Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Slovenské národnopolitické hnutie v období Bachovho absolutizmu (d2_-_10.doc)

Otázka z DŠaP (II)  č.10:

Slovenské národnopolitické hnutie v období Bachovho absolutizmu

Aj po prijatí marcovej ústavy zostala v Bratislave politická moc v rukách maďarskej strednej šľachty. Roľnícke nepokoje, ktoré vypukli na jar 1848 na Slovensku, boli teda dôsledkom polovičatej reformy (zrušenia poddanstva), výrazom rozporu medzi zmeneným právnym postavením a nezmeneným hospodárskym postavením väčšiny roľníctva.

Prvá vlna nepokojov, ktorá trvala od marca - do júna 1848, počas ktorej bezzemkovia (bíreši) a šafári obsadzovali panské pozemky, bola potlačená a násilne zlikvidovaná uhorskou revolučnou vládou.

Za tejto situácie J.Kráľ a J.Rotarides agitovali za radikálne a demokratické prehĺbenie agrárnej reformy a za národný jazyk.

J.Kráľ

1. bol stúpencom maďarsko-slovenskej dohody a 
2. udržiaval styky s budapeštianskou maďarskou demokratickou mládežou a Petofim.

V r.1848 sa zrealizovalo zrušenie poddanstva za náhradu - 1/3 mal platiť štát, šľachta a poddaný.

1. zrušením bývalej rustikálnej pôdy sa dostala do vlastníctva bývalých roľníkov, ale poddaný nemali z čoho tú čiastku zaplatiť.
2. de iure - poddanstvo bolo zrušené, ale fakticky nie. Poddaný to musel splácať.
3. de iure - sa stali slobodnými roľníkmi až v r.1867-1868.

Revolučný prevrat privítala aj slovenská národná inteligencia, najmä v 1.fáze revolúcie, keď ešte prevládali ilúzie o slobode a rovnosti. Jej nedostatočná pripravenosť a organizovanosť však zabránili jej rozsiahlejšiemu vystúpeniu.

Pretože bratislavský snem nevyriešil národnostnú otázku, Ľ. Štúr už koncom marca žiadal hlbší revolučný prevrat, ktorý by garantoval aj slovenský národný rozvoj. K Štúrovi sa pripojili Hurban, Hodža a ďalší národovci.

Od marca –do mája 1848 vytvárali petičné resp. akčné výbory, ktoré mali pomáhať pri vymáhaní národných požiadaviek.(Brezová, Dolný Kubín, Brezno, Ľubietova, Rimavská Sobota, LM)-Brezová pod bradlom - apríl 1848-žiadosti slovenského národa stolice nitrianskej.

Maďari zostali v pozícii jednotného politického národa s tým, že Košút nebol prístupný k dialógom k iným národom.

Košút uznáva za národ len ten, ktorý mal vlastný štát už predtým.

Znamenalo to, že žiadne etnikum neuznávajú za národ.

Výraznou akciou štúrovskej skupiny v tomto období bolo zhromaždenie slovenských národovcov 10. mája 1848 v Ondrášovej (kúpele) – súčasť Liptovského Mikuláša na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Tieto mikulášske žiadosti sú vrcholom slovenských politických snáh v rámci Uhorska. Výrazne prekračujú rámec dovtedy vyslovených požiadaviek a sú prehĺbením revolúcie tak v národnom a demokratickom, ako aj v hospodársko-sociálnom smere. Vyjadrujú najpokrokovejšie  politické snahy v Uhorsku.

Mala 14 bodov =4 časti.

1.časť-(1-8 b.)

1. riešenie národnostnej otázky v Uhorsku – sa malo realizovať zabezpečením národnej samobytnosti.
2. U - rovnoprávnym národom, okrem celouhorského snemu mali existovať aj národné snemy
3. na Slovensku v župách sa mala používať slovenčina ako úradný jazyk

2.časť

1. požiadavka na zavedenie všeobecného rovného hlasovacieho práva. Predstavovali demokratický aspekt
2. feudálnych privilégii.
3. sloboda tlače a zhromažďovania

3.časť

1. sa osobitne dotýkala roľníckej otázky
2. zrušenie dávok a povinností zmluvných roľníkov - kontraktualistov

4.časť

1. žiadali prepustenie J.Kráľa a J.Rotaridesa
2. žiadali, aby sa zabezpečili národné práva Poliakov v Halíči

čl.1

1. Slovenský národ sa prebúdza a odpúšťa svojím nepriateľom - odvoláva sa na VM.

čl.2

2. žiada zriadenie všeobecného .snemu bratských národov

čl.3

3. požaduje zriadenie národných osobitných snemov

čl.5

4. žiadal, aby sa pri rokovaniach používala materinská reč

čl.6

5. žiadal dokonalé zriadenie národných škôl, či už na úrovni elementárnych škôl, reálne, meštianske, gymnázia, akadémie a 1 univerzity s vyučovacím jazykom slovenským.

čl.7

6. vo všetkých slovenských stoliciach boli zriadené katedry maďarské, a malo to byť aj naopak v Maďarsku mali byť slovenské katedry.

čl.8

7. o národných symboloch: vlajka – biela, červená
8. za Uhorsko-maďarská vlajka s U.cíferom- štátny znak

čl.9

1. o práve národného voliteľstva

               aktívne- 20.r

               pasívne- 40.r

čl.10

2. sloboda tlače, zakladanie tlačiarní, kameňopisární
3. slobodní združovanie a zhromažďovanie

čl.11

1. zrušenie alodiálneho poddanstva

čl.12

2. žiada, aby boli prepustení na slobodu J.Kráľ a J.Rotarides

čl.13

3. zlepšenie postavenia Poliakov v Halíči

čl.14

4. záverečné ustanovenie

Mikulášske žiadosti

Štúrovci nimi reagovali na všetky základné otázky, ktoré vtedy hýbali spoločenským a politickým životom národov v Uhorsku. Nešlo o 1.štátoprávny program, pretože sa nehovorí o štátnom odčlenení.

Napriek tomu, že Žiadosti neboli namierené  proti integrite Uhorska,

5. uhorská vláda sa pokúsila Štúra a Hurbana uväzniť a zosilniť represálie aj proti ostatným reprezentantom slovenského národného hnutia.

Predstavitelia slovenského národného hnutia sa právom obávali úplného osamostatnenia Uhorska, keď ich skromné splniteľné a oprávnené požiadavky boli zamietnuté. To všetko prehĺbilo nedôveru slovenskej národnej inteligencie, ktorá obnovila styky s buržoáznymi politickými kruhmi iných slovanských národov.

Štúr, Hurban a Hodža sa zachránili pred zatykačmi účasťou na všeslovanskom zjazde v Prahe.