Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Právny poriadok v Uhorsku po roku 1867 (d2_-_19.doc)

Otázka z DŠaP (II) č.19: Právny poriadok v Uhorsku po roku 1867

Hospodárstvo potrebovalo prehľadné, jednotné PN na získanie zahraničného, investičného a prevádzkového úveru a na zabezpečenie právnej istoty pre veriteľov a obchodníkov.

Obchodný zákon č. 37/1875 mal 2 časti:

1. predpisy záväzné pre obchodníkov a obchodné spol.
2. predpisy, ktorými sa regulovali obchodné rokovania

zmenkový zákon - bol takisto prepracovaný na podklade zahraničného práva a prevzal jeho systém.

Trestný zákon

Ministerská komisia pod vedením prof. Czemegiho predložila príslušný návrh v r.1873.

Návrh bol niekoľko krát prepracovaný a stál sa zákonom, ktorý bol vyhlásený pod č.5/1878 – rozlišoval

1. zločin,
2. prečin a 
3. priestupok.

Novelou č.36/1908

1. sa upravili podmienky podmienečného prepustenia a 
2. odloženia výkonu trestu a 
3. regulovali sa ním opatrenia proti mladistvým previnilcom.

Zákon č.40/1879

1. sa vydal osobitný trestný zákon o priestupkoch s osobitnou a všeobecnou časťou.

Po zriadení štátnych súdov a štátnych zastupiteľstiev sa v r.1872 muselo pristúpiť k legislatívnej úprave trestného procesu. Používali sa dočasné pravidlá vypracované Czemegim v r.1872- konečná osnova bola hotová až v r.1895.

Zákon o trestnom procese bol prijatý a publikovaný pod č. 33/1896.boli ním

2. obmedzené prípady predbežného zadržania,
3. obmedzilo sa právo polície na uvalenie väzby
4. rozšírila sa možnosť odvolania.

Civilné procesné právo

Zákon č.60/1881 a č. 61/190

1. sa legislatívne upravilo najmä exekučné konanie
2. základné zásady civilného procesu sa mali vypracovať podľa vzoru nemeckého a rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku z r.1887 a 1895.

Konečná osnova vyšla v zákone č.1/1911 a účinnosť nadobudla dňom 1.septembra 1914.

Občiansky zákonník

Od r.1896 pracovala oficiálna komisia, ktorá svoj elaborát predložila na verejnú diskusiu v r.1900.

Výsledkom bol materiál parlamentnej komisie, ktorá v r.1913 vydala tzv. 2.osnovu občianskeho zákonníka a snemovni ju predložila v máji 1915. Počas vojny k prerokovaniu nedošlo a tak občianske právo zostalo nepísaným obyčajovým právom.

Ako súčasť občianskeho práva vznikol manželský zákon č.31/1894

1. ktorým boli upravené predpisy povinného civilného sobáša.

Predtým platil stav, že v manželských veciach platili súbežne osobitné právne poriadky

2. pre katolíkov (kanonické právo)
3. pre greckokatolíckych Srbov (Kormčaja kniga)
4. pre gréckokatolíckych Rumunov (Pravidla-Pidalion)
5. pre protestantov a evanjelikov (jozefínsky patent so štátnym súdnictvom)

Každý z týchto právnych systémov uznával za dôvod na rozvod rozdielnosť náboženstva.

1. kto teda zmenil náboženstvo - mohol sa ľahko rozviesť
2. bol platný len cirkevný sobáš a neuznával sa ani civilný sobáš uzavretý v cudzine.

Uzákonenie jednotného manželského práva bolo preto pokrokovým činom.

Bol prijatý aj zákon č.32/1894-o náboženskom vyznaní detí

                   zákon č.33/1894-o štátnych matrikách

Všetky 3 zákony nadobudli účinnosť 1.októbra 1895.

-sú upravené aj poručnícke a opatrovnícke veci

                        právne postavenie žien

                        formálne náležitosti závetu

                        darovanie pre prípad smrti

                        dedičské zmluvy a dedičské konanie

Správne právo

1. pre vládnuce kruhy bolo výhodnejšie ponechať chaotickú neprehľadnosť.
2. Dopĺňal to fakt, že občianske a politické práva a slobody neboli v U upravené jednotne zákonnou normou.

Stanovy spolkov a politických strán schvaľoval minister vnútra.

Zákonom nebolo upravené ani zhromažďovacie právo.

Politické demonštrácie a zhromaždenia mali byť vopred ohlásené vrchnosti - ona to mohla zakázať, dôvod - ohrozenie verejnej bezpečnosti a poriadku.

Zbierka zákonov - Corpus Iuris Hungarici

1. sa po r.1848 nevydávala pravidelne (okrem r.1896-jubilejné vydanie).

Na základe zákona č. 66/1881 sa zriadila úradná zbierka zákonov (Magyar Torvenitár)

2. vydávala sa každoročne
3. v časovom slede ako boli vyhlásené

nariadenia- vydávala vláda alebo jednotliví ministri na vykonanie zákonov

štatutárne právo municípii zostalo v platnosti. Štatúty sa museli predkladať na schválenie ministerstvu vnútra - vláda sa snažila činnosť samosprávnych celkov tlmiť. Ale vydávalo sa také množstvo, že matéria bola v celku neprehľadná.

Súkromné právo a civilný proces

Súkromné právo sa zmenilo na kapitalistické P v obchodnom, zmenkovom a obligačnom P. V osobnom a vecnom P pretrvávali feudálne prvky.

