zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

 

Slovenská národná rada a slovenské výpravy (d2_-_22.doc)

Otázka  z DŠaP (II) č. 22: Slovenská národná rada a slovenské výpravy

 

Otázka  z DŠaP (II) č. 22: Slovenská národná rada a slovenské výpravy

 

So súhlasom viedenskej vlády sa uskutočnila 1.slovenská výprava pod vedením Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla 16.septembra 1848 vo Viedni ako najvyšší národný revolučný orgán.

 

Slovenská národná rada vyhlásila 19.9.1848 na Myjave:

  1. slovenskú samostatnosť,
  2. vypovedala štátny zväzok s Maďarmi a poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym orgánom.

Slovenská povstalecká akcia, aj keď nesplnila očakávania a skončila sa neúspechom mala posilniť národné sebavedomie Slovákov.

 

Teda hlavnou úlohou SNR - organizované ozbrojené vystúpenie Slovákov proti košútovcom. Predsedom sa stal Hurban a členmi predsedníctva Štúr, Hodža.

 

Pôvodný cieľ SNR- vyburcovať povstanie na ZS.

  1. preniknúť na stredné Slovensko najmä do banských miest a vyvolať celonárodné povstanie
  2. priznať Slovákom ich národné práva

Hodža vyzval národ do boja : „národ má čeliť k národnej smrti, ktorú chystajú Maďari“

Hurban v Prahe prehlásil: „Pokiaľ Maďarsko nám vráti, čo nám patrí, nebudeme musieť tasiť meče.“

 

Povstanie bolo neúspešné:

vonkajšie faktory:

  1. dvojtvárna politika Viedne
  2. nepriateľský postoj cisárskych vojsk
  3. omnoho lepšia výzbroj protivníka

 

vnútorné faktory:

  1. nedostatočný výcvik
  2. nie najlepšia disciplína
  3. nedobré vojenské skúsenosti vodcov.
  4. veľké národné rozdiely vodcov
  5. najjednoduchší spôsob boja

Význam –pre rozvoj národného povedomia

 

SNR ako revolučný orgán

  1. 1.vojenský a politický orgán Slovákov
  2. začala organizovať miestnu správu
  3. chcela nahradiť maďarské orgány slovenskými, ktoré mali byť volené na ĽZ
  4. tak isto chcela postupovať pri organizácii okresov a komitátov

V mene SNR pôsobili komisári v správnej a vojenskej správe.

 

2. slovenská výprava

  1. pod velením rakúskych dôstojníkov- (v intenciách záujmov rakúskeho cisárskeho dvora)
  2. SNR sledovala objektívne oprávnené národnostné ciele.
  3. Zriadila na území, ktoré výprava obsadila (Orava, Turiec, Liptov, Zvolen) tzv. dočasné administratívne rady - zložená zo Slovákov, ktorí boli zvolení na verejných ĽZ a slovenčina sa stala úradným jazykom.

V komitátoch obsadených Windischgrätzovým vojskom boli obnovené maďarské stoličné orgány.

 

2 týždne pred definitívnou porážkou uhorskej revolúcie na zasadnutí uhorského snemu  v Segedíne 28.júla 1849, bol prijatý národnostný zákon č.8/1849 r.z.

  1. priznával používanie materinskej reči pri správe obcí
  2. pred súdmi 1.inštancie
  3. v náboženských inštitúciách
  4. ale vzhľadom na vojensko-politickú situáciu už nemal význam.

 

3. výprava

  1. pomáhala cisárskemu vojsku „pacifikovať“ územie Slovenska po porážke maďarskej revolúcie, neprispela k splneniu slovenských požiadaviek.

 

Rakúska ministerská rada koncom novembra 1849 - slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustila, bez toho, aby bola uznaná a štátoprávne zabezpečená svojbytnosť slovenského národa.

Jediným výsledkom bolo, že vláda vytvorila na území Slovenska 2 právne obvody: BAKE, ktoré sa v podstate zhodovali so slovenskými národnostnými hranicami.

 

1/2