Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku
Slovenské národnopolitické hnutie v období Bachovho absolutizmu (d2_-_10.doc)
Otázka z DŠaP (II) č.10: Slovenské národnopolitické hnutie v období Bachovho absolutizmu
Otázka z DŠaP (II) č.10:
Slovenské národnopolitické hnutie v období Bachovho absolutizmu
Aj po prijatí marcovej ústavy zostala v Bratislave politická moc v rukách maďarskej strednej šľachty. Roľnícke nepokoje, ktoré vypukli na jar 1848 na Slovensku, boli teda dôsledkom polovičatej reformy (zrušenia poddanstva), výrazom rozporu medzi zmeneným právnym postavením a nezmeneným hospodárskym postavením väčšiny roľníctva.
Prvá vlna nepokojov, ktorá trvala od marca - do júna 1848, počas ktorej bezzemkovia (bíreši) a šafári obsadzovali panské pozemky, bola potlačená a násilne zlikvidovaná uhorskou revolučnou vládou.
Za tejto situácie J.Kráľ a J.Rotarides agitovali za radikálne a demokratické prehĺbenie agrárnej reformy a za národný jazyk.
J.Kráľ
- bol stúpencom maďarsko-slovenskej dohody a
- udržiaval styky s budapeštianskou maďarskou demokratickou mládežou a Petofim.
V r.1848 sa zrealizovalo zrušenie poddanstva za náhradu - 1/3 mal platiť štát, šľachta a poddaný.
- zrušením bývalej rustikálnej pôdy sa dostala do vlastníctva bývalých roľníkov, ale poddaný nemali z čoho tú čiastku zaplatiť.
- de iure - poddanstvo bolo zrušené, ale fakticky nie. Poddaný to musel splácať.
- de iure - sa stali slobodnými roľníkmi až v r.1867-1868.
Revolučný prevrat privítala aj slovenská národná inteligencia, najmä v 1.fáze revolúcie, keď ešte prevládali ilúzie o slobode a rovnosti. Jej nedostatočná pripravenosť a organizovanosť však zabránili jej rozsiahlejšiemu vystúpeniu.
Pretože bratislavský snem nevyriešil národnostnú otázku, Ľ. Štúr už koncom marca žiadal hlbší revolučný prevrat, ktorý by garantoval aj slovenský národný rozvoj. K Štúrovi sa pripojili Hurban, Hodža a ďalší národovci.
Od marca –do mája 1848 vytvárali petičné resp. akčné výbory, ktoré mali pomáhať pri vymáhaní národných požiadaviek.(Brezová, Dolný Kubín, Brezno, Ľubietova, Rimavská Sobota, LM)-Brezová pod bradlom - apríl 1848-žiadosti slovenského národa stolice nitrianskej.
Maďari zostali v pozícii jednotného politického národa s tým, že Košút nebol prístupný k dialógom k iným národom.
Košút uznáva za národ len ten, ktorý mal vlastný štát už predtým.
Znamenalo to, že žiadne etnikum neuznávajú za národ.
Výraznou akciou štúrovskej skupiny v tomto období bolo zhromaždenie slovenských národovcov 10. mája 1848 v Ondrášovej (kúpele) – súčasť Liptovského Mikuláša na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Tieto mikulášske žiadosti sú vrcholom slovenských politických snáh v rámci Uhorska. Výrazne prekračujú rámec dovtedy vyslovených požiadaviek a sú prehĺbením revolúcie tak v národnom a demokratickom, ako aj v hospodársko-sociálnom smere. Vyjadrujú najpokrokovejšie politické snahy v Uhorsku.
Mala 14 bodov =4 časti.
1.časť-(1-8 b.)
- riešenie národnostnej otázky v Uhorsku – sa malo realizovať zabezpečením národnej samobytnosti.
- U - rovnoprávnym národom, okrem celouhorského snemu mali existovať aj národné snemy
- na Slovensku v župách sa mala používať slovenčina ako úradný jazyk
2.časť
- požiadavka na zavedenie všeobecného rovného hlasovacieho práva. Predstavovali demokratický aspekt
- feudálnych privilégii.
- sloboda tlače a zhromažďovania
3.časť
- sa osobitne dotýkala roľníckej otázky
- zrušenie dávok a povinností zmluvných roľníkov - kontraktualistov
4.časť
- žiadali prepustenie J.Kráľa a J.Rotaridesa
- žiadali, aby sa zabezpečili národné práva Poliakov v Halíči
čl.1
- Slovenský národ sa prebúdza a odpúšťa svojím nepriateľom - odvoláva sa na VM.
čl.2
- žiada zriadenie všeobecného .snemu bratských národov
čl.3
- požaduje zriadenie národných osobitných snemov
čl.5
- žiadal, aby sa pri rokovaniach používala materinská reč
čl.6
- žiadal dokonalé zriadenie národných škôl, či už na úrovni elementárnych škôl, reálne, meštianske, gymnázia, akadémie a 1 univerzity s vyučovacím jazykom slovenským.
čl.7
- vo všetkých slovenských stoliciach boli zriadené katedry maďarské, a malo to byť aj naopak v Maďarsku mali byť slovenské katedry.
čl.8
- o národných symboloch: vlajka – biela, červená
- za Uhorsko-maďarská vlajka s U.cíferom- štátny znak
čl.9
- o práve národného voliteľstva
aktívne- 20.r
pasívne- 40.r
čl.10
- sloboda tlače, zakladanie tlačiarní, kameňopisární
- slobodní združovanie a zhromažďovanie
čl.11
- zrušenie alodiálneho poddanstva
čl.12
- žiada, aby boli prepustení na slobodu J.Kráľ a J.Rotarides
čl.13
- zlepšenie postavenia Poliakov v Halíči
čl.14
- záverečné ustanovenie
Mikulášske žiadosti
Štúrovci nimi reagovali na všetky základné otázky, ktoré vtedy hýbali spoločenským a politickým životom národov v Uhorsku. Nešlo o 1.štátoprávny program, pretože sa nehovorí o štátnom odčlenení.
Napriek tomu, že Žiadosti neboli namierené proti integrite Uhorska,
- uhorská vláda sa pokúsila Štúra a Hurbana uväzniť a zosilniť represálie aj proti ostatným reprezentantom slovenského národného hnutia.
Predstavitelia slovenského národného hnutia sa právom obávali úplného osamostatnenia Uhorska, keď ich skromné splniteľné a oprávnené požiadavky boli zamietnuté. To všetko prehĺbilo nedôveru slovenskej národnej inteligencie, ktorá obnovila styky s buržoáznymi politickými kruhmi iných slovanských národov.
Štúr, Hurban a Hodža sa zachránili pred zatykačmi účasťou na všeslovanskom zjazde v Prahe.
3/3