Osobné právo

1. rozdiel medzi právnym postavením muža a ženy
2. muž, ako hlava rodiny spravoval veno a nadobudnutý majetok
3. žena mala nárok na obvenenie (len ona).
4. V dedičskom P- rozdiel medzi šľachticmi a nešľachticmi

Vecné právo

1. sa udržali kategórie šľachtického majetku, urbarného m., taxového m., majetku nájomcov (majerského želiarstva).
2. Kontraktualisti sa síce mohli vykúpiť, ale ak sa nevykúpili, museli naďalej plniť určité záväzky.
3. Zachoval sa rozdiel medzi zdedeným a nadobudnutým majetkom a majetkom, ktorý mal byť zachovaný pre rodinu, v ktorej bol nadobudnutý.

Komposesoráty

-vznik:

1. šľachtické pozemky ležiace v 1 alebo niekoľkých dedín, alebo menšie regálne práva využívali viaceré osoby v nedielnom spoločenstve.
2. Majetkové podiely spoločníkov boli vyjadrené v ideálnych dieloch (10/25, 3/50,.........)

Obligačné právo

3. sa rýchlo rozvíjalo na základe rímskeho a nemeckého P.

Zákon č.13/1876 o pracovnej zmluve

4. medzi sluhom a pánom, umožnil uzavrieť služobný pomer na neurčitý čas, alebo aj doživotne (treba len zmeniť právo zákonnej výpovede).
5. kto v pracovnom čase bez povolenia opustil pracovisko, toho pán mohol predčasne prepustiť
6. mohol prepustiť slúžku, ak bola tehotná
7. sluhu, ktorý opustil svoje miesto pred uplynutím služobného pomeru
8. alebo ho mohol prinútiť k nedobrovoľnému návratu.
9. To isté sa uplatňovalo pri zmluve s robotníkmi a nádenníkmi.

Zamestnávateľ mohol s okamžitou platnosťou prepustiť robotníka:

1. ktorý sa zúčastnil na demonštrácií
2. organizoval štrajk za dosiahnutie vyššej mzdy
3. ochorel

zákon č.17/1874 rovnaké predpisy platili aj pre:

1. továrenských robotníkov,
2. remeselníckych tovarišov,
3. obchodných pomocníkov.

Rodinné právo

-na 1.strane pokrok - manželský zákon č.31/1894

-na 2.strane prevládali feudálne stavovské princípy

Zachovala sa inštitúcia obvenenia vo forme:  zákonného obvenenia (dos legalis)

                                                                         zmluvného obvenenia  (dos scripta)

Na zákonné:

1. mala právo každá vydatá žena, „ak si splnila manželské povinnosti“.

Vyplácalo sa z manželovho majetku a činilo:  u aristokratov 400 zlatých

u nešľachticov a mešťanov 200 zlatých

u bývalých poddaných 40 zlatých

Zmluvné obvenenie:

2. sa určovalo písomne ako odmena za vernosť pre prípad zániku manželstva
3. prijatím zmluvného obvenenia zanikal nárok na zákonné obvenenie

V občianskom procese sa uplatňovali zásady:

1. ústnosti,
2. verejnosti,
3. bezprostrednosti a 
4. zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Vojnové zákonodarstvo

K vládnucim kruhom patrila aj legislatívna príprava. „výnimočné opatrenia pre prípad vojny“ uverejnené v decembri 1912- mimoriadne splnomocnenia mali byť na konci vojny zrušené.

Tieto mimoriadne splnomocnenia ustanovili:

1. Vláda je oprávnená vymenovať vládnych komisárov s právomocou udržiavať verejný poriadok a bezpečnosť na stanovenom území. Vládny komisár disponoval všetkým úradníckym a správnym aparátom, žandárstvom a ostatnými ozbrojenými zložkami.
2. Minister vnútra mohol suspendovať účinnosť municipiálnych štatútov a mohol zrušiť každé opatrenie samosprávy, ktoré by „ ohrozovalo verejný poriadok a bezpečnosť“.
3. Predpisy o kontrole cudzincov sa rozšírili na všetkých občanov, ktorí sa nezdržiavali v mieste svojho trvalého bydliska.
4. Osoba, ktorá nemala dôchodok zabezpečujúci jej vlastné živobytie alebo ktorá ohrozovala „záujmy štátu, verejný poriadok a bezpečnosť“ mohla byť vykázaná do svojej domovskej obce alebo daná pod policajný dozor.

Tento predpis sa používal najmä proti nezamestnaným robotníkom.

5. Vláda mohla nariadiť zhabanie zbraní, určiť maximálne ceny potravín,.........
6. Zavádzala sa poštová, telegrafná, telefónna cenzúra
7. Vláda mohla kontrolovať, suspendovať a rozpustiť spolky a politické strany, zhromaždenia, politické manifestácie a potrestať každého účastníka.
8. Preventívna cenzúra periodickej tlače a vláda mohla zakázať jej kolportáž.
9. suspendovala sa činnosť porotných súdov a mohla ustanoviť stanné súdy.
10. Organizovanosť štrajkov a účasť na nich sa prísne trestali.

Výnimočné opatrenia sa niekedy dopĺňali:

1. zavedenie pracovnej povinnosti pre každú práceschopnú osobu od 18 do 50rokov.
2. verejná pracovná povinnosť pre väzňov platila bez obmedzenia.
3. nariaďovala sa prihlasovacia povinnosť potravinových zásob, rekvizícia potravín, zmena študíjnych poriadkov škôl.
4. ustanovili sa sankcie za narušovanie verejného zásobovania,
5. za predražovanie životných potrieb
6. vydali sa predpisy pre stanné súdy

Voľby do parlamentu a do municípiálnych výborov boli suspendované a mandáty poslancov predĺžené.

1. sprísnili sa predpisy o periodickej tlači

Trestný zákon

2. doplnený o ustanovenia konfiškácii majetku osôb obvinených alebo podozrivých z velezrady.
3. sprísnili sa tresty za TČ spáchané  proti záujmom vedenia vojny.