Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Systém najvyšších orgánov v Uhorsku po roku 1867 (d2_-_20.doc)

Otázka z DŠaP (II)  č.20 : Systém najvyšších orgánov v Uhorsku po roku 1867

Kráľovská moc

1. ústava panovníkovi zabezpečovala absolútnu moc.

1. jeho osoba bola „svätá a nedotknuteľná“
2. nikomu nebol zodpovedný a nemohol byť zosadený z trónu

2. zákonodarná moc - mal iniciatívne právo

1. vláda mohla predkladať parlamentu len také návrhy zákonov, ktoré vopred schválil panovník.
2. len panovník mohol zvolať, odročiť alebo predčasne rozpustiť parlament

3. výkonná moc

1. panovník vymenúval zodpovednú vládu a všetkých ďalších štátnych funkcionárov, cirkevných hodnostárov a univerzitných profesorov
2. bol vrchným veliteľom brannej moci.

4. justícia

1. vymenúval všetkých sudcov, štátnych zástupcov, verejných notárov.
2. v jeho mene sa vyhlasovali rozsudky a panovník mal právo amnestovať všetky tresty

Inštitúcia „mladšieho kráľa“ sa zachovala v oprávneniach „následníka trónu“.

Členovia kráľovskej rodiny mali osobitné štátoprávne postavenie.

Plnoleté kniežatá - členmi hornej snemovne.

Kráľovská rodina používala plnú súdnu exempciu.

Kráľovná - bola takisto korunovaná a zúčastňovala sa na štátnej moci.

Náklady kráľovského dvora sa uhrádzali zo štátnej pokladnice.

Kráľovské sídelné budovy nepodliehali civilným ani policajným úradom.

Národné zhromaždenie

Organizácia hornej snemovne vychádzala zo zákona č.1/1608 a v podstate sa nezmenila ani zákonom č.4/1848.Určité zmeny v jej zložení priniesol zákon č.7/1885.

Horná snemovňa

1. sa skladala z dedičných členov,
2. z dospelých členov kráľovskej rodiny a 
3. z členov najbohatších aristokratických rodín s takým nehnuteľným majetkom, z ktorých sa ročne platila pozemková daň vo výške najmenej 3000 zlatých
4. zo štátnych a cirkevných hodnostárov t.j. ríšskych barónov (iudex cirae, hofmajster, bratislavský gróf)
5. strážcov koruny
6. prezidentov najvyšších súdov (kúrii, kráľovských tabúľ a najvyššieho správneho súdu)
7. prelátov katolíckej cirkvi (ostrihomský primas, arcibiskupi a biskupi)
8. z predstavených gréckovýchodných a protestantských cirkví
9. z členov chorvátsko-slovinských snemovní a z 50 členov vymenúvaných kráľom.
10. Každý člen hornej snemovne musel ovládať maďarčinu.
11. Snemovňa mala celkové 360 členov.

Poslanecká snemovňa

1. zvolával ju kráľ
2. jej funkčné obdobie bolo predĺžené z 3 na 5 rokov (zákon č.1/1886).
3. Člen hornej snemovne mohol byť zároveň aj poslancom, teda členom poslaneckej snemovne.

Volebné právo upravil zákon č.33/1874

1. určil daňový cenzus pre zamestnancov s daňovým základom 700 zlatých ročného dôchodku
2. pre štátnych a obecných zamestnancov s daňovým základom 500 zlatých ročného dôchodku

Z volebného práva boli vylúčení voliči, ktorí:

1. nevyrovnali svoje daňové nedoplatky
2. všetky ženy
3. muži mladší ako 20 rokov
4. osoby pod otcovskou, poručníckou alebo zamestnaneckou mocou (učni, sluhovia)
5. vojaci
6. finančná a colná stráž
7. policajti a žandári
8. osoby odsúdené na trest odňatia slobody
9. osoby vo vyšetrovacej väzbe a v konkurze
10. a tak počet voličov bol len 6%.

Pasívne volebné právo

1. mal každý volič starší ako 24 rokov zapísaný do volebných zoznamov,
2. ak ovládal maďarčinu slovom a písmom
3. a svoje politické práva nestratil trestným rozsudkom

Volebné okresy určovala vláda podľa potrieb vládnucej moci tak, aby jej výsledky volieb vyhovovali.

Tam, kde vláda rátala s väčšinou hlasov: na 1 poslanca – 200 voličov

V opozičných roľníckych okresoch: na 1 poslanca – 6 000-7 000 voličov

V robotníckych strediskách : na 1 poslanca – 10 000-15 000 voličov

Osobitným prostriedkom na odstraňovania opozičných poslancov bol systém peňažnej kaucie t.j. venovali na propagandu značné sumy, čo si opozícia nemohla dovoliť (podplácali a opíjali voličov t.j.kortešačky).

Volilo sa verejne za žandárskej alebo vojenskej asistencie.

Predseda volebnej komisie

1. mohol klásť otázky
2. mohol ovplyvňovať.

Kandidát musel dosiahnuť absolútnu väčšinu hlasov, pričom hlasy odstupujúceho kandidáta sa pripočítali k dobru jeho protivníka.

Úsilie o dosiahnutie všeobecného tajného volebného P ostalo až do r. 1918 bezvýsledné.

Ani návrh na reformu Wekerleho vlády, ktorý predložil minister vnútra J.Andráši sa neuskutočnil.

Podľa tohto návrhu mal mať volebné P každý gramotný muž, ktorý dosiahol vek 24 rokov.

Na 10 negramotných mal pripadnúť 1 hlas, kým každému majetnému a vzdelanému mešťanovi sa mali priznať 2 - 3hlasy.

Vláda

1. bola vládnym a výkonným orgánom
2. vymenúvaná panovníkom
3. zodpovedná Národnému zhromaždeniu, ktoré ju mohlo donútiť podať demisiu vyslovením nedôvery
4. predovšetkým bola zodpovedná kráľovi, ktorý ju mohol rozpustiť, ak stratila jeho dôveru
5. tvorili ju príslušníci tých politických strán, ktoré dosiahli väčšinu v poslaneckej snemovni

Zostavenie vlády

Najskôr kráľ vymenoval ministerského predsedu a ten potom zostavil vládu.

Vláda ako jednotný orgán na čele s ministerským predsedom, ktorý pri jej nástupe pred poslaneckou snemovňou predniesol vládny program schválený panovníkom.

Keď ministerský predseda odstúpil alebo zomrel - vymenovaná celá nová vláda. Pri demisii jednotlivých členov vlády ich minister. Predseda mohol nahradiť vymenovaním iných. Zasadnutiam ministerskej rady mohol predsedať aj panovník- t.j. korunná rada. Ministerská rada rozhodovala väčšinou hlasov prítomných ministrov.

Najvyšší účtovný a kontrolný úrad

1. zriadený zákonom č.18/1870
2. kontroloval štátne príjmy a výdavky
3. správu štátneho majetku a štátneho dlhu
4. skúmal hospodárenie štátnych úradov z hľadiska jeho súladu so štátnym rozpočtom
5. zostavoval ročnú účtovnú uzávierku
6. zostavoval bilanciu štátneho majetku

Úrad nebol podriadený vláde. Prezidenta úradu vymenoval panovník z 3 kandidátov Národného zhromaždenia na návrh ministerského predsedu.