorené Uhorskom ) – v užšom slova zmysle:
  1. Sedmohradsko
  2. Slavónsko
  3. Chorvátsko
  4. a tzv. vojenská hranica
  1. názvy tohto členenia neboli oficiálnymi názvami
  2. FÚ neodstránila celkom absolutizmus - § 13 napr. umožňoval vláde v čase, keď nezasadal ríšska rada, vykonávať a prijímať opatrenia ríšskej rady
  3. nevyhlásila ani základné občianske práva
  4. nezakotvila zodpovednosť ministrov RR
  5. RR síce bola zákonodarným orgánom, ale panovník jej nepriznal pomenovanie ríšsky snem – znelo to príliš demokraticky
  6. v Uhorsku OD a z neho vychádzajúca FÚ neboli prijaté pozitívne – predovšetkým župy, ktoré mali samostatné postavenie – na ich úrovni sa organizoval odpor voči OD
  7. župy odmietali akýkoľvek federalizmus
  8. neuznávali, aby sa nemaďarské národnosti mohli akokoľvek aktivizovať a získať nejaké práva
  9. uhorská politika tvrdo presadzovala maďarčinu ako úradný jazyk
  10. v porovnaní s RR mal byť uhorský snem len akýmsi provinčným snemom, a preto Maďari nesúhlasili ani s FÚ
  11. predstierali názory, že OD a FÚ sú normami, ktoré porušujú zásady, uvedené v Pragmatickej sankcii
  12. ani OD a ani FÚ nespôsobili v Uhorsku uvoľnenie pomerov vo vzťahu k nemaďarským národom
  13. napriek tomu slovenské národnopolitické hnutie ( ako aj hnutia iných nemaďarských a nerakúskych národov Rakúskom cisárstve ) sa po vydaní OD začali aktivovať
  14. OD preto vytváral oficiálny zákonný rámec – ich činnosť sa legalizovala
  15. aktivita sa prejavuje v tom, že jednak dochádza k pokusom o nadviazanie kontaktov s viedenským dvorom, aby Slováci mali viac práv v monarchii – to isté sa snažili dosiahnuť smerom vo vzťahu k uhorskému snemu. Na uhorskom sneme nepochodili – ako veľa krát pred tým – napriek tomu v marci 1867 začali vychádzať Pešťbudínske vedomosti – cieľom bolo aktivovať široké vrstvy slovenského obyvateľstva
  16. uvoľnený národnostný pohyb nemohli zastaviť ani maďarskí politici
  17. začiatky 60-tych rokov boli v znamení koncipovania neuhorských národností svojich stanovísk na tzv. národných zhromaždeniach ( Srbi, Rumuni, …)
  18. SLOVÁCI:

vrchol národnopolitického hnutia – Národné zhromaždenie slovenské ( NZS ) 6. – 7. júna 1861 v Martine

 

1

 

1