Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Feudálne právo rodinné (dsapod5.doc)

Feudálne právo rodinné

Rodinný nediel

1. najstaršia forma rodinného života na našom území do 13. storočia
2. môžeme to charakterizovať ako spoločenstvá príbuzných osôb, ktoré žili so spoločného nedielneho majetku
3. na začiatku to boli široké príbuzenstvá až nakoniec môžeme hovoriť, že RN boli 2 – akého druhu:

1. otcovský (starootcovský) RN – predkovia a ich potomkovia
2. nedielne bratstvo – bratia a ich potomkovia

1. na čele nedielu stál buď otec (bol predkom všetkých členov nedielu)

alebo najstarší člen nedielu

alebo niekto z ostatných členov nedielu, keď bol zvolený

Osobno – právna rovina

2. všetci členovia nedielu sa navzájom starali o seba
3. chránila každého člena nedielu aj nemocné, nedospelé osoby...
4. uplatňovala sa aj krvná pomsta
5. ak sa stala škoda respektíve trest znášal ju celý nediel
6. všetci členovia nedielu žili v spoločnej nedielnej domácnosti

Majetkovo – právna rovina

1. princíp kolektivizmu, majetok patril celému nedielu, nie konkrétne, ani nepatril členovi na čele – nemohla ním disponovať žiadna individuálna osoba
2. každý člen mal tzv. ideálny podiel k tomuto majetku
3. ideálny podiel sa rovnako vzťahoval na mužov a ženy, len v prípade hnuteľného majetku, v prípade nehnuteľného majetku patril len mužom so spoločenstva
4. ženy mali niektoré oprávnenia, ktoré by inak nemali
5. ak vznikla na majetku škoda, rozpočítavala sa na všetky ideálne čiastky z ktorých pozostával nediel
6. zisky sa tiež spravodlivo rozdeľovali – na ideálne
7. pri investíciách jedného všetci mu prispeli rovnakým dielom
8. každý mal povinnosť bezvýhradne pracovať na zveľaďovaní majetku – ak to nerobil, tak mohol byť vylúčený
9. postupne sa vývoj mení – časť toho, čo jednotlivec vyrobil si mohol ponechať – inštitút osobného vlastníctva, s podmienkou, že ním mohol disponovať len medzi živými (nemohlo sa dediť)
10. na koniec sa priznáva úplné individuálne vlastníctvo
11. každý člen rodinného nedielu mal právo disponovať so svojou ideálnou čiastkou
12. ak išlo o majetok ako celok – mohli ho predať, darovať všetci členovia, mohol to byť aj otec, ale so súhlasom ostatných členov – inak bol akýkoľvek úkon neplatný
13. napriek tomu halava rodinného nedielu mohla scudziť majetok, bez súhlasu, ak sa jednalo o krajnú núdzu

1. ale aj tak potom musel prisť dodatočný súhlas
2. ak ho nedostal, tak scudzovací akt bol neplatný

14. zaťaženie majetku – len do výšky svojho ideálneho podielu

Zánik rodinného nedielu nastal v rovine právnej rozdelením majetku.

1. v prípade starootcovského zániku RN mohlo dôjsť dobrovoľne alebo nedobrovoľne – len v tých prípadoch, ktoré boli ustanovené v Tripartite
2. pri bratskom RP mohol zaniknúť na základe dohody alebo na základe nedobrovoľného aktu – len na základe rozhodnutia panovníka, ktoré realizovali a vykonali súdy

Rodinné kolektívne vlastníctvo zaniklo a vzniklo individuálne vlastníctvo jednotlivých členov RP, pričom v čiastkach sa prejavilli všetky prírastky,ale aj strachy (bremená, ťarchy).

1. v prípade nehnuteľného majetku sa spočítal celý nehnuteľný majetok – rozdelil sa na taký počet čiastok, aký bol počet všetkých mužov (delilo sa to tiež na základe bonity – ak niekto dostal pôdu lepšej bonity získal menej pôdy)

1. vychádzalo sa z toho, že sa dohodnú pri delení, ak sa nedohodli – rozhodoval o tom žreb

1. pri hnuteľnom majetku sa rozdelil aj na hnuteľný majetok .......Ž..............potomkov

1. predpokladom bola dohoda, inak rozhodoval žreb
2. nedá sa povedať, že ženy boli úplne vylúčené z deľby nehnuteľného majetku – ak zomrel mužský potomok – majetok prepadol manželke – vdove

1. rodinný nedieľ bol vystriedaný klasickou rodinou – otec, matka, deti
2. tieto subjekty vytvárali: domácnosť = hospodárstvo + sociálna jednotka
3. feudálne právo rozoznávalo 3 druhy príbuzenského vzťahu:

1. príbuzenstvo pokrvné

1. vzťah 2 osôb, ktoré sú spolu zviazané spoločnou krvou

(buď 1 osoba pochádzala od 2 osoby

alebo 2 osoby pochádzajú od spoločného predka)

1. pokrvné príbuzenstvo trebalo dokázať (hlavne ak išlo o dieťa, akých malo rodičov), v prípade otca bolo treba dokázať, že je otcom
2. feudálne právo na našom území vychádzalo z prezumpcie
3. ak bola žena vydatá (alebo ovdovela) = dieťa je manželovo – ak sa dieťa narodí do 6 mesicov od uzavretia manželstva, do 10 mesiacov od smrti manžela

ak bola táto lehota prekročená, otcom je ten, kto s ňou v tom období (chvíli) bol

1. pokrvné príbuzenstvo vzniklo splodením manželských a nemanželských detí
2. príbuzenstvo:

zákonné

nezákonné

ženské

mužské

2. Príbuzenstvo adopčné

1. vzniklo synovskou adopciou
2. adopciou vznikalo nielen príbuzenstvo rovnajúce sa pokrvnému, ale vznikom, ale aj príbuzenstvo medzi oboma rodinami dotyčných

3. Príbuzenstvo duchovné

1. vzniklo na základe krstu alebo birmovania
2. podobne na tom bolo aj švagrovstvo

3. manželsko – právne vzťahy podliehali prísne kanonickému právu

1. feudálne právo kládlo dôraz na INŠTITÚT ZASNÚBENIA – akási zmluva medzi mužom a ženou, kde si sľúbili, že v budúcnosti uzavrú manželstvo
2. k zasnúbeniu nebolo treba nijaké špeciálne formálno – právne úkony

išlo len o podanie rúk

výmenu prsteňov

darov apod.

3. zasnúbenie však mohli vykonať len tie osoby, ktoré mali spôsobilosť na PÚ
4. zasnúbiť sa nemohli ľudia, ktorí neboli dostatočne intelektuálne zdatný
5. právoplatne nemohli uzavrieť zasnúbenie detí ak nemali 7 rokov
6. zo zasnúbenia vznikol právny nárok na uzavretie manželstva (mohol sa súdnou cestou, ale len v prípade, že sa vynucovalo voči osobe, ktorá chcela vstúpiť do manželstva)
7. ak osoba nechcela vstúpiť do manželstva, musela vrátiť zásnubné dary (ak snúbenica dostala dary, snúbenec nechcel vstúpiť do manželstva, tak si mohla nechať dary)
8. zasnúbenie sa premenilo na manželstvo vtedy (okamžite), ak mali medzi sebou pohlavný styk (zrušiť zasnúbenie sa nedalo)

Absolútne dôvody zániku snúbeneckého pomeru:

9. ak uzavreli dohodu, že sa zasnúbenie ruší
10. ak uplynul čas, ktorý bol stanovený v snúbeneckej zmluve
11. ak 1 zo snúbencov sa stal kňazom, reholníkom
12. keď jeden zo snúbencov zomrel

Relatívne dôvody:

1. ak jeden zo snúbencov

1. bol neverný
2. prestal byť katolíkom
3. zhoršil sa jeho zdravotný stav
4. dostal sa do majetkovej biedy
5. uzavrel iný snúbenecký pomer
6. dlhodobo odišiel
7. uzavrel manželstvo